Šutaj Eštok nečakane cúvol v spore s vyšetrovateľom Ďurkom. Kubina hovorí o strachu, ministerstvo o novom obvinení

Spor okolo postavenia bývalého vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku mimo služby má nový vývoj. Po mesiacoch očakávania rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sa ukázalo, že ministerstvo vnútra svoj posledný opravný prostriedok stiahlo ešte v máji. O celej veci informoval advokát Peter Kubina na sociálnej sieti.

Rozsudok už nikto nezmení

Ešte na konci roka 2025 rozhodol Správny súd v Bratislave, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok pri postavení Pavla Ďurku mimo služby nepostupoval v súlade so zákonom. Súd poukázal na viacero nedostatkov. Minister podľa rozsudku nezískal predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov, svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil a zároveň nerešpektoval zákonom stanovené časové obmedzenie šiestich mesiacov.

Ministerstvo sa s verdiktom nestotožnilo a podalo kasačnú sťažnosť. Tvrdilo, že súhlas úradu nebol potrebný a správny súd podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil právny stav. O podaní mal rozhodovať Najvyšší správny súd SR, ktorý medzitým vyhovel aj návrhu rezortu na priznanie odkladného účinku, dodáva Kubina.

Pri preverovaní stavu konania však vyšlo najavo, že ministerstvo svoju kasačnú sťažnosť vzalo späť už 12. mája 2026. Následne bolo konanie zastavené bez toho, aby sa súd vecou meritórne zaoberal. Výsledkom je, že pôvodný rozsudok správneho súdu je dnes právoplatný, vykonateľný a nemožno ho už zmeniť.

Otázky okolo nečakaného kroku

Stiahnutie posledného opravného prostriedku vyvoláva otázky o dôvodoch takéhoto postupu. V sporoch so štátom totiž býva bežné, že štátne orgány využívajú všetky dostupné možnosti obrany až do konečného rozhodnutia súdu. Situácie, keď sa odvolanie alebo iný opravný prostriedok vezme späť ešte pred verdiktom, patria skôr k výnimkám.

Podľa Kubinu býva podobný krok často spojený s očakávaním nepriaznivého výsledku. Späťvzatie kasačnej sťažnosti zároveň znamená, že rozhodnutie nižšieho súdu zostáva v platnosti bez ďalšieho preskúmania.

Dopad aj na ďalšie prípady

Právoplatnosť rozsudku podľa advokáta otvára aj otázku ďalších obdobných konaní. Poukazuje na to, že rovnakým spôsobom bolo mimo služby postavených aj ďalších päť policajtov.

Kubina vo svojom stanovisku uviedol, že ak ministerstvo prestalo spochybňovať rozsudok v prípade Pavla Ďurku, bude zaujímavé sledovať, akú argumentáciu zvolí v ostatných sporoch. Tie sa podľa neho odlišujú prakticky len menami žalobcov. Advokát zároveň naznačil, že za späťvzatím kasačnej sťažnosti nemuselo stáť uznanie pochybenia, ale snaha vyhnúť sa ďalšiemu rozhodnutiu súdu.

Ministerstvo uvádza nový dôvod

K celej situácii sa medzičasom vyjadrilo aj Ministerstvo vnútra SR prostredníctvom tlačovej správy. Rezort odmieta interpretáciu, že späťvzatie kasačnej sťažnosti predstavuje uznanie nezákonného postupu.

Podľa ministerstva bolo dôvodom stiahnutia sťažnosti objavenie novej právne významnej skutočnosti. Tou má byť nové obvinenie vznesené voči Pavlovi Ďurkovi. V nadväznosti na tento vývoj bol podľa rezortu vydaný nový personálny rozkaz, ktorým bol Ďurka opätovne dočasne pozbavený výkonu štátnej služby.

Ministerstvo zároveň zdôraznilo, že naďalej trvá na argumentoch, ktoré uviedlo vo svojej kasačnej sťažnosti. Pokračovanie konania pred Najvyšším správnym súdom SR však podľa jeho stanoviska už nepovažovalo za potrebné.

Rezort trvá na zákonnosti postupu

Rezort zároveň naďalej zastáva názor, že pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajtov, voči ktorým bolo vznesené obvinenie, postupoval v súlade so zákonom aj bez predchádzajúceho súhlasu Úradu na ochranu oznamovateľov.

Vo svojom stanovisku poukázal na rozsudok Správneho súdu v Bratislave z mája 2026, ktorý podľa ministerstva podporuje jeho právny výklad. Súd v tomto prípade dospel k záveru, že ak sú splnené zákonné podmienky na dočasné pozbavenie výkonu štátnej služby policajta, ide o povinný postup príslušného orgánu.

Ministerstvo zároveň pripomenulo aj skoršie uznesenie Ústavného súdu SR, podľa ktorého zo zákona o ochrane oznamovateľov nemožno vyvodzovať, že jeho účelom je poskytovať ochranu osobám, ktoré čelia trestnému stíhaniu.

Rezort dodal, že záväzné právne názory súdov rešpektuje. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave z novembra 2025 v prípade Pavla Ďurku však v kontexte neskorších rozhodnutí a právnych názorov považuje za právne vybočenie z dovtedajšej rozhodovacej praxe.

Kubina Tvrdí, že argumentácia rezortu si odporuje

Advokát Peter Kubina reagoval na stanovisko Ministerstva vnútra SR k späťvzatiu kasačnej sťažnosti v spore s Ďurkom a označil vysvetlenie rezortu za rozporné.

Kubina svoje vyjadrenie nazval „debunk“ reakcie ministerstva a tvrdí, že viaceré argumenty rezortu podľa neho nedávajú právny ani časový zmysel.

„Nové obvinenie bolo vznesené 2. marca 2026. Kasačná sťažnosť bola vzatá späť 12. mája 2026. Tomu sa hovorí absolútna časová súvislosť,“ uviedol Kubina v reakcii na tvrdenie ministerstva, že späťvzatie súviselo práve s novým obvinením Ďurku.

Advokát zároveň odmietol argument, že po novom postavení Ďurku mimo služby už pokračovanie v konaní nebolo potrebné. Podľa neho bola kasačná sťažnosť pre ministerstvo poslednou možnosťou, ako zabrániť povinnosti štátu nahradiť Ďurkovi škodu.

„Späťvzatím kasačnej sťažnosti sa MV SR dobrovoľne pripravilo o možnosť zbaviť sa tejto zodpovednosti a naopak nezvratne potvrdilo právny základ nároku na náhradu škody,“ tvrdí Kubina.

Jeho strana je vraj pripravená podať vlastnú šťažnosť

Reagoval aj na tvrdenie ministerstva, že iný súd sa mal stotožniť s názorom rezortu o tom, že pri postavení mimo služby chráneného oznamovateľa nie je potrebný predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Kubina upozornil, že podľa neho išlo o iné konanie.

„Predmetom daného konania nebolo postavenie mimo služby, ale preradenie na nižšiu pozíciu a MV SR v tomto konaní prehralo,“ napísal.

Za problematické považuje aj označenie právoplatného rozsudku v prípade Ďurku za „právny exces“. Podľa Kubinu ide o jediný právoplatný rozsudok týkajúci sa postavenia mimo služby policajta so statusom chráneného oznamovateľa. „Ak ho teda považuje za exces, prečo nevyužilo všetky opravné prostriedky na dosiahnutie jeho zrušenia?“ pýta sa advokát.

Kubina zároveň tvrdí, že ministerstvo sa podľa neho obávalo rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR, ktoré by mohlo ovplyvniť ďalšie podobné prípady. „Ak by na základe ich kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd SR potvrdil rozsudok vo veci Pavla Ďurku, senáty správneho súdu by sa cítili takýmto judikátom viazané,“ uviedol.

Dodal, že ak by v ďalších prípadoch vznikol odlišný právny názor, jeho strana je pripravená podať vlastnú kasačnú sťažnosť a nechať rozhodnúť Najvyšší správny súd SR.

Advokátka: Späťvzatie sťažnosti neznamená zmenu právneho názoru

O prípade Pavla Ďurku informovala prostredníctvom tlačovej správy aj advokátka Martina Filipová, ktorá zastupuje Ministerstvo vnútra SR. Reagovala na interpretácie, podľa ktorých späťvzatie kasačnej sťažnosti ministerstvom potvrdzuje nesprávnosť jeho právneho postupu.

Podľa Filipovej ministerstvo pristúpilo k späťvzatiu sťažnosti po zmene skutkových okolností a vydaní nového personálneho rozkazu. Pokračovanie v konaní preto už nepovažovalo za procesne ani ekonomicky účelné. Zdôraznila však, že tento krok neznamená, že by rezort ustúpil od právnych argumentov, ktoré v konaní presadzoval.

Spor o výklad ochrany oznamovateľov

Advokátka zároveň upozornila na prebiehajúcu diskusiu o postavení policajtov so statusom chráneného oznamovateľa. Podľa nej sa nesprávne vykladá názor, že pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby policajta, voči ktorému bolo vznesené obvinenie, je vždy potrebný predchádzajúci súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov.

Filipová argumentuje, že ochrana oznamovateľov má slúžiť na ochranu pred odvetnými opatreniami, nie na vytváranie výnimiek zo zákonných pravidiel. Pripomenula tiež rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave, podľa ktorého sa pri dočasnom pozbavení výkonu štátnej služby z dôvodu vznesenia obvinenia súhlas úradu nevyžaduje. Podľa nej je potrebné zachovať rovnováhu medzi ochranou oznamovateľov a princípom rovnosti pred zákonom.

Súd riešil zákonnosť postupu

Ako sme informovali v novembri minulého roka, dôležitý zlom v celej kauze prišiel už rozhodnutím Správneho súdu v Bratislave. Ten sa zaoberal žalobou bývalého vyšetrovateľa NAKA Pavla Ďurku, ktorý napadol rozhodnutie ministra o jeho postavení mimo služby.

Súd dospel k záveru, že ministerstvo pri vydaní rozhodnutia nepostupovalo správne. Kľúčovou otázkou bolo, či mal rezort pred odstavením policajta získať súhlas Úradu na ochranu oznamovateľov. Keďže Ďurka disponoval štatútom chráneného oznamovateľa, súd sa priklonil k názoru, že takýto súhlas bol potrebný.

Predseda senátu Juraj Štorcel v rozhodnutí uviedol, že zákonné podmienky neboli splnené. Ministerstvo pritom zastávalo opačný výklad.

Finančné dôsledky rozhodnutia

Rozsudok zároveň otvoril otázku finančných nárokov. Rezort vnútra už predtým dostal za postup voči chráneným oznamovateľom pokutu vo výške 90-tisíc eur a riešilo sa aj doplatenie ušlej mzdy.

Samotný Pavol Ďurka po rozhodnutí oznámil, že prípadnú finančnú náhradu neplánuje využiť pre vlastnú potrebu. Peniaze chcel prostredníctvom platformy Donio nasmerovať na pomoc ľuďom a projektom v náročnej životnej situácii.

Prípad súvisel s vyšetrovaním Čurillovcov

Pozadie celej kauzy siaha do roku 2023, keď boli viacerí policajti z okruhu Jána Čurillu obvinení policajnou inšpekciou. Tá neskôr obvinila aj prokurátora Michala Šúreka, bývalého šéfa NAKA Ľubomíra Daňka, Pavla Ďurku a Jána Čurillu.

Podľa inšpekcie mali pri evidovaní výsluchov svedkov pochybovať o správnosti procesného postupu. Obvinení však pochybenia odmietali a upozorňovali na nejasnosti v samotnom uznesení. Rozhodnutie správneho súdu z novembra 2025 sa následne stalo prvým významným verdiktom, ktorý posudzoval zákonnosť krokov ministerstva v tejto kauze.

Čítaj viac z kategórie: Politika