Slovensko vysychá tak výrazne, že to vidno už aj z vesmíru. Odborníci bijú na poplach

Sucho na Slovensku už nie je iba problémom polí, lesov alebo vodných nádrží. V niektorých obciach na juhu krajiny vyschli studne a pramene, takže pitnú vodu musia obyvateľom dovážať cisterny. Rozsah problému zároveň zachytávajú družice. Nová štúdia Greenpeace Slovensko a Regionálneho klimatického inštitútu upozorňuje na rastúci tepelný a vodný stres vo viacerých sledovaných lokalitách.

Podľa SHMÚ bolo začiatkom októbra extrémne sucho približne na dvoch tretinách územia Slovenska.

Greenpeace upozorňuje na sucho

Greenpeace Slovensko zverejnilo 7. októbra štúdiu s názvom Miznúca voda – Ako Slovensko stráca vodu na prahu globálneho oteplenia o 1,5 °C. Autori analyzovali klimatický vývoj a satelitné údaje v 11 lokalitách naprieč Slovenskom.

Do výskumu zaradili Veľkú Domašu, Ružinú, Teplý vrch, Senianske rybníky, Oravskú priehradu, Liptovskú Maru, Zelené pleso, Štrbské pleso, Málinec, Jalovčanku a Dunaj.

Lokality sa líšia nadmorskou výškou, charakterom krajiny aj spôsobom využívania vody. Podľa autorov však majú spoločný trend: zvyšuje sa v nich tepelný alebo vodný stres.

Domaša a Senianske rybníky ukazujú rozsah zmien

Jedným z analyzovaných miest bola Veľká Domaša. Podľa štúdie sa tam za necelé desaťročie zvýšila priemerná teplota približne o dva stupne Celzia. Počet dní spadajúcich do vĺn horúčav sa mal zvýšiť z desiatich na 38 ročne. Výskyt mesiacov s výrazným a dlhodobým suchom sa podľa autorov zvýšil takmer šesťnásobne.

Satelitné a klimatické údaje zároveň poukazujú na suchší začiatok vegetačného obdobia. Práve v tomto čase pritom rastliny potrebujú dostatok vody na začiatok svojho rastu. Výrazné zmeny štúdia zaznamenala aj pri Senianskych rybníkoch. Priemerná teplota tam mala stúpnuť približne o 2,1 stupňa.

Počet dní vo vlnách horúčav sa podľa analýzy zvýšil z desiatich na 42 ročne. Frekvencia mesiacov so závažným suchom vzrástla približne šesťnásobne.

V prípade mokradí môže byť kombinácia vyšších teplôt a nedostatku vody mimoriadne problematická. Autori upozorňujú, že pri pokračovaní nepriaznivého vývoja môže byť ohrozená existencia mokraďových biotopov.

Greenpeace zároveň uvádza, že sucho nemožno považovať iba za problém južného Slovenska. Indikátor sledujúci zrážky, pôdnu vlhkosť a stav vegetácie za obdobie rokov 2012 až 2026 zaznamenal opakované suché podmienky vo všetkých sledovaných okresoch.

Problém sa teda podľa štúdie objavuje nielen v teplejších nížinách, ale aj na severe a v horských oblastiach, píše portál Markíza. 

SHMÚ eviduje extrémne sucho na dvoch tretinách krajiny

Vážnosť situácie potvrdzujú aj údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu. SHMÚ začiatkom októbra informoval, že extrémne sucho zasahuje približne dve tretiny Slovenska.

Najviac postihnutá bola južná polovica krajiny, krajný západ a Prešovský kraj. Výrazné až extrémne sucho sa však nachádzalo na väčšine územia, uvádza STVR. 

V povrchovej vrstve pôdy SHMÚ zaznamenal extrémne sucho najmä v Nitrianskom, Košickom a Prešovskom kraji, na juhu Banskobystrického kraja a na krajnom západe. Nepriaznivá situácia pretrvávala aj v hlbších vrstvách pôdy.

Deficit zrážok za predchádzajúcich 90 dní na viacerých miestach presiahol 150 milimetrov. Viac ako stomilimetrový deficit bol podľa SHMÚ na väčšine Slovenska.

Mimoriadne dôležitá je aj dĺžka suchého obdobia. Na Podunajskej nížine, Zemplíne a lokálne na Záhorí, Považí, Honte, Gemeri, Šariši a v Above trvalo sucho už 180 dní alebo dlhšie. Zrážky v predchádzajúcom týždni prišli iba vo forme miestnych prehánok. Na väčšine krajiny nezapršalo vôbec.

V okrese Rimavská Sobota už vodu vozia cisterny

Dôsledky dlhodobého sucha sa už prejavili aj priamo pri zásobovaní obyvateľov. V okrese Rimavská Sobota bola začiatkom októbra vyhlásená mimoriadna situácia. V desiatich obciach chýbali dostatočné zdroje pitnej vody.

Išlo o Drňu, Dubovec, Chrámec, Martinovú, Valice, Viesku nad Blhom, Vyšné Valice, Radnovce, Hodejov a Husinú. Problém sa týka najmä miest bez verejného vodovodu. Po dlhom období nedostatku zrážok tam postupne vyschli studne a miestne pramene.

Samosprávy najskôr zabezpečovali núdzové dodávky vlastnými silami. Po vyčerpaní ich možností prevzal koordináciu Okresný úrad v Rimavskej Sobote.

Vodu začali distribuovať cisterny Stredoslovenskej vodárenskej prevádzkovej spoločnosti. Od 7. októbra sa do zásobovania mali zapojiť aj Ozbrojené sily SR.

Situácia ukazuje, ako sa klimatické a hydrologické sucho môže preniesť do každodenného života obyvateľov. Ak vyschnú lokálne zdroje a obec nemá verejný vodovod, pitná voda musí prísť z iného územia, pripomína TASR. 

Greenpeace žiada zadržiavanie vody aj obmedzenie otepľovania

Greenpeace Slovensko tvrdí, že samotné budovanie väčších vodných nádrží problém sucha nevyrieši. Podľa Doroty Osvaldovej totiž nejde iba o nedostatok zrážok. Dôležitú úlohu zohráva rastúca teplota a s ňou spojený výpar.

„Toto sucho spôsobuje predovšetkým výpar, ktorý spôsobuje klimatickou krízou hnaná zvyšujúca sa teplota atmosféry. To znamená, že z toho, čo naprší, zostáva v krajine čoraz menej vody,“ uviedla.

Organizácia preto presadzuje kombináciu opatrení na zadržiavanie vody v krajine a krokov zameraných na obmedzovanie klimatickej zmeny. Ako príklady uvádza rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, energetických spoločenstiev, znižovanie spotreby a ochranu prírody.

Štúdia zároveň upozorňuje, že dôsledky sucha sa neobmedzujú na zásobovanie pitnou vodou. Nedostatok vlahy vytvára tlak na poľnohospodárstvo, lesníctvo, vodné hospodárstvo, energetiku aj dopravu.

Aktuálne údaje SHMÚ a situácia v obciach na Gemeri ukazujú, že nedostatok vody už má konkrétne následky. Satelitné analýzy Greenpeace zas naznačujú, že nejde iba o krátkodobú epizódu v jednej časti krajiny.

Rozsah ďalších dôsledkov bude závisieť od množstva zrážok, vývoja teplôt aj od schopnosti krajiny vodu zadržiavať. Už dnes však sucho zasahuje veľkú časť Slovenska a v niektorých regiónoch sa z environmentálneho problému stalo aj bezprostredné riziko pre zásobovanie obyvateľov vodou.