Poľsko investuje do obrany 4,48 % HDP, čo je viac ako USA. Slovensko by bez nemocníc nesplnilo záväzky voči NATO

Poľsko investuje do armády väčší podiel svojho hospodárstva než USA. Náš severný sused už dnes vynakladá na obranu 4,48 percenta HDP, čím predstihlo aj Spojené štáty s podielom 3,22 percenta. Podľa portálu Euronews ide o symbol hlbšej zmeny, ktorá rozdeľuje Európu. Zatiaľ čo viaceré štáty na východnom krídle NATO zvyšujú vojenské rozpočty a smerujú k novému cieľu 5 percent HDP, mnohé veľké ekonomiky zostávajú tesne nad dvojpercentnou hranicou.

Východ Európy zbrojí najrýchlejšie

Európski členovia NATO zvýšili obranné výdavky v roku 2025 medziročne o 14 percent na približne 739 miliárd eur, píše Euronews, pričom ide o najprudší nárast od 50. rokov minulého storočia. Celkovo obranné rozpočty dosiahli 2,5 percenta HDP, čo predstavuje zvýšenie o 0,4 percentuálneho bodu za jediný rok.

Najvýraznejší rast zaznamenali krajiny ležiace najbližšie k Rusku. Absolútnym lídrom je spomínané Poľsko, ktoré podľa odhadov NATO vynaložilo na obranu 4,48 percenta HDP. 

Tesne za Poľskom nasledujú Litva (4 percentá), Lotyšsko (3,73 percenta) a Estónsko (3,38 percenta). Vysoko sa umiestnili aj severské krajiny. Dánsko investovalo 3,22 percenta HDP, Fínsko 2,77 percenta a Švédsko 2,51 percenta. Grécko, ktoré tradične udržiava vysoké obranné výdavky najmä kvôli napätým vzťahom s Tureckom, dosiahlo 2,85 percenta  HDP.

Podľa analytikov spoločnosti Oxford Economics bude práve táto skupina krajín pokračovať v najrýchlejšom zbrojení. Viaceré z nich už dnes smerujú k tomu, aby do roku 2035 investovali do obrany približne 5 percent HDP.

„Zvyšovanie obranných výdavkov sa stalo jedným z mála pozitívnych motorov ekonomického rastu v Európe počas obdobia nepretržitých negatívnych šokov,“ uviedol pre Euronews ekonóm Oxford Economics Tomas Dvorak. Dodal, že významnú úlohu bude zohrávať aj nemecký fiškálny stimul, ktorý podporí dopyt aj v ďalších krajinách Európskej únie.

Rusko buduje pri hraniciach NATO nové základne. Satelitné snímky naznačujú priestor pre viac ako 100-tisíc vojakov

Mnohé štáty zostali iba na minimálnej hranici

Úplne odlišný obraz ponúkajú veľké západoeurópske ekonomiky. Hoci všetky splnili dvojpercentný cieľ NATO, mnohé sa zastavili prakticky presne na tejto hranici.

Taliansko investovalo do obrany 2,01 percenta HDP, Francúzsko 2,05 percenta a Španielsko, Belgicko, Portugalsko, Česko aj Luxembursko presne 2 percentá.

Slovensko spolu s krajinami južnej Európy,  Slovinskom, Chorvátskom, Bulharskom a Maďarskom sa pohybovali len tesne nad touto hranicou – medzi 2,02 a 2,06 percenta HDP.

Niektoré krajiny dokonca tempo zvyšovania výdavkov spomaľujú. V Maďarsku aj Česku podiel obranných výdavkov na HDP počas minulého roka mierne klesol. 

Podľa odhadov NATO, na ktoré sa odvoláva Euronews, mali všetky členské štáty EÚ  prvýkrát splniť dosiahnuťi hranicu 2 % HDP na obranu. Dnes však generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte potvrdil, že Česká republika a tiež Slovinsko a Albánsko (nie je v EÚ) vlani nesplnili záväzok vydávať na obranu dve percentá hrubého domáceho produktu (HDP), píše ČTK. Rutte to uviedol na tlačovej konferencii v Bruseli pred štvrtkovým rokovaním ministrov obrany krajín NATO.

Český premiér Andrej Babiš v nedávnom rozhovore s britským denníkom Financial Times (FT) uviedol, že Česko najskôr tento rok nesplní záväzok vydať na obranu dve percentá HDP. Ako dodal, má však výhodu v tom, že je jedným z posledných priaznivcov amerického prezidenta Donalda Trumpa medzi európskymi lídrami.

Oxford Economics zároveň očakáva, že v roku 2026 sa výdavky celej EÚ zvýšia už len o približne 0,1 percentuálneho bodu na 2,6 percenta HDP. Oproti prudkému rastu v roku 2025 by tak išlo o výrazné spomalenie.

Rekordné výdavky neznamenajú automaticky silnejšie armády

Analytici upozorňujú, že samotné čísla môžu vytvárať skreslený obraz. Výdavky NATO sú totiž vykazované na hotovostnom princípe, takže štáty môžu do štatistík započítať vysoké zálohové platby za techniku, ktorá bude dodaná až o niekoľko rokov.

Časť rastu obranných rozpočtov preto nemusí znamenať okamžité posilnenie vojenských schopností.

Určité pochybnosti vyvoláva aj nový cieľ NATO, ktorý umožňuje započítať až 1,5 percenta HDP na infraštruktúru súvisiacu s obranou. Definícia týchto výdavkov zatiaľ nie je presne stanovená. Oxford Economics upozorňuje, že niektoré vlády sa už pokúšajú zaradiť medzi obranné investície aj civilné projekty, napríklad nemocnice.

Takmer polovica peňazí však odteká mimo EÚ

Najvýraznejší reálny rast pritom smeroval do nákupov vojenskej techniky. Výdavky na vybavenie predstavujú približne tretinu všetkých obranných rozpočtov, pričom ešte pred piatimi rokmi tvorili len štvrtinu.

Ani rekordné obranné rozpočty automaticky neznamenajú, že z nich profituje európsky priemysel.

Oxford Economics odhaduje, že približne 40 % všetkých výdavkov EÚ na vojenskú techniku smeruje k výrobcom mimo Európskej únie. Inými slovami, približne dve z každých piatich eur investovaných do obranného vybavenia končia u zahraničných dodávateľov.

Dôvodom sú podľa Euronews oblasti, v ktorých Európa zatiaľ nemá dostatočné výrobné kapacity ani technologické schopnosti. Ide najmä o strely dlhého doletu, systémy protivzdušnej obrany, radarové a včasné varovné systémy, strategické transportné lietadlá, stíhačky piatej generácie či veľké bezpilotné lietadlá.

Európa zároveň zostáva závislá od dovozu polovodičov a podľa analytikov jej hrozí zaostávanie aj vo vývoji umelej inteligencie určenej pre moderné bojisko.

„Európa má komplexný obranný priemysel, ale obmedzené výrobné kapacity a medzery v niektorých technológiách znamenajú, že značná časť vojenskej techniky sa stále dováža zo zahraničia,“ uzatvára Tomas Dvorak z Oxford Economics.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta