Každý deň si ňou skracuješ život: Špičkový expert na dlhovekosť varuje pred častým zlozvykom Slovákov

Dan Buettner patrí medzi najvplyvnejšie osobnosti v oblasti dlhovekosti. Ako spolupracovník National Geographic viedol dlhodobé expedície zamerané na miesta s vysokým výskytom storočných ľudí a postupne sa stal jednou z hlavných tvárí výskumu starnutia.

Jeho najnovší odkaz verejnosti znie až prekvapivo jednoducho. Ak chceš schudnúť, stabilizovať zdravie a zvýšiť šancu na dlhý život, mal by si prestať s jedným zlozvykom, ktorý moderný svet považuje za normu. „Marketéri ti budú stále tvrdiť, že potrebuješ malý extra boost, omega 3, živiny, vlákninu alebo proteín. Nepotrebuješ,“ hovorí Buettner.

Tajomstvo dlhovekosti podľa Dana Buettnera

Buettner desaťročia cestoval po svete a skúmal komunity s najvyšším výskytom ľudí, ktorí sa dožívajú vysokého veku v dobrej fyzickej aj mentálnej kondícii. Práve z týchto pozorovaní vznikol koncept tzv. modrých zón, oblastí ako Sardínia, Okinawa či Ikaria, kde sa dlhovekosť nepovažuje za výnimku, ale za prirodzený dôsledok životného štýlu.

Keď Buettner porovnal ich každodenné návyky, neobjavil žiadne tajné superpotraviny ani špeciálne doplnky. „Vzorec, ktorý v modrých zónach vidíme úplne jasne, vyzerá takto: veľké raňajky, obed strednej veľkosti a malá večera. Potom necháš tráviaci systém odpočívať štrnásť hodín a zároveň mu dopraješ odpočinok aj medzi jedlami,“ vysvetľuje. „Ak chceš schudnúť a žiť dlhšie, jednoducho prestaň maškrtiť,“ povedal.

Každé jedlo, najmä ak obsahuje cukor alebo rýchle sacharidy, zvyšuje hladinu inzulínu. Inzulín umožňuje glukóze vstúpiť do buniek, no ak sa jeho hladina zvyšuje príliš často, bunky postupne strácajú citlivosť. Výsledkom býva kolísanie energie, návrat hladu krátko po jedle a zvýšené riziko inzulínovej rezistencie.

Neustále snackovanie podľa Buettnera narúša prirodzený cyklus tráviaceho systému a vedecké dáta tento názor podporujú. Prospektívne populačné štúdie ukazujú, že ľudia, ktorí pravidelne jedia medzi hlavnými jedlami, majú vyššie riziko rozvoja metabolického syndrómu. Ten zahŕňa zvýšený krvný tlak, horší lipidový profil či zhoršenú reguláciu cukru v krvi. Ide o kombináciu faktorov, ktoré výrazne zvyšujú riziko srdcovo-cievnych ochorení a skracujú roky prežité v zdraví.

Prečo by raňajky mali byť najväčším jedlom dňa

Buettnerov dôraz na veľké raňajky má aj hormonálne opodstatnenie. Metabolizmus totiž funguje v súlade s cirkadiánnym rytmom. Ráno vstupuje organizmus do fázy najvyššej metabolickej pripravenosti. Telo dokáže spracovať živiny s minimálnym odporom a bunky ochotne prijímajú glukózu. Večer sa však tento mechanizmus postupne mení. Citlivosť na inzulín klesá a trávenie sa spomaľuje, takže rovnaké jedlo vyvolá úplne inú metabolickú odpoveď než ráno.

Výskumníci preto testovali tzv. early time restricted feeding, teda jedenie v skoršej časti dňa. V kontrolovanej štúdii u mužov s prediabetom zlepšilo skoré časovo obmedzené jedenie inzulínovú citlivosť, krvný tlak, oxidačný stres a subjektívnu chuť do jedla.

Svoj osobný život Buettner zosúladil s tým, čo pozoroval v modrých zónach. Priznáva, že mäso neje už viac než desať rokov a uprednostňuje rastlinnú stravu. „Každý deň začínam sardínskym minestrone, zeleninovou polievkou z fazule, ktorú doplním trochou olivového oleja a avokádom,“ cituje portál Daily Mail.

Takéto raňajky ponúkajú telu presne to, čo v prvej časti dňa potrebuje. Strukoviny dodajú kvalitné bielkoviny, zelenina a fazuľa vlákninu, olivový olej a avokádo zdravé tuky. Výsledkom je pomalšie vstrebávanie sacharidov, stabilná hladina cukru v krvi a pocit sýtosti, ktorý pretrvá celé hodiny.

Na obed si Buettner dopraje ovocie a jedlá, na ktoré má chuť, pretože chápe psychológiu stravovania. Spokojnosť pri jedle zvyšuje šancu, že si človek zdravé návyky udrží dlhodobo. Jedlo sa tak nestáva bojom ani testom sebaovládania, ale prirodzenou súčasťou dňa, ktorá podporuje zdravie, energiu a rovnováhu.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti