Ústavný súd priblížil detaily, prečo odmietol sťažnosť ministra vnútra. Šutaj Eštok podľa sudcov nevyčerpal všetky možnosti

Ústavný súd Slovenskej republiky zverejnil podrobné odôvodnenie rozhodnutia, ktorým odmietol ústavnú sťažnosť ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka. Týkala sa kontumačného rozsudku v spore s vyšetrovateľmi okolo Jána Čurillu, ktorí ministra zažalovali pre jeho verejné vyjadrenia.

Súd dospel k záveru, že minister sa na Ústavný súd obrátil predčasne a nevyčerpal všetky dostupné právne prostriedky, informoval portál Aktuality.sk.

Ústavný súd: sťažnosť bola podaná predčasne

Z odôvodnenia vyplýva, že senát v zložení Miroslav Duriš, Jana Baricová a Miloš Maďar konštatoval porušenie princípu subsidiarity. Tento princíp znamená, že Ústavný súd môže konať až vtedy, keď sa sťažovateľ márne pokúsi domôcť ochrany svojich práv na všeobecných súdoch. V prípade ministra sa tak nestalo.

Šutaj Eštok síce podal odvolanie proti kontumačnému rozsudku podľa Civilného sporového poriadku, urobil to však po uplynutí zákonnej lehoty. Súčasne požiadal o jej odpustenie podľa § 122 CSP, no v čase podania ústavnej sťažnosti o tejto žiadosti ešte nebolo rozhodnuté. Ústavný súd preto zdôraznil, že práve tento postup predstavuje účinný právny prostriedok, ktorý mal minister vyčkať.

V uznesení sa uvádza, že „rešpektujúc subsidiárne postavenie ústavného súdu, možnosť podať odvolanie nemožno nahrádzať ústavnou sťažnosťou“.

Argumenty o výnimke súd nepresvedčili

Minister sa vo svojej sťažnosti snažil presvedčiť súd, aby uplatnil výnimku z princípu subsidiarity z takzvaných dôvodov hodných osobitného zreteľa. Argumentoval hrozbou odopretia spravodlivosti, neistým výsledkom konania o odpustení lehoty a vysokou finančnou ujmou, ktorá podľa neho presahuje 120-tisíc eur vrátane úrokov a trov exekúcie, informuje Denník N.

Ústavný súd však tieto tvrdenia odmietol. Podľa jeho záverov samotná existencia mechanizmu na odpustenie zmeškanej lehoty znamená, že stále existuje súd, ktorý môže vec meritórne preskúmať. „Argument o neexistencii žiadneho súdu, ktorý by rozsudok preskúmal, nenapĺňa dôvod hodný osobitného zreteľa,“ konštatoval senát.

Varovanie pred zásahom do právomocí súdov

Ústavní sudcovia zároveň upozornili, že ak by prijali sťažnosť ešte pred rozhodnutím všeobecného súdu, išlo by o neprípustný zásah do jeho rozhodovacej činnosti. Takýto postup by podľa nich mohol viesť k „legitimizácii nedbanlivosti procesnej strany“ a zároveň by zasiahol do práv protistrany – vyšetrovateľov.

Súd pripomenul, že aj v prípade, ak by všeobecný súd žiadosť o odpustenie lehoty zamietol, minister má stále možnosť obrátiť sa na Ústavný súd. Ten by následne posudzoval, či bola aplikácia § 122 CSP ústavne konformná.

Kontumačný rozsudok a finančné dôsledky

Kontumačný rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zatiaľ naďalej platí. Minister ním bol zaviazaný ospravedlniť sa šiestim vyšetrovateľom a zaplatiť každému z nich odškodné 15-tisíc eur, spolu 90-tisíc eur, plus trovy konania. Spor vznikol po tom, čo ich verejne prirovnal k právoplatne odsúdenému mafiánskemu bossovi Mikulášovi Černákovi.

Šutaj Eštok rozsudok zmeškal, pretože si niekoľko mesiacov nekontroloval elektronickú schránku na portáli slovensko.sk. Svoju pasivitu vysvetľoval pracovnou vyťaženosťou, chorobou a nefunkčnými notifikáciami. Mestský súd však jeho návrhy na zrušenie rozsudku aj na určenie neúčinnosti doručenia zamietol.

Ako dopĺňa Denník N, exekúcia na základe rozsudku už prebieha a minister sa aktuálne bráni odvolaním na krajskom súde. Až po jeho rozhodnutí bude môcť prípad opäť posunúť na Ústavný súd.

Čítaj viac z kategórie: Politika