Mali čistý zisk 207 miliónov eur. Slovalco tvrdí, že dotácie od štátu nežiada, opozícia hovorí o papalášstve

Premiér Robert Fico sa začiatkom januára 2026 vrátil do priestorov hlinikárne Slovalco v Žiari nad Hronom s jasným posolstvom: Slovensko potrebuje byť súčasťou výroby strategických surovín. Jeho vláda chce s fabrikou do konca mesiaca podpísať memorandum o spolupráci, ktoré by malo trvať minimálne desať rokov a umožniť reštart výroby hliníka.

Kritici naprieč politickým spektrom však varujú pred neférovou štátnou pomocou, klientelizmom a ignorovaním širších ekonomických dopadov.

Zelený boj za výrobu v Európe

Slovalco ukončilo výrobu v roku 2023 pre vysoké ceny elektrickej energie. Firma, ktorú spoluvlastnia nórska Norsk Hydro a slovenská Penta, patrila podľa premiéra medzi „európsku špičku“ z hľadiska technológie a ekológie. „Fabrika je strategická, moderná a ekologická,“ informoval premiér Fico prostredníctvom tlačovej správy, ktorú obdržala redakcia Startitup. „Ak nezačneme bojovať za nízke ceny energií, tak sme skončili,“ dodal.

Fico dlhodobo kritizuje klimatické regulácie Európskej únie a v liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej apeluje na ich prehodnotenie. „Budúcnosť Európskej únie veľmi závisí od toho, či budeme dogmaticky trvať na nepremyslených ambicióznych klimatických cieľoch, alebo budeme mať silu a odvahu pristúpiť k ich zmysluplným redukciám,“ napísal premiér. Navrhuje napríklad štyri až päť rokov bez emisných povoleniek.

Slovalco podľa neho pri výrobe jednej tony hliníka vyprodukovalo len štyri tony CO₂, pričom hliník dovážaný z Číny alebo Afriky spôsobuje až päťnásobne vyššie emisie. „Musíme začať presviedčať Európsku komisiu, že sa musíme tohto zeleného šialenstva zbaviť,“ dodal Fico. V EÚ sa ročne spotrebuje 6 až 7 miliónov ton hliníka, no vyrába sa len približne 1,2 milióna ton. Slovalco pred odstavením pokrývalo 17 až 20 percent tejto produkcie.

Otázniky nad verejnými financiami

Premiérova iniciatíva prichádza v čase, keď vláda čelí zhoršujúcej sa rozpočtovej situácii a prehlbujúcemu sa deficitu. Podľa opozície sú zámery štátu neprimerane zacielené.

„Robert Fico sa dnes správa, akoby na Slovensku existovalo len Slovalco. Pritom fabriky končia v Martine, v Prešove, v Košiciach aj v ďalších regiónoch,“ uviedol poslanec Július Jakab z hnutia SLOVENSKO. Pripomína, že v Martine skončili firmy ako ECCO Slovakia (650 zamestnancov), DS Smith (250 zamestnancov) či Neografia po 150 rokoch existencie.

zdroj: Finstat

Zároveň upozorňuje na zisky, ktoré Slovalco dosahovalo pred odstavením. V roku 2022 firma vykázala čistý zisk vo výške 207 miliónov eur, čo podľa Jakaba poukazuje na špekulatívny obchod s elektrinou.

„Zisk za jeden jediný rok by im teda vystačil na fungovanie fabriky a mzdy zamestnancov na viac než 10 rokov,“ konštatuje. Pripomína, že Slovalco si v čase energetickej krízy zaistilo elektrinu vopred a neskôr ju predalo s obrovským ziskom.

V roku 2024 sa firma opäť dostala do mierneho zisku 4,42 milióna eur a tržby jej narástli o 22 percent na 101,3 milióna eur, uvádza Finstat.

zdroj: Finstat

Slovalco: Nežiadame dotácie, chceme férové podmienky ako inde v Európe

Zástupca akcionára Slovalca Marek Tettinger zdôrazňuje, že „Slovalco ani jeho akcionári nežiadali a nežiadujú dotácie z verejných financií“ a predmetom diskusie sú podľa neho len kompenzácie nepriamych nákladov CO₂ z výnosov emisných povoleniek, nie z daní občanov.

K zisku 207 miliónov eur v roku 2022 uvádza, že nevznikol výrobou hliníka, ale ako dôsledok mimoriadnej situácie na energetickom trhu. „Aj keby Slovalco elektrinu nepredalo, výroba by sa skončila v decembri 2022 – nie v septembri – a dlhodobý problém by to nijako neriešilo,“ uviedol.

Podľa Tettingera firma z tohto zisku zaplatila 65 miliónov eur na dani z príjmu, vyplatila mimoriadne odstupné až vo výške 17 platov a už tri roky znáša miliónové náklady na udržiavanie areálu. Pripomína tiež, že Slovalco má prostriedky na reštart z vlastných zdrojov a štátnu pomoc nepožaduje.

Zároveň spochybnil tvrdenie, že zisk z roku 2022 by vystačil na prevádzku fabriky na desať rokov. „Reštart výroby si vyžaduje investície približne 130 miliónov eur, pričom bez riešenia cien elektriny je prevádzka stratová – rovnako ako pri všetkých výrobcoch hliníka v Európe,“ dodal.

Tettinger považuje za kľúčové, že Slovalco neukončilo výrobu pre neefektivitu, ale pre dlhodobé znevýhodnenie energeticky náročného priemyslu v rámci EÚ. Podľa neho Slovensko doteraz nevyužívalo kompenzačné mechanizmy tak, ako napríklad Nemecko či Francúzsko, čo viedlo k zatvoreniu ekologickej fabriky a nahradeniu produkcie dovozom s násobne vyššími emisiami CO₂.

„Diskusia o Slovalcu preto nie je diskusiou o selektívnej pomoci jednej firme, ale o tom, či Slovensko chce využívať nástroje, ktoré mu EÚ ponúka, chrániť strategický priemysel s vysokou pridanou hodnotou a zabrániť presunu výroby mimo Európy,“ uzatvára.

Remišová: Záchrana miliardárov, nie pracujúcich

Podľa predsedníčky strany ZA ĽUDÍ Veroniky Remišovej ide o škandalóznu selekciu zo strany vlády. „Keď Penta po historických ziskoch vypne pece a ľudí pošle domov, Fico sa ide roztrhať, aby im nosil štátne milióny až pred bránu fabriky,“ informovala strana prostredníctvom tlačovej správy, ktorú obdržala redakcia Startitup. Oproti tomu vraj vláda pri zatváraní ďalších podnikov v iných regiónoch nekonala.

Remišová tiež upozorňuje na dlhodobé riziko, že občania budú zo svojich daní roky dotovať súkromné zisky bez garancie návratnosti. „Fico nemôže z peňazí všetkých občanov platiť milióny pre jednu fabriku, zatiaľ čo tisíckam zamestnancom len odkazuje, že trh je krutý,“ dodala.

SaS: Symbol farizejstva a dlhovej pasce

Kritiku pridáva aj strana Sloboda a Solidarita, ktorá pripomína, že Ficove vlády dlhodobo nevyužívali Envirofond na podporu energeticky náročného priemyslu, hoci práve z neho mohli čerpať riešenia pre fabriky ako Slovalco. „Envirofond sa roky používal len na lepenie dier v štátnom rozpočte,“ informuje podpredseda SaS Karol Galek v oficiálnom stanovisku strany.

Podľa Mariána Viskupiča z tejto strany je Slovensko jednou z krajín s najhorším hospodárením v eurozóne. „Takmer dve miliardy eur ročne platíme len na úrokoch zo štátneho dlhu. To sú peniaze, ktoré chýbajú v zdravotníctve, školstve či na podporu rodín,“ uviedol.

SaS považuje Fica za hlavného vinníka dnešného stavu. „Slovensko potrebuje zásadný ekonomický reštart. Nižšie dane, jednoduchý systém a štát, ktorý šetrí na sebe, nie na ľuďoch,“ uzatvára Viskupič.

Progresívne Slovensko: Fico zaspal dobu

Aj Progresívne Slovensko považuje premiérov aktuálny postoj za neúprimný. „Po dvoch rokoch od návratu k moci hovorí Fico o potrebe bojovať proti vysokým cenám energií pre podniky. Otázka teda znie: čo robil doteraz?“ pýta sa Ivan Štefunko v stanovisku zaslanom médiám. Kritizuje, že slovenské firmy trpia pod vysokým daňovým a odvodovým zaťažením, ktoré dusí investície a inováciu.

„Vláda systematicky zhoršuje podnikateľské prostredie, odrádza investorov a verejné peniaze míňa na populistické opatrenia,“ tvrdí Štefunko.

Zároveň pripomína, že Slovensko si svoje pozície v EÚ oslabuje aj diplomaticky. „Namiesto toho, aby premiér aktívne presadzoval záujmy našej krajiny v Bruseli, uráža partnerov, izoluje sa a prichádza o spojencov,“ uzavrel.

Fico navrhuje „prázdniny“ z emisných povoleniek ako odpoveď na drahé energie v EÚ

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Startitup (@startitup_media)

Premiér Robert Fico v liste predsedníčke Európskej komisie Ursule von der Leyenovej navrhol, aby Európska únia zaviedla štvor- až päťročné prázdniny z uplatňovania mechanizmu emisných povoleniek (ETS). Podľa neho by tento krok výrazne oživil strategické odvetvia európskeho priemyslu, ktoré podľa jeho slov trpia „absurdne vysokými cenami elektrickej energie“. Informuje TASR.

„Pri všetkej úcte k práci Európskej komisie musím skonštatovať, že žiadny konkrétny program som nezaregistroval. Som presvedčený, že k danej téme musíme pristúpiť radikálne,“ uviedol Fico. Za alarmujúcu označil aj konkurencieschopnosť EÚ a dodal, že Únia si nemôže dovoliť „dogmaticky trvať na nepremyslených ambicióznych klimatických cieľoch likvidujúcich strategický európsky priemysel“. Ako príklad uviedol odstavenie výroby v spoločnosti Slovalco.

Strategická otázka alebo politický kalkul?

Premiér Fico tvrdí, že Slovensko potrebuje dlhodobú spoluprácu so Slovalcom a že ide o strategický podnik dôležitý pre celý európsky priemysel. Kritici mu však vyčítajú selektívny prístup, netransparentnosť a preferovanie veľkých hráčov na úkor širšieho hospodárskeho záujmu.

Otázka, ktorú si kladú opoziční politici aj ekonómovia, znie jasne: Má mať štát právo zachraňovať strategické firmy s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť krajiny, aj keď to znamená výber konkrétnych víťazov? Alebo by mala byť pomoc transparentná, systémová a dostupná pre všetky podniky bez ohľadu na vlastnícku štruktúru?

Odpoveď zatiaľ nepoznáme, no rozhodnutie padne už čoskoro. Premiér totiž avizuje podpis memoranda so Slovalcom do konca januára.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy