USA pripravujú útok na ďalšiu krajinu: Trump formuloval 2 podmienky, ktoré musí štát naplniť

USA a Irán na konci januára 2026 opäť vyhrotili svoje vzťahy. Rétorika z oboch strán naznačuje, že ide o kombináciu nátlaku, odstrašovania a snahy prinútiť druhú stranu k ústupkom bez toho, aby sa otvorila cesta k otvorenej vojne. Prezident Donald Trump verejne formuloval dve podmienky, ktoré podľa neho Irán musí splniť, aby sa vyhol americkej vojenskej sile.

Po prvé žiada, aby Irán nemal žiadne jadrové zbrane a po druhé musí zastaviť zabíjanie protestujúcich. Zároveň zdôraznil, že smerom k Iránu plávajú „veľké a veľmi silné lode“, čím posilňuje dojem, že USA zvyšujú vojenskú pripravenosť v regióne, uvádza Independent.

USA sa pripravuje na prípadné problémy

Irán na tieto informácie reaguje tvrdým odkazom o okamžitej odvete. Z iránskej strany zaznieva, že ak by USA podnikli útok, odpoveď bude „okamžitá a rozhodná“ a „nebude obmedzená“, pripomína Independent. V praxi tým Teherán pripomína svoje schopnosti zasiahnuť americké vojenské základne v štátoch Perzského zálivu, ktoré označuje za dosiahnuteľné svojimi raketami so stredne dlhým doletom. Táto komunikácia je typická pre odstrašovanie. Irán chce Američanov presvedčiť, že aj obmedzený úder môže vyvolať širšie náklady a riziká, ktoré nebude možné jednoducho ukončiť tweetom po pár hodinách.

Last summer, President Trump said:

„All three nuclear sites in Iran were completely destroyed and/or OBLITERATED. It would take years to bring them back into service…“

Why is President Trump threatening war with Iran over nuclear weapons again? pic.twitter.com/zBg1DDsCx0

— Ron Paul (@RonPaul) January 28, 2026

Zároveň však zo situácie vyplýva, že popri hrozbách existuje aj diplomatická línia. Iránsky minister zahraničia Abbas Araghchi vyhlásil, že Teherán je otvorený rokovaniam s USA, ak budú spravodlivé a vyvážené. Požaduje aj to, aby boli založené na „vzájomnom rešpekte a dôvere“, uvádza BBC. Súčasne však stanovuje jasnú červenú čiaru. Iránske raketové kapacity nemajú byť predmetom rokovaní a Irán opakuje tvrdenie, že jeho jadrový program plánuje využiť na mierové účely.

Do hry vstupuje aj Turecko, ktoré vyzýva na obnovenie jadrových rokovaní a ponúka sa ako sprostredkovateľ; podľa vyjadrení tureckého ministra Hakan Fidan komunikuje aj s americkým vyslancom Steveom Witkoffom.

Európa je takisto faktorom

Ďalším faktorom eskalácie je Európska únia. Podľa viacerých zdrojov EÚ súhlasila so zaradením Iránskych revolučných gárd (IRGC) na zoznam teroristických organizácií. Teherán avizuje odvetné kroky. Chce označiť ozbrojené sily krajín EÚ za teroristov, tvrdí The Guardian. Takýto krok by mohol zhoršiť bezpečnostné riziká pre európske záujmy v regióne a ešte viac skomplikovať diplomatické kanály.

Designating the #IRGC as a terrorist group is long overdue & an important step.

The regime in #Iran slaughters their youth for wanting to live in dignity. Freedom & Peace will rise with the brave people of Iran. And tyranny shall fall with the regime.https://t.co/XvBXu2WdpH

— Svenja Hahn MdEP (@svenja_hahn) January 29, 2026

Trhy reagujú okamžite, píše CNBC. Zdroje si všímajú, že ropa krátkodobo klesla, no smeruje k najväčšiemu mesačnému rastu za posledné roky. Ten je typickým rizikovým príplatkom pri obave, že konflikt by narušil dodávky alebo dopravu v strategických trasách. To ukazuje, že aj bez priameho útoku už samotné hrozby menia ekonomické očakávania.

Umelá inteligencia už prekonala internet aj smartfóny: V roku 2026 prinesie digitálnych kolegov

Kľúčové je, že obe strany tvrdia, že nechcú vojnu. No zároveň zvyšujú tlak tak, aby druhá strana ustúpila prvá. V takomto prostredí býva najväčším nebezpečenstvom nesprávny odhad. Aj signalizácia sily môže prerásť do konfliktu, ktorý nikto oficiálne nechcel. Preto bude rozhodujúce, či sa podarí rýchlo obnoviť rokovania o jadre a zároveň znížiť riziko incidentu, ktorý by spustil reťazovú reakciu.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta