Tichý zabijak obličiek: Výskum ukazuje, čo na tvojom tanieri môže znížiť riziko zákerného ochorenia
- Choroba obličiek často nebolí, no zasiahne milióny ľudí
- Vedci spájajú stravu s nižším rizikom
- Choroba obličiek často nebolí, no zasiahne milióny ľudí
- Vedci spájajú stravu s nižším rizikom
Chronické ochorenie obličiek (CKD) je problém, ktorý sa roky môže rozvíjať bez nápadných príznakov, postupovať potichu, no pritom zasahuje veľkú časť populácie. Obličky pritom nefungujú len ako „filter“ – regulujú množstvo tekutín a minerálov v tele, podieľajú sa na kontrole krvného tlaku a ovplyvňujú tvorbu hormónov dôležitých napríklad pre krvotvorbu a zdravie kostí.
Keď ich výkon postupne klesá, telo to dlho kompenzuje a človek často nič necíti. Prvé varovania bývajú nešpecifické: únava, opuchy, zmeny močenia, vyšší tlak či zhoršené laboratórne výsledky.
Najväčšie riziko majú ľudia s vysokým krvným tlakom, cukrovkou, obezitou alebo dlhodobými kardiovaskulárnymi problémami – CKD totiž výrazne zvyšuje aj riziko srdcovo-cievnych komplikácií. V pokročilejších štádiách môže ochorenie viesť až k zlyhaniu obličiek s potrebou dialýzy alebo transplantácie.
Práve preto sa v prevencii hľadajú faktory, ktoré sa dajú reálne ovplyvniť – a medzi najdôležitejšie patrí životný štýl, vrátane stravy. Na tento kontext nadväzuje aj nová analýza veľkých dát, ktorá naznačuje, že určitý rastlinne orientovaný stravovací vzorec môže súvisieť s nižším rizikom rozvoja ochorenia, upozorňuje denník Pravda.
Veľká kohorta, dlhé sledovanie, jasný signál
Nová analýza z rozsiahlej databázy naznačuje, že ľudia, ktorí sa stravovali viac „rastlinne“ podľa princípov planetárnej diéty EAT–Lancet, mali nižšie riziko, že sa u nich ochorenie obličiek v priebehu rokov rozvinie. Dôležité je, že ide o súvislosť (nie dôkaz príčiny), no výsledky sú opreté o veľký súbor dát.
Štúdia publikovaná v Canadian Medical Association Journal vychádzala z údajov UK Biobank – dlhodobej databázy, ktorá zbiera zdravotné a životné údaje státisícov ľudí vo veku 40 až 69 rokov z Anglicka, Škótska a Walesu.
Do analýzy sa dostalo 179 508 účastníkov bez ochorenia obličiek na začiatku sledovania; strava sa hodnotila cez 24-hodinové dotazníky. Počas mediánu sledovania 12,1 roka sa chronické ochorenie obličiek rozvinulo u 4 819 ľudí (2,7 %).
Keď výskumníci porovnali mieru dodržiavania EAT–Lancet s neskorším výskytom ochorenia, vyššie skóre bolo spojené s nižším rizikom naprieč všetkými štyrmi použitými spôsobmi hodnotenia. V prepočte to znamenalo približne 6–9 % nižšie riziko pri vyššej adherencii (spolupráci pacienta s lekárom).
Čo je EAT–Lancet a prečo sa líši od iných „zdravých diét“
EAT–Lancet planetárna diéta vznikla ako kompromis medzi zdravím človeka a udržateľnosťou. Nehovorí len „jedz zdravo“, ale dáva aj konkrétne mantinely pre skupiny potravín. V praxi je to výrazne rastlinný jedálniček s dôrazom na zeleninu, ovocie, celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a semienka a so silným obmedzením červeného mäsa a pridaného cukru.
Červené mäso je v odporúčaniach nastavené veľmi nízko (približne 14–15 gramov denne v priemere), zatiaľ čo rastlinné zdroje energie a bielkovín majú tvoriť jadro stravy. Práve táto „konkrétnosť“ je pre výskum užitočná: dá sa spočítať, ako blízko alebo ďaleko je človek od odporúčaného vzorca.
Kde sa efekt ukázal najsilnejšie
Autori uvádzajú, že ochranná súvislosť bola výraznejšia u ľudí s nižšou expozíciou rezidenčným zeleným plochám a pri špecifických genetických variantoch. Xianhui Qin to zhrnul takto: „Väčšie dodržiavanie stravovacích odporúčaní EAT–Lancet pre zdravie planéty bolo významne spojené so zníženým rizikom výskytu CKD…“
Zaujímavá je aj „vnútorná“ biológia výsledkov. Tím identifikoval metabolomické a proteomické signatúry (súbory metabolitov a bielkovín), ktoré boli spojené s vyššou adherenciou k EAT–Lancet a zároveň s nižším rizikom ochorenia obličiek. Časť efektu sa podľa analýz dala vysvetliť práve týmito signatúrami – teda tým, že strava sa premieta do merateľných zmien v metabolizme a zápalových procesoch.
Čo to znamená pre jedálniček
Chronické ochorenie obličiek postihuje približne 10 % dospelých a projekcie upozorňujú, že do roku 2040 môže patriť medzi najvýznamnejšie príčiny predčasných úmrtí či stratených rokov života, píše Eurekalert. Práve preto má zmysel sledovať, čo sa opakovane spája s nižším rizikom – a v tomto prípade nejde o zázračnú potravinu, ale o celkový vzorec stravy.
Autori zdôrazňujú, že viaceré „zdravé“ režimy majú spoločný menovateľ (viac rastlinných potravín, menej červeného mäsa), no pri EAT–Lancet sa navyše kladie dôraz na obmedzenie pridaných cukrov a tukov. „Charakteristickým aspektom stravy EAT–Lancet je jej špecifické obmedzenie pridaných cukrov a tukov,“ uvádzajú.
V praktickej rovine to znamená jednoduché posuny: častejšie strukoviny namiesto údenín, viac celozrnných príloh namiesto bieleho pečiva, orechy a semienka v rozumných porciách, a menej sladených nápojov či ultra-spracovaných potravín. Ak už niekto ochorenie obličiek má (alebo má špecifické obmedzenia napríklad na draslík či bielkoviny), konkrétne nastavenie stravy musí riešiť s lekárom alebo nutričným špecialistom – táto štúdia je o prevencii v populácii, nie o individuálnom „jedálnom lístku na mieru“.
Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy
Zdroje: Pravda, Canadian Medical Association Journal, Eurekalert