Najnovší objav otvoril nové otázky o zrode vesmíru. Vedci našli najvzdialenejšiu galaxiu v histórii

Vesmírny teleskop James Webb (JWST) opäť posunul hranice pozorovateľného vesmíru. NASA oznámila, že prístroj zachytil najvzdialenejšiu galaxiu, akú sa doposiaľ podarilo potvrdiť. Objav umožňuje vedcom pozrieť sa bližšie než kedykoľvek predtým do obdobia zrodu prvých hviezd a galaxií, známeho ako kozmický úsvit, informuje portál Space.

Nový objekt dostal názov MoM-z14 a predstavuje zriedkavý pohľad na vesmír v čase, keď mal len 280 miliónov rokov po Veľkom tresku. Svetlo, ktoré dnes JWST zachytil, cestovalo k Zemi približne 13,5 miliardy rokov, takže ide o jeden z najstarších a zároveň najvzdialenejších objektov, aké sa ľudstvu podarilo pozorovať.

Rekord potvrdený spektroskopiou

Podľa portálu Live Science ide o najvzdialenejší spektroskopicky potvrdený zdroj, aký bol zatiaľ pozorovaný. Výskumníci v novej štúdii uviedli, že potvrdili červený posun MoM-z14 na hodnote 14,44, čím prekonali predchádzajúceho rekordéra JADES-GS-z14-0 s hodnotou 14,18, ktorého tiež objavil teleskop Jamesa Webba.

Štúdia sa najprv objavila 23. mája 2025 na preprintovom serveri arXiv a v januári 2026 bola publikovaná v Open Journal of Astrophysics. Autori zároveň upozorňujú, že pôvodná verzia ešte neprešla plným recenzným procesom.

K objavu sa vyjadril aj vedúci autor Rohan Naidu z MIT Kavli Institute for Astrophysics and Space Research. V stanovisku NASA povedal: „S Webbom dokážeme vidieť ďalej než kedykoľvek predtým a to, čo vidíme, vôbec nezodpovedá našim predpovediam, čo je zároveň náročné aj vzrušujúce.“

Malá galaxia s veľkým svetlom

MoM-z14 je podľa vedcov prekvapivo kompaktná vzhľadom na to, koľko svetla vyžaruje. Je široká asi 240 svetelných rokov, čo je približne 400-krát menej než Mliečna cesta. Hmotnosťou sa približuje k Malému Magellanovmu mračnu, trpasličej galaxii, ktorá obieha okolo Mliečnej cesty, píše portál Live Science.

Pozorovania naznačujú, že teleskop zachytil objekt počas prudkého obdobia tvorby hviezd. Zaujímavý je aj chemický profil galaxie. Tím uvádza, že je bohatá na dusík v porovnaní s uhlíkom, čo pripomína guľové hviezdokopy známe z Mliečnej cesty. Takáto podobnosť môže naznačovať, že hviezdy sa mohli formovať podobnými mechanizmami aj v úplne ranom vesmíre.

Prekvapenie pre vedu a čo príde ďalej

Od začiatku prevádzky v roku 2022 JWST nachádza viac jasných starobylých galaxií, než vedci očakávali. Autori štúdie píšu, že „táto nečakaná populácia elektrizovala vedeckú komunitu a vyvolala zásadné otázky o formovaní galaxií počas prvých 500 miliónov rokov po Veľkom tresku“.

Vedci zároveň zdôrazňujú, že pri takto vzdialených objektoch je kľúčové dôsledné potvrdzovanie, či ide skutočne o galaxie z najranejšej epochy. Tím preto najprv prehľadával existujúce snímky JWST a po identifikovaní kandidáta MoM-z14 nasmeroval teleskop priamo na tento objekt v apríli 2025.

Jedným z hlavných nástrojov, ako sa určuje „vzdialenosť v čase“, je práve červený posun. Keďže vesmír sa rozpína, svetlo z extrémne vzdialených objektov sa natiahne na dlhšie, červenšie vlnové dĺžky. Čím dlhšie svetlo cestovalo, tým väčší červený posun vedci namerajú.

V najbližších rokoch by sa zoznam kandidátov na galaxie z kozmického úsvitu mohol výrazne rozšíriť. A to vďaka pripravovanému Nancy Grace Roman Space Telescope. Ide o infračervený teleskop, ktorý má sledovať veľké plochy oblohy a mohol by odštartovať už koncom roka 2026. Autori však dodávajú, že aj samotný JWST môže čoskoro prekonať vlastné rekordy.

„Samotný JWST sa javí ako nástroj pripravený na sériu veľkých rozšírení kozmickej hranice,“ píšu. Autori dodávajú, že donedávna nepredstaviteľné červené posuny sa už dnes nezdajú byť vzdialené.

Čítaj viac z kategórie: Veda a vesmír