ANALÝZA: Ako z rozpadu jadrovej dohody medzi USA a Ruskom ťaží Čína? Bez dohôd, bez kontroly vzniká nový strategický trojuholník

Kým USA a Rusko nechávajú vypršať posledné obmedzenia jadrových zbraní, Čína potichu buduje svoj arzenál. Výsledkom je podľa mnohých analytikov nový strategický trojuholník, ktorý mení globálnu bezpečnostnú rovnováhu – bez dohôd, bez kontroly a s rastúcim rizikom eskalácie.

Platnosť poslednej zmluvy o kontrole jadrových zbraní medzi USA a Ruskom vypršala dnes o 01:00 SEČ. Spojené štáty a Rusko (a pred nimi Sovietsky zväz) udržiavali sériu zmlúv zameraných na obmedzenie jadrových zbraní a zníženie rizika katastrofického konfliktu viac ako päť desaťročí. 

Zmluva z Prahy

Poslednou prežívajúcou zmluvou v tejto sérii bola zmluva o znížení strategických zbraní známa ako New START, ktorú prvýkrát podpísali v Prahe roku 2010 americký prezident Barack Obama a ruský prezident Dmitrij Medvedev a ktorá nadobudla platnosť vo februári 2011.

Obmedzila obe krajiny na maximálne 1 550 rozmiestnených jadrových hlavíc dlhého doletu na nosičoch zbraní vrátane medzikontinentálnych balistických rakiet, balistických rakiet odpaľovaných z ponoriek a bombardérov.

Bez zmluvy New START totiž nebudú platiť žiadne obmedzenia pre jadrové arzenály dlhého doletu, prvýkrát odvtedy, čo Richard Nixon a sovietsky vodca Leonid Brežnev v roku 1972 podpísali dve historické dohody počas vôbec prvej cesty amerického prezidenta do Moskvy.

Washington váha, Moskva ponúka

Kremeľ tvrdí, že Trump nereagoval na Putinovu ponuku na dobrovoľné predĺženie zmluvy New START o jeden rok. Trump vyjadril záujem o obmedzenie jadrových zbraní, ale nenaznačil žiadnu naliehavosť a minulý mesiac pre New York Times podľa Reuters povedal: „Ak jej platnosť vyprší, tak vyprší… Jednoducho uzavrieme lepšiu dohodu.“

Šéf Kremľa Vladimír Putin podľa ČTK navrhol, aby zmluva bola o rok predĺžená, čo americký náprotivok Donald Trump vlani v októbri označil za „dobrý nápad“. Avšak AFP pripomína, že žiadne rokovania po jeho vyjadrení nenasledovali.

Čína odmieta rokovania, no rýchlo rozširuje arzenál

Peking však takúto možnosť jednoznačne odmieta. „Postoj Číny k trojstranným rokovaniam s USA a Ruskom o kontrole jadrových zbraní je jasný,“ povedal v utorok novinárom podľa News Week hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Lin Jian v reakcii na Trumpove návrhy, aby sa Čína zapojila do budúcej jadrovej dohody.

„Jadrová sila Číny v žiadnom prípade nie je na rovnakej úrovni ako jadrová sila USA. Nie je ani spravodlivé, ani rozumné žiadať Čínu, aby sa v tejto fáze pripojila k rokovaniam o jadrovom odzbrojení,“ dodal.

Čína, ktorá bola dlho mimo systému kontroly zbrojenia USA a Ruska, sa vďaka rýchlej modernizácii armády a rastu jadrových síl stala kľúčovým hráčom. Odhady think-tankov, ako sú Federácia amerických vedcov a Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru (SIPRI), uvádzajú, že čínsky arzenál jadrových hlavíc v roku 2025 dosiahol približne 600 kusov, čo z neho robí tretí najväčší arzenál na svete. Čína modernizuje rakety, ponorky aj strategické bombardéry.

Na rozdiel od USA a Ruska, ktorých zásoby po vrchole studenej vojny dlhodobo klesajú, čínske kapacity rastú najrýchlejšie zo všetkých krajín. Experti odhadujú, že do roku 2035 by Peking mohol disponovať 750 až 1 500 hlavicami.

Práve tieto čísla menia strategické kalkulácie vo Washingtone aj v Moskve.

Riziko nových pretekov v zbrojení

Podľa mnohých expertov by bez jasných limitov  Washington a Moskva mohli zvyšovať svoje jadrové kapacity, zatiaľ čo Peking by pokračoval v ich rýchlej modernizácii. 

Daryl Kimball, šéf Asociácie pre kontrolu zbrojenia vo Washingtone, pre The Guardian povedal, že koniec programu New START by mohol pomerne rýchlo rozpútať nové preteky v zbrojení.

„V jadrovom establishmente je veľa ľudí, ktorí chcú rýchlo zvýšiť veľkosť amerických síl, aby čelili strategickému budovaniu moci Číny,“ povedal Kimball.

Čína nepodpísala zmluvu o jadrových zbraniach, hoci je popri Indii jednou z dvoch krajín s jadrovými zbraňami, ktoré dodržiavajú politiku „nepoužiť jadrové zbrane ako prví“. Peking vyzval všetky jadrové mocnosti, aby prijali podobný záväzok, čo však USA aj Rusko odmietli.

Spojené štáty a Rusko spolu vlastnia približne 90 percent svetových jadrových zbraní, pričom každá z nich má podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru viac ako 5 000 hlavíc.

Oslabenie globálnych pravidiel

Agentúra Reuters upozorňuje, že predĺženie alebo nahradenie existujúcej zmluvy by si vyžadovalo roky náročných rokovaní o technických detailoch – od definícií cez spôsob započítavania zbraní až po mechanizmy overovania. To všetko v prostredí hlbokej nedôvery a rastúceho geopolitického napätia, čo výrazne znižuje šance na rýchlu dohodu o nástupníckej zmluve.

Bývalý prezident Barack Obama varoval, že zánik dohody by „zničil desaťročia diplomacie a mohol by spustiť nové preteky v zbrojení“.  Obama okrem toho podľa TASR vyzval Kongres, aby zasiahol.

Podľa mnohých analytikov, ak jadrové mocnosti opustia formálne limity bez jasnej náhrady, oslabí to autoritu Zmluvy o nešírení jadrových zbraní (NPT) a môže to posilniť tlak na ďalšie šírenie jadrových kapacít, najmä vo východnej Ázii a na Blízkom východe. Podľa expertov zo SIPRI by absencia transparentných pravidiel mohla podnietiť debaty o vlastnom jadrovom odstrašení v krajinách ako Japonsko, Južná Kórea či dokonca Ukrajina.

Otázkou už nie je len veľkosť arzenálov, ale či sa globálna bezpečnosť dokáže udržať v čase, keď tri jadrové veľmoci vstupujú do strategického súperenia bez dohôd a bez kontroly.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie