Endokrinologička odhalila 5 wellness trendov, ktoré majú skutočne zmysel. Do zvyšku len zbytočne leješ peniaze

Nie všetko, čo sa tvári ako „wellness trend“, stojí za tvoje peniaze. Ak chceš oddeliť to, čo naozaj funguje, od toho, čo len dobre pôsobí, oplatí sa počúvať ľudí, ktorí oblasti zdravia skutočne rozumejú.

Endokrinologička Dr. Alessia Roehnelt patrí medzi odborníkov, ktorí sa dlhodobo venujú hormonálnemu zdraviu, poruchám štítnej žľazy či cukrovke.

Vo svojom príspevku pomenovala 5 wellness trendov, do ktorých sa podľa nej oplatí investovať, pretože môžu ovplyvniť tvoje hormonálne zdravie, metabolizmus aj celkové fungovanie organizmu.

Na čom skutočne záleží?

Prvý trend, na ktorý Dr. Roehnelt upozorňuje, sa týka organických potravín. Ide o ovocie a zeleninu pestované bez syntetických pesticídov, umelých hnojív a ďalších chemických zásahov, ktoré sa v konvenčnom poľnohospodárstve používajú bežne. „Organické potraviny znižujú expozíciu pesticídom, ako je glyfosát, ktorý môže ovplyvniť vaše metabolické a hormonálne zdravie,“ hovorí endokrinologička.

Čoraz viac prehľadových štúdií naznačuje, že chronická expozícia glyfosátu môže súvisieť s metabolickými poruchami. Výskum opisuje mechanizmy, ktoré zahŕňajú zápalové procesy, oxidačný stres či narušenie hormonálnej signalizácie.

Druhý bod sa týka vitamínov a doplnkov výživy. Dr. Roehnelt zdôrazňuje kvalitu, čisté zloženie, testovanie treťou stranou a formu, ktorú telo dokáže efektívne využiť.

Doplnky výživy neprechádzajú pred uvedením na trh rovnakým procesom overovania účinnosti ako lieky. Zodpovednosť preto leží na spotrebiteľovi. Nestačí sledovať len hlavnú účinnú látku. Dôležité sú aj pomocné zložky, dávkovanie a možné interakcie.

Práve tu robí veľa ľudí chybu. Pozerajú na etiketu a vidia názov vitamínu alebo minerálu. Ten však tvorí len časť produktu, upozorňuje odborníčka. Zvyšok často vypĺňajú farbivá, stabilizátory a plnivá, ktoré môžu telo zbytočne zaťažiť.

Etikety môžu skrývať viac, než sa zdá

Dr. Roehnelt apeluje na používanie netoxických čistiacich produktov, najmä prostriedkov do umývačiek riadu, pracích gélov a čistiacich sprejov. Pri bežných produktoch si totiž mnohí neuvedomujú, že sa vystavujú nebezpečným látkam. „Aj keď riad dôkladne umyjete, zvyčajne na ňom zostane malé množstvo chemikálií a vy s nimi prichádzate pravidelne do kontaktu,“ varuje odborníčka.

Prehľad publikovaný v Environmental International ukázal, že bežné čistiace a dezinfekčné prostriedky zhoršujú aj kvalitu ovzdušia, pretože uvoľňujú prchavé organické látky a jemné častice. Ďalšie práce upozorňujú, že najmä spreje a parfumované formulácie zvyšujú expozíciu chemickým zmesiam, ktoré môžu dráždiť dýchacie cesty a u citlivejších ľudí spôsobiť respiračné ťažkosti.

Štvrtý trend súvisí s kozmetikou. Každý deň si na telo nanášaš šampóny, krémy či kondicionéry, ktorých zložky sa môžu vstrebať do pokožky. Ak siahneš po produktoch s parabénmi alebo syntetickými vôňami, môžeš svoje telo vystavovať látkam, ktoré nie sú preň prospešné. „Parabény a parfumové zložky sa spájajú s narušením hormonálnej rovnováhy, preto je dôležité skontrolovať etiketu a uistiť sa, že výrobok neobsahuje parabény a je bez parfumácie,“ hovorí Dr. Roehnelt.

Vedecká literatúra opisuje parabény ako látky s endokrinnou aktivitou, najmä v experimentálnych modeloch. Americký FDA však uvádza, že parabény sa v kozmetike používajú v malých množstvách a pri bežnom použití nepreukázali škodlivosť.

European Commission sa dlhodobo venuje regulácii vonných alergénov, pretože patria medzi časté spúšťače podráždenia pokožky aj dýchacích ciest. A práve tu nastáva časté nedorozumenie. Označenie „bez vône“ ešte nemusí znamenať, že produkt neobsahuje parfumové látky, upozorňuje Dr. Roehnelt.

Návrat k starodávnemu rituálu

Na záver sa dostávame k trendu, ktorý je skôr návratom k prirodzenosti. Je ním saunovanie. „Pravidelné používanie sauny sa spája s prínosmi pre srdcovo-cievny systém, znížením zápalu, redukciou stresu, zlepšenou citlivosťou na inzulín a dlhovekosťou,“ hovorí Dr. Roehnelt

Za týmto jednoduchým tvrdením stojí prekvapivo komplexná biologická odpoveď. Ako pre Startitup vysvetlil odborník na saunovanie Marek Homza, „keď človek vstúpi do sauny, v tele sa aktivujú tzv. proteíny tepelného šoku (Heat Shock Proteins). Tieto proteíny zvyšujú odolnosť buniek voči stresu, spomaľujú ich starnutie a ‚opravujú‘ poškodené bielkoviny. Vďaka tomu bunky po saunovaní fungujú efektívnejšie.“

Počas saunovania sa tiež zrýchľuje prietok krvi, cievy sa rozširujú a telo efektívnejšie distribuuje kyslík aj živiny. Aktivita bielych krviniek stúpa, čo podporuje imunitnú odpoveď. Nervový systém prechádza z fázy mierneho stresu do hlbokého uvoľnenia. Najskôr sa aktivuje sympatikus, ktorý telo „nabudí“, následne preberá kontrolu parasympatikus, ktorý prináša pokoj, regeneráciu a pocit uvoľnenia.

Pre zdravého človeka môže byť sauna veľmi prospešná. Vyhnúť by sa jej však mali ľudia s akútnymi srdcovo-cievnymi ochoreniami, výrazne nízkym alebo vysokým krvným tlakom, ochoreniami obličiek či pečene, tehotné ženy, osoby pod vplyvom omamných látok a tiež tí, ktorí zápasia s aktívnymi kožnými infekciami. Zvýšenú opatrnosť si vyžadujú aj starší ľudia s cukrovkou a osoby trpiace astmou.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing