Budúcnosť patrí inému typu myslenia: Neurovedci odhaľujú, čo rozhodne o úspechu v ére AI

Umelá inteligencia dokáže písať texty, analyzovať dáta alebo riešiť úlohy, ktoré boli ešte pred pár rokmi výlučne doménou človeka. Práve preto sa čoraz častejšie objavuje otázka, aké schopnosti budú v budúcnosti najcennejšie. Podľa britskej neurovedkyne Hannah Critchlow nebude odpoveďou vyššie IQ ani lepšia pamäť, ale schopnosť mozgu adaptovať sa na rýchlo meniace prostredie.

Vo svojej knihe The 21st Century Brain upozorňuje, že budúcnosť bude patriť ľuďom, ktorí si dokážu rozvíjať flexibilitu myslenia, kreativitu, spoluprácu a schopnosť učiť sa nové veci počas celého života.

Podľa odborníkov pritom nejde len o psychologickú otázku. Moderná neuroveda ukazuje, že mozog zostáva formovateľný aj v dospelosti a mnohé schopnosti možno cielene rozvíjať. Kľúčovým pojmom sa podľa National Library of Medicine stáva neuroplasticita. Ide o schopnosť mozgu vytvárať nové nervové spojenia a prispôsobovať sa novým podmienkam.

Mozog nie je pevne naprogramovaný

Dlhé roky prevládal názor, že po dosiahnutí dospelosti sa mozog už výrazne nemení. Dnes vedci vedia, že to nie je pravda. Nervové siete sa dokážu reorganizovať prakticky počas celého života, najmä ak je človek vystavený novým podnetom, učeniu alebo náročnejším úlohám.

Práve preto neurovedci upozorňujú, že budúcnosť mentálnej výkonnosti nebude závisieť len od genetických predispozícií. Významnú úlohu zohráva spôsob života. Mozog reaguje na prostredie podobne ako sval na tréning. Čím viac je nútený pracovať s novými informáciami, tým lepšie si zachováva svoju pružnosť.

Podľa Hannah Critchlow bude jednou z najdôležitejších schopností budúcnosti ochota opúšťať zaužívané vzorce myslenia a neustále sa prispôsobovať novým situáciám.

Umelá inteligencia mení hodnotu ľudských schopností

Rozvoj AI podľa Wharton neznamená, že ľudský mozog bude menej dôležitý. Skôr sa mení to, ktoré schopnosti budú najcennejšie. Mnohé rutinné úlohy dokážu algoritmy zvládnuť rýchlejšie ako človek, ale stále majú problém s kreativitou, intuíciou, empatiou alebo komplexným sociálnym správaním.

Neurovedci preto upozorňujú, že budúcnosť nebude patriť ľuďom, ktorí si dokážu zapamätať najviac faktov, ale tým, ktorí ich dokážu prepájať novými spôsobmi. Schopnosť spolupracovať, riešiť nejasné situácie a vytvárať originálne nápady zostáva oblasťou, kde má ľudský mozog stále výraznú výhodu.

Práve preto sa čoraz viac hovorí o rozvíjaní takzvaných mäkkých zručností, ktoré boli v minulosti často podceňované.

Najväčším nepriateľom mozgu môže byť pohodlie

Zaujímavé je, že podľa niektorých odborníkov môže moderná technológia predstavovať aj riziko. Ak človek prestane aktívne používať určité schopnosti, mozog ich postupne využíva menej efektívne.

Vedci upozorňujú najmä na nadmerné spoliehanie sa na digitálne nástroje. Navigácie nahrádzajú orientáciu, algoritmy odporúčajú obsah a umelá inteligencia dokáže vytvárať texty alebo riešiť problémy. Hoci tieto technológie šetria čas, môžu zároveň znižovať potrebu samostatného premýšľania.

Neurovedci preto odporúčajú pravidelne vystupovať z komfortnej zóny. Učenie nového jazyka, hra na hudobný nástroj alebo osvojovanie nových zručností núti mozog vytvárať nové nervové spojenia a posilňuje jeho odolnosť.

Pohyb patrí medzi najsilnejšie „lieky“ pre mozog

Jedným z najlepšie preskúmaných spôsobov ochrany mozgu zostáva fyzická aktivita. Výskumy ukazujú, že pravidelný pohyb podporuje tvorbu proteínu BDNF, ktorý pomáha rastu a prežívaniu nervových buniek. Tento proteín býva často označovaný ako „hnojivo pre mozog“.

Aeróbne aktivity ako chôdza, bicyklovanie alebo plávanie zároveň zlepšujú prekrvenie mozgu a podporujú oblasti spojené s pamäťou a učením. Niektorí vedci dokonca tvrdia, že pravidelný pohyb patrí medzi najúčinnejšie nástroje na znižovanie rizika kognitívneho úpadku vo vyššom veku.

Práve preto mnohí neurológovia považujú cvičenie za rovnako dôležité pre mozog ako pre srdce.

Spánok rozhoduje viac, ako si väčšina ľudí myslí

Významnú úlohu zohráva aj kvalitný spánok. Počas spánku mozog spracúva nové informácie, upevňuje spomienky a zároveň odstraňuje metabolický odpad nahromadený počas dňa.

Výskumy naznačujú, že chronický nedostatok spánku môže negatívne vplývať na koncentráciu, rozhodovanie aj dlhodobé zdravie mozgu. Odborníci preto odporúčajú pravidelný režim a dostatočný čas na regeneráciu.

Práve spánok sa podľa viacerých neurológov radí medzi najpodceňovanejšie faktory mentálnej výkonnosti v modernom svete.

Budúcnosť patrí flexibilnému mysleniu

Podľa Hannah Critchlow bude najväčšou výhodou človeka v 21. storočí schopnosť neustále sa prispôsobovať. Svet sa mení rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a mozog bude musieť zvládať väčšie množstvo informácií, nových technológií aj nečakaných zmien.

Neuroveda však prináša optimistickú správu. Mozog nie je pasívny orgán odsúdený na postupný úpadok. Naopak, dokáže sa meniť, učiť a posilňovať aj vo vyššom veku. Práve preto odborníci hovoria o mozgu, ktorý zostáva zvedavý, adaptabilný a pripravený sa učiť nové veci bez ohľadu na vek.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti