Turecko v úlohe tichého víťaza: Konflikt na Blízkom východe otvoril Ankare dvere. Erdogan ťaží z chaosu

Kým medzinárodná pozornosť smerovala na konflikt na Blízkom východe, Ankara využila situáciu na upevnenie svojho vplyvu doma aj v zahraničí.  Víťazom americko-izraelskej vojny proti Iránu je z dlhodobého hľadiska Turecko a jeho prezident Recep Tayyip Erdogan. Tvrdí to britský denník The Telegraph.

Podľa expertov poskytlo napätie v regióne Erdoganovi priestor na tvrdší postup voči opozícii doma bez výraznejšej reakcie zo strany Západu. Zároveň sa Turecku darí rozširovať svoj vojenský a diplomatický vplyv v čase, keď dôvera v Spojené štáty v mnohých častiach sveta oslabuje.

Konflikt odviedol pozornosť od diania v Turecku

The Telegraph upozorňuje na zásah tureckej polície proti hlavnej opozičnej strane CHP. Bezpečnostné zložky vtrhli do sídla strany v Ankare a použili slzotvorný plyn či gumové projektily proti podporovateľom opozície. K zásahu došlo len niekoľko dní po tom, ako turecký súd zbavil funkcie lídra CHP Özgüra Özela.

„Je to perfektné medzinárodné prostredie na to, aby Erdogan robil všetky tieto veci doma,“ uviedla Gönül Tolová, riaditeľka programu pre Turecko vo washingtonskom Middle East Institute.

Podľa nej geopolitické otrasy umožňujú tureckému prezidentovi pokračovať v obmedzovaní demokratického priestoru bez výrazných následkov zo zahraničia.

Vojenská sila 

Pozornosť medzinárodného spoločenstva sa teraz sústredí predovšetkým na vojenskú a priemyselnú silu Turecka. Pod Erdoganovým vedením sa krajina, ktorá sa už teraz pýši druhou najväčšou armádou v NATO (hneď za USA), stala 11. najväčším vývozcom zbraní na svete. Osobitná pozornosť sa sústredí na drony, ktoré Turci vyvážajú do mnohých krajín po celom svete. Navyše je turecká vojenská technika „preverená v boji“ – napríklad drony Bayraktar pomohli Ukrajincom hneď na začiatku ruského vpádu. To umožňuje Erdoganovi uzatvárať početné obranné partnerstvá.

„Turecká vojenská technika je overená v boji. Erdogan tak môže partnerom povedať: Môžete sa na mňa spoľahnúť,“ uviedla Tolová. Podľa nej práve preto Ankara podpisuje nové obranné partnerstvá po celom svete.

Irak v máji podpísal dohodu o nákupe 20 tureckých systémov protivzdušnej obrany. Indonézia sa zase stala prvým zahraničným zákazníkom bezpilotných bojových lietadiel Bayraktar Kızılelma, pričom plánuje kúpiť až 60 kusov.

Ankara si tiež zabezpečila kontrakt na dodávku dvoch vojenských podporných lodí Portugalsku, čo je prvý turecký export do členskej krajiny NATO alebo Európskej únie.

„Tento vývoj prináša značné finančné zdroje, ktoré turecká ekonomika v čase vysokej inflácie tak potrebuje,“ vysvetlila pre britský denník Tolová.

Otvorené kanály na Východ aj Západ

Erdogan zároveň presadzuje víziu Turecka ako strategického energetického uzla medzi Európou, Blízkym východom a Áziou. Krajina chce profitovať z tranzitu surovín, budovania infraštruktúry a rastúceho významu svojho obranného priemyslu.

„Cieľom Turecka nie je zostať len divákom, ale meniť pravidlá hry,“ vyhlásil turecký prezident podľa The Telegraph.

zdroj: AZ24 archív Šarm aš-Šajch - Na archívnej snímke z 13. októbra 2025 svetoví lídri - prezident USA Donald Trump (tretí sprava), egyptský prezident Abd al-Fattáh as-Sísí (tretí z¾ava), turecký prezident Tayyip Erdogan (v¾avo) a katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání (vpravo) pózujú na spoloènej fotografii na samite svetových lídrov o ukonèení vojny v Gaze v meste Šarm aš-Šajch. Katarský emir Tamím bin Hamad Ál Sání v utorok 21. októbra obvinil Izrael z porušovania 11 dní trvajúceho prímeria v Pásme Gazy po sérii smrte¾ných útokov na pozície hnutia Hamas. FOTO TASR/AP W¾orld leaders including President Donald Trump, Egypt's President Abdel Fattah al-Sisi, Turkish President Tayyip Erdogan and Qatar's Emir Sheikh Tamim bin Hamad Al Thani pose for a family photo, at a world leaders' summit on ending the Gaza war, in Sharm el-Sheikh, Egypt, Monday, Oct. 13, 2025. (Suzanne Plunkett, Pool Photo via AP)

Lepšia diplomatická pozícia

Ankara tiež posilňuje svoju diplomatickú hodnotu. Ankara udržuje otvorené kanály ako s Teheránom, tak so Západom a prezentuje sa ako jedna z mála krajín, ktoré môžu rokovať so všetkými stranami konfliktu, vrátane vojny na Ukrajine.

Aj keď bolo Turecko na začiatku tohto roka najviac exponovanou krajinou NATO kvôli svojej blízkosti Iránu a eskalácii konfliktu, pozícia tejto krajiny sa výrazne zmenila.

Turecko bude 7. a 8. júla hostiť summit Severoatlantickej aliancie v Ankare a tamojšia diplomacia chce podujatie využiť na potvrdenie vlastného významu v bezpečnostnej architektúre Západu.

Minister zahraničných vecí Hakan Fidan pred rokovaním šéfov diplomacií NATO vo Švédsku uviedol, že Ankara chce, aby summit vyslal signál jednoty a súdržnosti Aliancie, píše TASR. Zároveň plánuje prezentovať turecké príspevky k obrane NATO a úspechy domáceho obranného priemyslu. Turecko má po Spojených štátoch druhú najväčšiu armádu v Aliancii.

Do širšieho obrazu zapadá aj snaha Ankary o rozvoj transatlantickej spolupráce v obrannom priemysle bez obmedzení. V čase rastúcich obranných výdavkov členských štátov NATO sa tak Ankara snaží profilovať nielen ako vojenská sila, ale aj ako významný dodávateľ zbraní a vojenských technológií.

„A tak, keď bude Erdogan v júli hostiť summit aliancie, bude hovoriť z výrazne silnejšej pozície a s pákami nad mnohými krajinami sveta, o ktorých sa mnohým iným lídrom môže len snívať,“ uzatvára The Telegraph.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie