Poľka chcela pomôcť migrantom na mori. Keď kapitán plával ďalej, rozplakala sa (VIDEO)
Katamarán pri Kanárskych ostrovoch stretol loď s desiatkami ľudí. Cestovateľka neskôr vysvetlila, prečo sa pýtala na pomoc.
Plavba cez Atlantický oceán sa zmenila na stretnutie, ktoré v poľskej cestovateľke ešte dlho zostane. Posádka jej katamaránu narazila na loď s desiatkami migrantov.
Cestovateľka sa vo videu na Facebooku pýtala, či posádka môže ľuďom na druhej lodi pomôcť. Kapitán sa rozhodol k plavidlu nepriblížiť a pokračovať v plavbe. Zábery, na ktorých sa cestovateľka následne rozplakala, vyvolali na internete diskusiu.
Mnohí sa postavili na stranu kapitána a upozorňovali na bezpečnostné riziká. Cestovateľka však neskôr vysvetlila, že migrantov nikdy nechcela vziať na palubu. Zaujímalo ju niečo iné.
Na obzore sa objavila preplnená loď
Hlavnou aktérkou príbehu je poľská cestovateľka Laura Maria Plichta, ktorá vystupuje na sociálnych sieťach pod menom Blondynka na autostopie. K stretnutiu došlo počas jej plavby katamaránom smerom do Južnej Ameriky.
Počas tretieho dňa plavby sa približne 100 námorných míľ južne od Kanárskych ostrovov, pri pobreží Západnej Sahary, objavila neidentifikovaná drevená loď.
Na jej palube sa nachádzali desiatky ľudí, podľa odhadu cestovateľky ich mohlo byť 50 až 100. Situáciu komplikovalo najmä to, že plavidlo nemalo systém AIS, ktorý umožňuje identifikáciu a sledovanie lodí. Nezachytil ho ani radar katamaránu.
Prečo sa kapitán k lodi nepriblížil
Kapitán približne 12-metrového katamaránu sa rozhodol, že sa k druhej lodi nebudú približovať a budú pokračovať v plavbe. Svoje rozhodnutie odôvodnil predovšetkým bezpečnosťou.
Prijať 50 až 100 ľudí na palubu takéhoto malého plavidla by bolo mimoriadne problematické. Takýto počet cestujúcich by predstavoval vážne riziko pre stabilitu lode, jej ovládateľnosť aj bezpečnosť celej posádky.
Kapitán podľa cestovateľky zároveň uviedol, že v blízkosti sa nenachádzali ďalšie lode, s ktorými by sa mohli spojiť prostredníctvom rádia. Druhé plavidlo sa podľa jeho pozorovania udržiavalo na vode stabilne a malo funkčný motor. Aj preto sa rozhodol, že nebudú riskovať ďalší zásah.
Námorníci majú povinnosť pomáhať ľuďom v núdzi. Nie za každú cenu
Podobné situácie upravujú aj medzinárodné pravidlá. Podľa Dohovoru OSN o morskom práve a dohovoru SOLAS majú kapitáni povinnosť poskytnúť pomoc ľuďom, ktorí sú na mori v núdzi.
Táto povinnosť však nie je bezpodmienečná. Medzinárodné právo počíta aj s tým, že záchrana nesmie predstavovať vážne nebezpečenstvo pre vlastné plavidlo, posádku alebo cestujúcich. Kapitán preto musí vyhodnotiť okolnosti a možnosti, ktoré má v konkrétnej situácii k dispozícii.
Európska komisia upozorňuje, že štáty majú povinnosť zabezpečiť potrebnú pomoc ľuďom v núdzi na mori. Medzinárodná námorná organizácia (IMO) zase zdôrazňuje potrebu spolupráce medzi kapitánmi lodí a záchrannými zložkami.
Atlantická trasa patrí medzi nebezpečné migračné cesty
Stretnutie sa odohralo v oblasti, ktorá je súčasťou jednej z migračných trás smerujúcich do Európy. Takzvaná západoafrická atlantická trasa spája pobrežie západnej a severnej Afriky s Kanárskymi ostrovmi patriacimi Španielsku.
Ľudia sa na ňu vydávajú na preplnených člnoch a rybárskych lodiach, často bez potrebného vybavenia. Plavba môže trvať niekoľko dní, pričom jej dĺžku ovplyvňuje miesto odchodu aj poveternostné podmienky.
Riziká predstavujú najmä poruchy motorov, nedostatok pitnej vody, potravín, preťaženie plavidiel alebo nepriaznivé počasie. Ak sa loď dostane mimo plánovanej trasy alebo stratí schopnosť komunikovať, situácia sa môže rýchlo zmeniť na záchrannú operáciu.
Rozsah tejto trasy ukazujú aj údaje európskej agentúry Frontex. Podľa jej predbežných štatistík zaznamenali úrady počas prvých desiatich mesiacov tohto roka približne 12 300 nelegálnych prekročení hraníc na západoafrickej trase. V októbri ich bolo približne 5 100, čo predstavovalo štvornásobok v porovnaní s rovnakým mesiacom predchádzajúceho roka.
Frontex zároveň upozornil, že odchody sa čoraz častejšie presúvajú južnejšie pozdĺž západoafrického pobrežia. To znamená dlhšie a nebezpečnejšie plavby. Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM) vo svojej správe za prvý polrok 2026 uviedla, že 59 plavidiel svoju cestu na Kanárske ostrovy nikdy neukončilo. Dokopy pri nich zomrelo alebo zmizlo 168 ľudí.
View this post on Instagram
Cestovateľka nechcela nikoho vziať na palubu
Po zverejnení videa sa na Lauru zniesla vlna kritiky. Časť komentujúcich si myslela, že chcela kapitána presvedčiť, aby migrantov vzal na palubu. Ďalší upozorňovali na riziko, ktorému by vystavila celú posádku, keby sa pokúsila zasiahnuť.
Cestovateľka sa preto rozhodla k celej situácii vyjadriť v komentároch. Zdôraznila, že nikdy nespochybňovala kapitánovo rozhodnutie a ani jej nenapadlo vziať 50 až 100 ľudí na ich katamarán.
Kapitána sa pýtala, či môžu ľuďom na druhej lodi nejako pomôcť. Pred plavbou čítala o prípadoch, keď pobrežná stráž cez rádio radila posádkam, ktoré stretli lode s migrantmi. V Atlantiku preto uvažovala, či by aj ich posádka mohla kontaktovať pobrežnú stráž.
Zároveň povedala, že kapitán podľa nej pôsobil ľahostajne. Mala pocit, že bez jej otázok by nezvažoval, ako by posádka mohla pomôcť. Po rozhovore s ním však situáciu lepšie pochopila.
Na zážitok nedokázala zabudnúť ani po týždni
Na udalosť myslela počas celej nasledujúcej nočnej služby, z ktorej vytvorila ďalšie video. Počúvala zvuky motorov v diaľke a premýšľala, či sa podobná situácia nemôže zopakovať.
Myšlienky na ľudí, ktorých videla na preplnenej lodi, ju sprevádzali aj v ďalších dňoch. Opísala, že nočné zvuky mora pod katamaránom jej pripomínali ľudský plač.
Podľa vlastných slov ju najviac zasiahlo, že ľuďom na druhej lodi nedokázali pomôcť tak, ako si predstavovala. Práve pocit bezmocnosti v nej zostal aj po tom, čo sa katamarán opäť vydal na cestu.