Po menopauze a rakovine zmenila prístup k pohybu: Myslela si, že musí makať naplno. Dnes vie, že stačí menej

Cesta k lepšej fyzickej kondícii nemusí vždy viesť cez drastické zmeny životného štýlu. Ako ukazujú skúsenosti jednotlivcov aj vedecké výskumy, často rozhodujú drobné úpravy každodenných návykov. Portál AOL poukazuje na to, že kombinácia postupných zmien v pohybe, spánku a strave môže výrazne ovplyvniť zdravie aj kvalitu života.

Príkladom je príbeh Američanky Jen Dorman, ktorá sa k aktívnemu životnému štýlu dostala postupne. Ako uvádza AOL, šport nebol súčasťou jej detstva a do posilňovne začala chodiť až v osemnástich rokoch, keď chcela zlepšiť svoj vzťah k vlastnému telu. V dvadsiatke a tridsiatke sa zamerala najmä na vytrvalostný tréning a absolvovala viaceré polmaratóny aj celý maratón. Zásadná zmena však prišla až neskôr, keď začala premýšľať o zdraví komplexnejšie.

Objavenie silového tréningu a význam komunity

Podľa portálu AOL sa prelom v jej prístupe k pohybu odohral vo veku 41 rokov, keď objavila CrossFit. Do tréningov ju priviedla kamarátka a nový typ cvičenia ju rýchlo zaujal. Dorman uviedla, že práve vďaka silovému tréningu začala prvýkrát vnímať samu seba ako športovkyňu: „Začala som trénovať cielene a nastavovať si výkonnostné ciele.“

Postupne sa zapojila aj do súťaží a podľa vlastných slov dosiahla úroveň sily a sebavedomia, akú predtým nepoznala. Významným faktorom bola aj komunita. „CrossFit má zabudovaný podporný systém, kde sa navzájom povzbudzujú ľudia bez ohľadu na úroveň,“ opísala. Práve pocit spolupatričnosti jej pomohol premeniť cvičenie z povinnosti na aktivitu, ktorú robila rada.

Zdravotné problémy priniesli potrebu nového prístupu

Po približne desiatich rokoch pravidelného tréningu však Dorman čelila zásadnej životnej zmene. Ako uvádza AOL, vo veku 51 rokov vstúpila do menopauzy a zároveň jej diagnostikovali papilárny karcinóm štítnej žľazy. Ochore­nie bolo zachytené včas a liečba si vyžiadala operáciu, napriek tomu musela prehodnotiť svoj prístup k tréningu.

Dorman opisuje, že po zdravotných komplikáciách sa zmenila jej energia, sila aj regenerácia. „Musela som spomaliť, počúvať svoje telo a znovu sa naučiť, čo pre mňa znamená zdravie,“ uviedla. Tréning úplne neukončila, ale znížila jeho intenzitu a viac sa sústredila na postupné budovanie kondície.

Zásadnú úlohu zohrala aj strava. Dorman sa viac zamerala na bielkoviny a prirodzené potraviny. „Keď som začala venovať väčšiu pozornosť tomu, čo jem, zaznamenala som zmenu v energii, nálade aj celkovej pohode,“ uviedla.

Výskum potvrdzuje význam malých zmien v každodennom živote

Podobné závery prinášajú aj vedecké štúdie citované portálom J&R Report. Výskumníci zo Sydneyskej univerzity analyzovali údaje viac než 59-tisíc starších dospelých a sledovali vplyv spánku, pohybu a stravy na zdravie. Výsledky naznačujú, že aj malé zmeny môžu priniesť merateľné výsledky.

Vedci zistili, že osoby s najhoršími návykmi by si mohli predĺžiť život približne o jeden rok, ak by denne pridali päť minút spánku, takmer dve minúty pohybu a mierne zlepšili kvalitu stravy. Autor štúdie Nicholas Koemel zdôraznil, že „všetky tie malé zmeny správania môžu mať významný vplyv a postupne sa sčítavajú“.

Výskum tiež ukázal, že kombinácia dlhodobejších zmien môže priniesť ešte výraznejší efekt. Účastníci, ktorí zvýšili spánok, pohyb a kvalitu stravy vo väčšej miere, si podľa štúdie dokázali predĺžiť obdobie života bez chronických ochorení až o štyri roky.

Odborníci zároveň upozorňujú, že zmena návykov nemusí znamenať radikálnu transformáciu životného štýlu. Ako uviedol profesor Glenn Gaesser citovaný portálom J&R Report, „malé zmeny môžu priniesť veľký rozdiel a nevyžadujú zásadnú prestavbu životného štýlu“.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti