Tichý zabijak nad Slovenskom: Smog priniesol výstrahy nevychádzať. Pre znečistený vzduch ročne zomiera asi 5-tisíc ľudí

Smog nie je len sivý opar nad mestom. Je to zmes prachu a škodlivín, ktorá sa v zime drží pri zemi, zhoršuje dýchanie a najviac zasahuje deti, seniorov či ľudí s chorobami srdca a pľúc. Na Slovensku sa pritom pri nepriaznivom počasí problém vracia pravidelne a podľa odhadov môže ročne súvisieť so smrťou približne päťtisíc ľudí.

Ako sme ťa informovali, január priniesol do viacerých regiónov Slovenska výstrahy pred smogom a odporúčania, ktoré znejú takmer ako z krízového manuálu: nevetranie, obmedzenie pobytu vonku, opatrnosť pri fyzickej aktivite.

Najhoršie sa dýchalo v Ružomberku, no zlá situácia sa objavila aj na juhu a východe krajiny. Smog sa v týchto dňoch nehromadí „z ničoho“ – typicky ide o zmes jemných prachových častíc a ďalších látok, ktoré vznikajú najmä pri kúrení a doprave, a ktoré sa pri nepriaznivom počasí udržia pri zemi.

Problém je, že na Slovensku sa smog často stretáva s ideálnymi podmienkami na to, aby sa „nezobral a neodišiel“. Nížiny, kotliny, inverzie a slabý vietor robia z niektorých miest pascu na znečistenie. Kým v lete sa znečistenie dokáže rozptýliť rýchlejšie, v zime sa pri nízkych teplotách a stabilnej vrstve vzduchu drží dlhšie a zasahuje citlivé skupiny obyvateľov.

Komíny, výfuky a terén, ktorý nepomáha

Zdrojov znečistenia je viac, no v kritických dňoch sa zvyčajne spájajú do jedného problémového koktailu: lokálne kúrenie tuhým palivom, doprava a slabé rozptylové podmienky. Vedúca odboru Emisie a biopalivá SHMÚ Jana Szemešová to pre tvnoviny.sk vysvetlila priamo: „Členitosť nášho terénu spôsobuje zlé rozptylové podmienky spolu s emisiami z domácich kúrení, z dopravy a s poveternostnými podmienkami.“

V praxi to znamená, že aj relatívne „bežná“ úroveň emisií môže pri určitom type počasia vyrobiť veľmi nebezpečnú situáciu. Zjednodušene: keď sa veľa kúri, veľa sa jazdí a vzduch stojí, výsledok sa dostaví rýchlo. Najviac to cítiť v mestách a obciach, kde sa stále kúri staršími spotrebičmi a kde sa znečistenie kumuluje na malej ploche.

Téma smogu nie je len o diskomforte, zápachu alebo hmle nad mestom. Ide o zdravotný problém s tvrdými číslami. Ako informuje SHMÚ, pre znečistené ovzdušie na Slovensku ročne zomrie približne päťtisíc ľudí, čo z neho robí tichého a dlhodobého „zabijaka“, ktorý sa neviaže na jednu dramatickú udalosť, ale na každodenné vystavenie škodlivinám.

Jelšava, dotácie a spor o to, čo funguje

Slovensko zároveň čelí kritike aj zvonka. Za nedostatočnú ochranu ovzdušia sa už niekoľko rokov spomína žaloba zo strany Európskej únie. Jedným z miest, kde sa problém rieši dlhodobo, je Jelšava. Práve tam mala pomôcť kombinácia konkrétnych opatrení, ktoré by znížili emisie z domácností.

Bývalá vláda schválila tri milióny eur na výmenu kotlov a výrobu brikiet, no projekt bol zastavený. Minister životného prostredia Tomáš Taraba tvrdí, že náhradou má byť výraznejší balík z Plánu obnovy zameraný na obnovu domov. „Projekt, ktorý sme tam pustili, má hodnotu 36 miliónov. Každý, kto si dá žiadosť, si môže vybaviť nový kotol, zateplenie, môže si riešiť strechu,“ uviedol.

Na lokálnej úrovni však znie hodnotenie opatrnejšie. Primátor Jelšavy Milan Kolesár poukazuje na limity nastavenia výzvy: „Bolo to do 20 žiadostí. Mali viacerí záujem, ale bolo to limitované príjmami. Určite to nie je také riešenie ako ten pilotný projekt, kde bolo zapojených 100 domácností.“ Podľa neho rozdiel nie je len v objeme peňazí, ale v tom, koľkých ľudí sa riešenie reálne dotkne.

Sľuby o zákone a praktická výmena spotrebičov

Ministerstvo sľubuje, že situáciu zlepší aj nový zákon o environmentálnom fonde, ktorý má zjednodušiť prístup k dotáciám a podporiť energeticky úspornejšie bývanie. Hovorkyňa ministerstva Kristína Letková tvrdí, že komunikácia prebieha priebežne a riešenie má byť širšie než len pre jedno mesto.

Z pohľadu samosprávy však zatiaľ nejde o zlom. Primátor upozorňuje, že je február 2026 a ľudia stále cítia rovnaký problém. „Napriek tomu, že isté prísľuby boli dané, je február 2026, ani sa nič nedeje a ovzdušie v Jelšave je stále zlé.“

Envirorezort medzičasom spolupracuje aj s odborníkmi na kúrenie a snaží sa ľudí učiť, ako kúriť správne. Kachliari však opakovane vracajú debatu k tomu, čo by malo najrýchlejší efekt: výmena starých spotrebičov za nové. 

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska