Koľko peňazí potrebujú Slováci na dôchodku? Suma je vyššia, ako by si čakal a štát ti ju celú nedá

Kedysi mali ľudia pocit, že po rokoch práce príde dôchodok ako prirodzená odmena za ich celoživotné úsilie a štát sa o nich postará tak, aby mohli žiť pokojne a dôstojne. Dnes je však realita oveľa tvrdšia. Predstava mnohých Slovákov o tom, aký dôchodok by chceli poberať, sa čoraz viac vzďaľuje tomu, čo im štát reálne vyplatí.

Mnohí si želajú penziu, z ktorej by dokázali bez väčších obmedzení zaplatiť bývanie, jedlo, lieky aj bežné radosti života. Lenže pri pohľade na dnešné čísla je jasné, že samotný štátny dôchodok na takýto štandard vo väčšine prípadov stačiť nebude. Aj preto čoraz viac odborníkov upozorňuje, že spoliehať sa len na štát je risk a že na pokojnejšiu starobu dnes musí človek začať myslieť oveľa skôr, ako sa reálne začne blížiť k dôchodkovému veku. 

Dôchodok vo výške vyše tisíc eur

Priepasť medzi tým, čo ľudia od dôchodku očakávajú, a tým, čo im štát reálne vyplatí, predstavuje jednu z kľúčových výziev slovenského dôchodkového systému. Výsledky prieskumu investičnej platformy Finax ukazujú, že takmer tretina Slovákov (28 %) považuje za ideálny dôchodok sumu v rozpätí od 901 so 1 200 eur mesačne.

Traja zo štyroch budúcich dôchodcov by podľa prieskumu vedeli fungovať s mesačným príjmom nižším ako 1 500 eur. Aj to ukazuje, že očakávania Slovákov nie sú prehnané ani odtrhnuté od reality. Väčšina z nich nechce na dôchodku luxus, ale skôr istotu, že bez väčšieho stresu zaplatí bývanie, potraviny, lieky aj bežné výdavky a zostane jej aj niečo navyše na pokojnejší život.

Problém nastáva pri porovnaní týchto predstáv s realitou. Priemerný štátny dôchodok sa totiž podľa údajov Štatistického úradu SR pohybuje okolo 700 eur mesačne. S takouto sumou by bolo spokojných len 6 % opýtaných. Rozdiel medzi tým, čo ľudia považujú za dôstojný príjem na starobu, a tým, čo môžu v praxi dostať od štátu, je tak výrazný. Práve táto medzera čoraz jasnejšie ukazuje, že bez vlastných úspor bude pre mnohých udržanie životného štandardu v dôchodku veľmi náročné.

Na dôchodok si musíš šetriť sám

Štátny dôchodok vo väčšine prípadov nepokrýva ani odborníkmi odporúčanú mieru náhrady. Ide o pomer dôchodku k predchádzajúcemu príjmu, ktorý by mal dosahovať 60 až 80 % v závislosti od plánovaného životného štýlu. S pokračujúcim starnutím populácie možno navyše očakávať ďalšie zhoršovanie situácie. Pre ľudí, ktorí si počas produktívneho života nevytvoria vlastné finančné rezervy, bude prechod do dôchodku pravdepodobne znamenať citeľné zníženie životného štandardu.

Každý si dnes môže pomocou dôchodkových kalkulačiek – zohľadňujúcich vek, príjem aj výšku úspor v štátnych dôchodkových schémach – vypočítať, aký veľký výpadok príjmu ho čaká. Takýto prepočet umožňuje lepšie pochopiť, aký objem úspor bude potrebný na zachovanie životnej úrovne a koľko je potrebné si pravidelne odkladať napríklad prostredníctvom investovania. 

„Štátny dôchodok bude pre väčšinu ľudí predstavovať len základný príjem. Ak si chcú udržať životný štandard, rozdiel je nevyhnutné doplniť prostredníctvom vlastných úspor a investícií. Kľúčové je začať včas a investovať pravidelne,“ uvádza Linda Gáliková, vedúca PR vo Finaxe.

Priemerný dôchodok sa blíži k 800 eurám: Realita slovenských seniorov je však podstatne tvrdšia

Je potrebné začať čím skôr, varujú analytici

Zásadnú úlohu pritom zohráva čas. Čím skôr človek so sporením začne, tým nižšiu mesačnú sumu si musí odkladať a tým výraznejšie môže v jeho prospech pracovať efekt zloženého úročenia. Ako konkrétny príklad možno uviesť pravidelné investovanie 100 eur mesačne – pri priemernom ročnom výnose 8 % by takýto prístup po 30 rokoch viedol k nasporeniu takmer 150 000 eur.

Po zohľadnení inflácie to predstavuje zhruba 80 000 eur v dnešnej hodnote, čo by pri postupnom čerpaní počas dôchodku znamenalo mesačný príplatok približne 380 eur k štátnemu príjmu. Naopak, odkladanie tohto rozhodnutia nároky na budúce úspory výrazne zvyšuje.

Najefektívnejším riešením sa dlhodobo javí kombinácia štátnych pilierov s individuálnym investovaním, a to aj v menších, ale pravidelných sumách. Výsledky prieskumu tak potvrdzujú, že hoci Slováci vedia, aký dôchodok by chceli, dosiahnutie tejto predstavy si vyžiada vlastnú iniciatívu a aktívny prístup k budovaniu finančného zabezpečenia na starobu.

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny