20 rokov finančnej slobody môže stáť 360-tisíc eur. Problémy s peniazmi trápia 56 % Slovákov

Pri výdavkoch 1 500 eur mesačne znamená 20 rokov bez príjmu 360-tisíc eur. Až 87 % Slovákov si viac uvedomuje finančné riziká. 44 % domácností s rezervou drží časť peňazí v hotovosti.

peniaze

Finančná sloboda sa často spája s rezervou, investíciami alebo predstavou, že človek raz nebude odkázaný iba na pravidelnú výplatu. Oveľa konkrétnejší obraz však vznikne pri jednoduchom prepočte: koľko peňazí by bolo potrebných na zachovanie dnešného životného štandardu počas ďalších 20 rokov bez pracovného príjmu?

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Pri mesačných výdavkoch 1 500 eur ide v dnešných cenách o 360-tisíc eur. Výdavky 2 000 eur mesačne posúvajú výsledok na 480-tisíc eur a pri 2 500 eurách už ide o 600-tisíc.

Nejde o univerzálnu cieľovú sumu ani návod, koľko má mať domácnosť na účte. Jednoduchý prepočet nezohľadňuje dôchodok, budúce príjmy, výnosy investícií, dane ani infláciu. Dobre však ukazuje, koľko stojí životný štandard, ktorý dnes môže pôsobiť ako samozrejmosť.

Téma finančnej budúcnosti pritom Slovákov zamestnáva čoraz viac. Prieskum rodín 2026 pre UNIQA ukázal, že 85 % slovenských respondentov viac myslí na budúcnosť a 87 % si viac uvedomuje finančné riziká.

Pri finančnej slobode nerozhoduje príjem, ale to, koľko stojí bežný život

Pri podobnom prepočte nie je najdôležitejšia výška výplaty, ale suma, ktorú domácnosť reálne potrebuje každý mesiac. Dvaja ľudia s rovnakým príjmom totiž môžu mať úplne rozdielny životný štandard aj finančné záväzky.

Každá domácnosť má výdavky, bez ktorých sa nezaobíde – bývanie, energie, potraviny či dopravu. Popri nich však financuje aj ďalšie aktivity a služby, ktoré ovplyvňujú jej životný štandard, napríklad voľný čas, cestovanie alebo záujmy. Práve celkový obraz rodinného rozpočtu ukazuje, akú sumu by bolo potrebné v prípade výpadku príjmu dlhodobo nahradiť.

Rozdiel pritom narastá rýchlo – už 300 eur mesačne navyše znamená za 20 rokov rozdiel 72-tisíc eur, a to ešte bez zohľadnenia inflácie.

Preto je dobré si namiesto otázky koľko zarábam, zodpovedať koľko dnes stojí život, ktorý by som chcel zachovať. Nasledujúca tabuľka ukazuje, ako výrazne výsledok mení už samotná výška mesačných nákladov. 

Mesačné výdavky 20 rokov v dnešných cenách
1 200 € 288 000 €
1 500 € 360 000 €
2 000 € 480 000 €
2 500 € 600 000 €
Modelový výpočet vychádza zo súčasných mesačných výdavkov a nezohľadňuje infláciu, výnosy investícií ani budúce príjmy.

Dnešných 360-tisíc nemusí mať o 20 rokov rovnakú hodnotu

Jednoduchý prepočet má jednu zásadnú slabinu. Predpokladá, že ceny zostanú dve desaťročia rovnaké. Ak by životné náklady vo výške 1 500 eur mesačne rástli modelovým tempom 2 % ročne, za 20 rokov by celkové výdavky predstavovali približne 437-tisíc eur. Pri dnešnom rozpočte 2 000 eur mesačne by išlo približne o 583-tisíc eur.

Nejde o prognózu budúcej inflácie, ale o modelový príklad. Ukazuje však, prečo pri dlhodobom plánovaní nestačí poznať iba dnešné ceny.

Na druhej strane peniaze nemusia dvadsať rokov iba ležať. Pri dlhodobých cieľoch vstupuje do hry aj ich možné zhodnocovanie, investičný horizont či riziko, ktoré je človek ochotný akceptovať.

Práve čas môže byť jednou z najväčších výhod. Rovnakú cieľovú sumu je totiž úplne iné budovať niekoľko rokov pred jej využitím a úplne iné dve či tri desaťročia vopred.

„Pri rozhodovaní medzi sporením a investovaním je kľúčové vedieť, na čo peniaze odkladáme a kedy ich budeme potrebovať. Rezerva na nečakané výdavky by mala zostať bezpečne a rýchlo dostupná. Pri cieľoch vzdialených päť, desať či dvadsať rokov už dáva zmysel uvažovať aj o investovaní, keďže veľkú úlohu zohráva inflácia a dlhodobé zhodnocovanie.

Platí to aj pri zabezpečení na dôchodok – čím skôr človek začne, tým viac môže využiť svoju najväčšiu výhodu, ktorou je čas. Pri dlhodobom investovaní netreba sledovať burzu každý deň. Dôležitejší je cieľ, horizont, ochota podstúpiť riziko a náklady. Pri desiatkach rokov často zaváži viac pravidelnosť a disciplína než snaha trafiť ideálny moment.,“ hovorí Peter Socha, predseda predstavenstva UNIQA DSS a UNIQA DDS.

Vyjadri svoj názor v ankete:

Čo je pre teba pri finančnej rezerve najdôležitejšie?

44 % Slovákov drží peniaze v hotovosti

Vedieť, že treba vytvárať rezervu, je jedna vec. Druhá je rozhodnúť sa, kde má byť uložená. Prieskum rodín 2026 ukazuje, že medzi slovenskými domácnosťami, ktoré finančnú rezervu majú, využíva 67 % sporiaci účet.

Sporenie na dôchodok uviedlo 42 %, 44 % drží časť rezervy v hotovosti a finančné investície využíva 29 %. Tieto peniaze pritom nemusia plniť rovnakú úlohu.

Rezerva na nečakanú opravu auta alebo niekoľkomesačný výpadok príjmu má byť dostupná rýchlo. Peniaze určené na bývanie môžu mať strednodobý horizont.

A suma, ktorá má pomôcť udržať životný štandard o dvadsať či tridsať rokov, má pred sebou úplne iný časový priestor. Práve rozdelenie cieľov môže byť dôležitejšie než snaha vyriešiť všetko jedným sporením alebo jedným účtom.

Veľký rozdiel prinášajú aj životné zmeny – po odchode od rodičov sa prvýkrát naplno ukážu reálne náklady na domácnosť. Pri kúpe alebo prenájme bývania začne veľkú časť rozpočtu tvoriť nájom či splátka. So založením rodiny zase rastú pravidelné výdavky aj finančná zodpovednosť.

Prvé vlastné bývanie či dieťa výrazne menia rodinný rozpočet. Peter Socha z UNIQA preto odporúča vytvoriť rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov a rátať už s hypotékou, energiami či vyššími nákladmi domácnosti.

„Prvé vlastné bývanie či dieťa výrazne menia rodinný rozpočet. Domácnosť by preto mala mať rezervu aspoň vo výške troch až šiestich mesačných výdavkov a rátať už s hypotékou, energiami či vyššími nákladmi domácnosti. Kým rezerva má pokryť nečakané výdavky a mala by byť rýchlo dostupná, pri vzdialenejších cieľoch – napríklad vzdelaní detí či zabezpečení na dôchodok – už dáva zmysel pracovať aj s dlhodobým sporením a investovaním.

Ak je rodina závislá od jedného či oboch príjmov alebo spláca hypotéku, význam má aj životné poistenie veľkých rizík, napríklad invalidity, závažného ochorenia či smrti živiteľa. Rezerva, investovanie a poistenie totiž neriešia to isté. Každé má vo finančnom pláne inú úlohu.,“ vysvetľuje Peter Socha, člen predstavenstva finančného domu UNIQA.

financie
zdroj: Canva – Finančná pohoda má vplyv aj na vzťahy v rodine.

Najväčšou chybou môže byť čakať na správny vek

Finančné plánovanie sa často rámcuje vekom, ale v praxi dávajú väčší zmysel konkrétne životné situácie. Prvé stabilné zamestnanie vytvorí priestor pravidelne odkladať peniaze.

Osamostatnenie ukáže skutočnú cenu života. Vlastné bývanie zmení štruktúru mesačných výdavkov a rodina pridá ďalšie záväzky.

Nie každý pritom týmito míľnikmi prechádza v rovnakom veku. Dôležitejšie než číslo v občianskom preukaze je preto to, čo sa práve mení v rozpočte a aké nové riziká alebo ciele pribúdajú.

Prieskum UNIQA dobre ukazuje aj samotný posun v uvažovaní slovenských domácností. Až 87 % respondentov uvádza, že si viac uvedomuje finančné riziká a 85 % viac myslí na budúcnosť.

Peniaze sú najväčším narušiteľom pohody slovenských rodín

Financie nie sú iba položkou v rodinnom rozpočte. Prieskum rodín 2026 pre UNIQA ukazuje, že práve finančné starosti najčastejšie narúšajú psychickú pohodu Slovákov – uviedlo ich 56 % respondentov.

Hneď za nimi nasledujú obavy z budúcnosti, ktoré pociťuje 50 % opýtaných. Peniaze tak ovplyvňujú viac než schopnosť zaplatiť účty alebo vytvoriť rezervu.

Neistota z toho, či domácnosť zvládne nečakaný výdavok, rast cien alebo dlhší výpadok príjmu, sa môže premietnuť aj do každodenného fungovania rodiny.

Aj preto má finančné plánovanie širší význam než samotné šetrenie na budúcnosť. Väčší prehľad o príjmoch, výdavkoch a vytvorenej rezerve môže priniesť aj väčší pocit kontroly nad situáciou, ktorá patrí medzi najväčšie zdroje stresu slovenských domácností.

Slováci myslia na finančnú rezervu, no veľká časť peňazí stále zostáva v hotovosti. Podľa Petra Sochu z UNIQA drží časť rezervy doma 44 % domácností, čo pri dlhšom horizonte znamená aj stratu hodnoty vplyvom inflácie.

Ako kontrast uvádza legálny hazard, v ktorom Slováci v roku 2025 prehrali približne 1,55 miliardy eur. „Aj malé sumy môžu pri pravidelnom investovaní a dostatočne dlhom čase pracovať úplne inak. Najmä mladým ľuďom by som odkázal: zmeňte pravidlá hry. Najlepšia stávka je stávka na seba a na čas. Pri investovaní či sporení na dôchodok je práve čas jednou z najväčších výhod mladých ľudí. Nemusia začínať so stovkami eur – dôležité je začať čo najskôr a vytvoriť si návyk pravidelne odkladať časť príjmu.,“ hovorí Peter Socha.

Podľa neho je dôležitejší návyk a pravidelnosť než vysoká suma na začiatku. „Finančná sloboda je totiž najmä o tom dať peniazom rôzne úlohy – časť mať ako rezervu, časť na konkrétne ciele a časť nechať dlhodobo pracovať,“ dodáva. 

FINANČNÁ REZERVA SLOVÁKOV
Kde majú Slováci odložené peniaze?
Najčastejšie využívajú sporiaci účet, hotovosť a penzijné sporenie

Sporiaci účet
67 %
 

V hotovosti
44 %
 

Penzijné sporenie
42 %
 

Ďalšie formy rezervy

Finančná investícia
29 %
 

Investičné životné poistenie
17 %
 

Hmotná investícia
11 %
 

Stavebné sporenie
9 %
 

Investičné nehnuteľnosti
7 %
 
Zdroj: Veľký prieskum rodín 2026, Slovensko; respondenti s vytvorenou finančnou rezervou

Viac z: Financie a kryptomeny

Najnovšie videá

Viac z: Financie a kryptomeny

Trendové videá