Slovenské zlato za miliardy leží v Británii: Strana vidieka ho chce dostať domov

Slovensko znovu otvára diskusiu o návrate svojho zlata uloženého v zahraničí. Poslanci Strany vidieka, na čele ktorej stojí Rudolf Huliak, v parlamente presadzujú plán, podľa ktorého má štát preskúmať možnosti previezť zásoby slovenských zlatých rezerv späť na domáce územie. Diskusia sa pritom sústreďuje najmä na zlato uložené v Anglicku, ktorého hodnota predstavuje miliardy eur.

Podľa odhadov sa v britských bankách nachádzajú tisíce ton zlata z rôznych krajín sveta. Len časť z tohto objemu patrí Slovenskej republike, ktorá tam má uložené svoje rezervy vo forme štandardizovaných zlatých tehličiek. Huliakova iniciatíva reaguje na dlhodobé obavy časti verejnosti a politikov, že rezervy v zahraničí by mohli byť v niektorých krízových situáciách nedostupné.

Zlato Slovenska nie je doma

Slovensko má svoje rezervy uložené v Bank of England v Londýne. Podľa informácií, ktoré priniesli Aktuality.sk, ide približne o 31,7 tony zlata vedeného na alokovanom účte vo forme zlatých tehál.

Bank of England patrí medzi najväčšie svetové úložiská zlata a v jej trezoroch ležia zásoby viacerých štátov aj inštitúcií. Slovenské zlato tvorí len malú časť z celkového objemu. Podľa dostupných údajov ide o zlaté tehličky v hodnote približne 4 miliardy eur, ktoré patria Slovensku už desaťročia. O ich presnej hmotnosti a rozmiestnení štát verejne pravidelne informuje v rámci medzinárodných reportov o devízových rezervách.

Huliakovci žiadajú návrat zlata

Poslanci okolo Rudolfa Huliaka hovoria o potrebe vrátiť slovenské zlato z Londýna na územie Slovenska. Podľa nich má štát disponovať vlastnými rezervami priamo doma a nie v zahraničí. Ako pripomína Interez, iniciatíva pracuje s informáciou, že v Anglicku ležia slovenské tehličky v hodnote približne štyroch miliárd eur. Huliakovci preto chcú otvoriť politickú diskusiu o tom, či by sa tieto rezervy nemali presunúť pod priamu domácu kontrolu.

S návrhom prichádza poslanec Pavel Ľupták, ktorý tvrdí, že presun zlata na Slovensko by posilnil bezpečnosť a suverenitu krajiny. „Neexistuje žiadny dôvod, prečo by zlato ešte malo byť v Anglicku,“ tvrdí Ľupták s tým, že o podporu požiadajú koaličné strany. Tému chce prediskutovať na koaličnej rade a následne ju predložiť do parlamentu. Podľa Denníka N návrh odôvodňuje  zhoršenou medzinárodnou bezpečnostnou situáciou.

zdroj: Pavel Ľupták poslanec nrsr/Instagram

Nápad nie je novinkou

Myšlienka premiestniť slovenské zásoby drahého kovu z londýnskych trezorov neprišla od Huliaka ako prvá. Už v roku 2019 túto tému do politickej diskusie vtiahol Robert Fico a jeho strana, ktorá vtedy avizovala, že chce stiahnuť slovenské zásoby z Bank of England späť domov. Podľa Denníka N vtedy odhadovali náklady spojené s takým presunom na viac než 700 miliónov eur, hlavne pre logistiku, zabezpečenie a poistné.

Tému zopakovali Huliakovci v poslednom období, čím ukazujú, že otázka repatriácie rezerv zostáva otvorená v rámci politickej debaty už niekoľko rokov.

Zlato predviedlo „vývrtku“ storočia, analytici prepisujú predpovede. Rok 2026 bude testom nervov, varuje expertka

Hodnota zlata je trojnásobne vyššia

Hodnota tohto drahého kovu za posledné roky narástla tak astronomicky, že sa téma nášho bohatstva prirodzene opäť vracia na stôl. Koncom roka 2019 stála jedna trojská unca (31,1 gramu) približne 1 519,50 dolára – teda cena, ktorá vtedy pôsobila ako slušné maximum, ale nič extrémne.

Lenže o pár rokov neskôr sa nachádzame v úplne novej realite. V januári 2026 sme ťa už niekoľkokrát informovali, že drahý kov vystrelil na nové rekordy a prekonal hranicu 5 500 dolárov za uncu. V preklade: zlato sa od roku 2019 zhodnotilo viac ako 3,5-násobne, takže každá tona, ktorú štát drží v rezervách, má dnes výrazne vyššiu trhovú hodnotu ako v čase, keď Robert Fico v roku 2019 prvýkrát otvoril otázku presunu zlata z Londýna.

Nemecko sa obáva o svoje zlato: 1 236 ton v hodnote 160 miliárd eur „uviazlo“ v USA, geopolitika hrá proti

Slovensko nie je jediné, ktoré chce svoje zlato späť

Slovenská debata o návrate zlatých rezerv z Londýna nesie paralely s diskusiami v iných európskych krajinách. Najvýraznejší prípad pochádza z Nemecka, ktoré už niekoľko rokov rieši otázku repatriácie zlata uloženého v zahraničných trezoroch – najmä v Spojených štátoch amerických. Ako sa dozvedáš v tomto článku, Berlín už v minulosti žiadal o presun značnej časti zo svojich 1 236 ton zlata, ktoré majú hodnotu približne 160 miliárd eur, z USA späť domov.

Nemecká vláda argumentovala, že geopolitické napätie a obavy zo stability medzinárodných uskladnení kladú do popredia otázku, či má byť také obrovské množstvo rezerv mimo domácej jurisdikcie. Diskusia sa dotýka predovšetkým bezpečnosti, kontroly nad vlastnými aktívami a dôvery verejnosti.

Podobne ako v prípade Slovenska, aj nemecké kroky ukazujú, že téma fyzickej prítomnosti zlatých rezerv doma nie je o jednokrátnej myšlienke, ale o širšom trende, ktorý reflektuje rastúce obavy krajín o finančnú suverenitu v čase globálnych turbulencií.

Čítaj viac z kategórie: Politika