Najvyššie postavená Slovenka v Microsofte otvorene: Nečakajte na dokonalý moment, predpoklady nikdy nebudú splnené na 100 %

Barbora Paulovič Deckerová dnes patrí medzi najvplyvnejšie ženy v globálnom technologickom biznise. Ako prezidentka pre región Central Europe and Central Asia v spoločnosti Microsoft vedie pätnásť krajín z Bratislavy a dokazuje, že ani geografická poloha, ani pôvod nie sú prekážkou, ak máte víziu, odvahu a disciplínu.

Jej cesta nebola priamočiara – začínala ako profesionálna basketbalistka, neskôr sa pustila do biznisu bez technického vzdelania a dnes vedie tímy naprieč kultúrami, jazykmi aj očakávaniami.

Rozhovor s ňou nie je len o technológiách, ale aj o ľudskosti, hodnotách a vnútornom motore, ktorý ženie človeka dopredu aj po dvoch dekádach v náročnom prostredí.

Rozprávali sme sa o odvahe meniť identitu, o tom, ako sa líder nerodí z titulu, ale z rozhodnutí, ktoré robí v kritických momentoch, aj o tom, prečo Slovensko nemusí byť len krajinou odlivu mozgov, ale aj ich návratu. 

• Dá sa viesť veľký región z malej krajiny?
• Ako sa prechádza z ihriska do vedenia biznisu?
• Čo rozhoduje o úspechu v náročnom prostredí?
• Kedy je správny čas urobiť veľkú zmenu?
• Čo robiť, keď ostatní pochybujú?
• Dá sa budovať dôvera naprieč kultúrami?
• Prečo niektorí lídri zlyhávajú?
• Aký omyl brzdí mnohých mladých?
• Čo odlišuje tých, ktorí sa posúvajú?
• Ako vyzerá skutočné líderstvo zvnútra?

Keď sa pozriete späť na svoju cestu od profesionálneho športu až po vedenie regiónu Strednej Európy a Ázie v Microsofte, čo bolo najťažšie rozhodnutie, ktoré ste museli urobiť? A čo vám v ňom pomohlo?

Najťažšie rozhodnutie nebolo jediné, ale séria momentov, keď som si musela priznať, že to, čo ma doviedlo až sem, ma nedovedie ďalej. Keď som ukončila basketbalovú kariéru, nešlo len o fyzický odchod z ihriska. Musela som sa vzdať identity profesionálnej športovkyne, ktorá ma definovala od detstva. Začínala som úplne odznova v prostredí, kde nikto nevedel, kto som.

V biznise som zažila viaceré prelomové momenty. Napríklad keď som ako vedúca zdieľaných služieb, v podstate back office, sedela v zasadacej miestnosti regionálneho generálneho manažéra a povedala mu: Chcem viesť predaj.

Daj mi šancu a dôveru, nebudeš ľutovať. Od ostatných som často počúvala otázky typu: Naozaj to chceš robiť? Vieš, kde by si mohla byť o päť rokov, keby si zostala tam, kde si? Hovorili mi, že to nie je povýšenie, že to nie je práca pre ženu, že ma skúsení obchodníci zožerú na raňajky. Čím silnejší bol môj súper alebo tím, tým lepšie som sa pripravila. Poznala som ich do detailov, bola som sústredená a odhodlaná podať najlepší výkon.

Ďalším významným momentom bolo rozhodnutie po takmer dvadsiatich rokoch odísť z firmy. Uvedomila som si, že smerovanie technológií a umelej inteligencie si vyžaduje nové zručnosti a nové výzvy, aj keď to znamenalo vzdať sa siete kontaktov a reputácie, ktorú som si roky budovala. Raz mi moja nadriadená povedala: Doba sa mení tak rýchlo, že nevieš o nič menej než ten, kto tu sedel posledných dvadsať rokov.

24-ročná Slovenka si vybudovala rešpekt v Dubaji: „Prvý kontrakt s 300 miliónovou firmou som podpísala v 18 rokoch“

Spoločnou niťou všetkých týchto zážitkov bolo, že som vždy musela opustiť svoju komfortnú zónu a vstúpiť do nového sveta plného komplexnosti. Nové krajiny, tisíce partnerov, rôzne kultúry, jazyky, ekonomiky aj tímové zvyklosti.

Čo mi pomohlo? Tri veci. Po prvé: presvedčenie, že rast nastáva iba mimo komfortnej zóny. Po druhé: tím. Šport ma naučil, že žiadny úspech nie je výsledkom iba individuálnej práce. Mala som možnosť zažiť a neskôr pozorovať najlepších basketbalových trénerov, ktorí nám hráčkam pomohli stať sa výnimočnými a zároveň spolupracujúcimi členkami tímu. Podobne je to aj dnes. Vediem región, ale nie som na to sama.

Opieram sa o skvelých ľudí, ktorí so mnou spoluvytvárajú víziu budúcnosti. A po tretie: žiadne ego. Ak chcete získať nové zručnosti, musíte vykročiť do neznáma. Na začiatku sa orientujete, kladiete základné otázky, skúšate nové prostredie na vlastnej koži, experimentujete a testujete. Ak sa príliš zaoberáte tým, čo si o vás myslí verejnosť, nikdy sa neposuniete dopredu.

Basketbal vás naučil súťažiť, vytrvať a spolupracovať. Aký konkrétny moment zo športu si často pripomínate v biznise, keď ide do tuhého?

Najčastejšie si spomínam na moment z NCAA, keď sme hrali proti najlepšiemu tímu v krajine. Na ihrisku som nebola tou, ktorá dávala najviac bodov, ale robila som všetku tú nenápadnú prácu. Obranu, doskoky, bloky, asistencie, organizáciu hry.

Tím sa na mňa vždy spoliehal. Keď sa kapitánka zranila a zápas sa lámal, spoluhráčky sa prirodzene pozreli na mňa a musela som bez prípravy prevziať vedenie. Nebol čas rozmýšľať, bolo treba nastaviť tón, upokojiť tím a ťahať ďalej. Nevyhrali sme, ale bol to jeden z najlepších tímových výkonov mojej kariéry a zároveň lekcia, že niekedy dáte všetko a výsledok aj tak nepríde na vašu stranu.

Táto skúsenosť je pre mňa zásadná aj v podnikateľskom prostredí. V náročných rokovaniach, pod tlakom termínov či pri zvýšených očakávaniach sa opieram o presvedčenie, že úspechy sú často výsledkom práce tých, ktorí spoľahlivo plnia všetky potrebné úlohy, hoci zostávajú v tieni.

Rovnako ako v športe ani v biznise sa každé úsilie nekončí výhrou. Kľúčové je pristupovať k práci zodpovedne, eticky a s dôrazom na tímového ducha. Skutočné líderstvo nespočíva vo funkcii, ale v ochote prevziať iniciatívu v rozhodujúcich momentoch. Tlak vnímam ako príležitosť dokázať, že niesť zodpovednosť za dôležité úlohy je privilégium.

Šport mi dal zásadné poznanie, že v náročných situáciách sa človek spolieha na naučené automatizmy. Nie na improvizáciu, ale na to, čo si osvojil počas mnohých hodín tréningu. V podnikaní je preto dôležité systematicky rozvíjať disciplínu, procesy a tímovú kultúru.

Počas krízových období tieto pevné základy poskytujú potrebnú oporu a až na takomto podloží je možné efektívne improvizovať a ďalej budovať. Nevnímam sa ako osoba so zvláštnym talentom. Rovnako som ho necítila ani v športe, ani v podnikaní.

Vaša súčasná pozícia je historická – nielen ako prvá Slovenka, ale aj ako žena, ktorá vedie taký rozsiahly región. Je niečo, čo by ste odkázali mladým ženám, ktoré majú pocit, že to nie je pre ne?

Tých mladých žien by som sa najprv opýtala: Kto vám povedal, že to nie je pre vás? A prečo ste mu uverili? Pretože ja som za svoje dve dekády v technologickom biznise počula stokrát, že niečo nie je pre mňa – že technológie sú chlapská doména, že vedenie regiónu vyžaduje iný typ osobnosti, že z malej krajiny sa nedá viesť globálne operácie. Ak by som počúvala tieto hlasy, dnes by sme tento rozhovor nerobili.

Odkaz, ktorý by som chcela odovzdať, je jednoduchý: vaša prítomnosť v miestnosti nie je náhoda. Je výsledkom vašej práce, talentu a odhodlania. Ak ste tam, máte právo tam byť. Nečakajte na dokonalý moment. Nebudete mať nikdy sto percent predpokladov. Ani ja som ich nemala. Začnite tam, kde ste, s tým, čo máte. A učte sa za pochodu.

A položte si úprimne tieto otázky: ste ochotní investovať čas a peniaze do vlastného rozvoja? Dokážete aj v nevyhovujúcich obdobiach dokončiť projekty, zrušiť plánovaný víkend a nečakane odletieť za klientom riešiť kritickú situáciu? Nie som inžinier, fyzik ani developer. Práve preto je moja kariéra v IT o neustálom raste a učení sa.

A ešte niečo – diverzita nie je len morálna povinnosť. Je to biznis imperatív. Výskumy jasne ukazujú, že rôznorodé tímy sú inovatívnejšie, flexibilnejšie a úspešnejšie. Spoločnosti, ktoré to pochopia skôr, budú vyhrávať.

zdroj: Barbora Paulovič Deckerová

Slovensko má silné talenty, ale čelí frustrácii a odlivu mozgov. Ako vnímate dnešnú náladu v krajine a čím si myslíte, že môžeme znovu ľudí nadchnúť pre budúcnosť doma?

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy