Experti zistili, čo USA potrebujú, aby porazili Čínu. Má ísť o stovky najmodernejších stíhačiek a bombardérov

Americké letectvo bude podľa think-tanku Mitchell Institute for Aerospace Studies potrebovať výrazne väčšiu flotilu najmodernejších lietadiel, než akú dnes plánuje, aby dokázalo uspieť v potenciálnom konflikte s Čínou. Portál Defense News uvádza, že ide najmenej o 500 lietadiel šiestej generácie – stíhačiek aj bombardérov. Konkrétne analytici odporúčajú minimálne 300 stíhačiek novej generácie F-47 a aspoň 200 stealth bombardérov B-21 Raider.

Súčasné signály letectva sú pritom nižšie: pri F-47 sa hovorilo o najmenej 185 kusoch a pri B-21 o najmenej 100 kusoch. Podľa autorov analýzy však takéto počty nemusia stačiť na to, aby USA dokázali udržať schopnosť projekcie sily na veľké vzdialenosti a zároveň čeliť moderným protivzdušným systémom, ktoré Čína buduje v západnom Pacifiku.

„Svätyne“ protivníka a riziko vyčerpávajúcej vojny

Riaditeľka výskumu Mitchell Institute Heather Penney počas online diskusie k dokumentu upozornila, že dejiny konfliktov ukazujú, čo sa stane, keď armáda nedokáže zasiahnuť nepriateľské základne a ďalšie „bezpečné zázemia“ zo vzduchu. Podľa nej sa potom zvyšuje riziko dlhých, vyčerpávajúcich opotrebovacích vojen.

Penney tvrdí, že Čína cielene buduje schopnosti a postavenie, ktoré majú znížiť riziko zásahov na jej strane a posilniť jej manévrovací priestor. „Čína zámerne buduje schopnosti a postavenie tak, aby fakticky spravila celý západný Pacifik svojou svätyňou,“ povedala. Podľa nej skúsenosti z minulosti ukazujú, že ak protivník získa takýto priestor bez reálneho ohrozenia, zvyšuje to jeho šance na úspech a oslabuje odstrašenie.

Poučenie z operácií a problém nenahraditeľných lietadiel

Ako príklad Penney spomenula nedávnu údernú operáciu Midnight Hammer, pri ktorej USA bombardovali iránske jadrové lokality. Operáciu označila za veľmi dobre zvládnutú, no zároveň poukázala na limity kapacít: do akcie sa podľa nej zapojila celá dostupná flotila stealth bombardérov B-2 Spirit, časť v údernej fáze a časť ako návnady.

Penney upozornila, že ak by Irán zostrelil čo i len niektoré z týchto bombardérov, letectvo by ich nevedelo nahradiť. Rovnako by podľa nej nemalo kapacitu zopakovať podobnú misiu „na druhý deň“, ak by bola potrebná ďalšia vlna úderov. V prípadnom konflikte s Čínou by pritom USA čelili výrazne silnejšej protivzdušnej obrane než v prípade Iránu.

Zároveň varovala pred scenárom, keď by USA zo strachu pred stratami zostávali mimo dosahu čínskej obrany a vyhýbali sa odvážnejším úderom. Takýto opatrný prístup podľa nej nemusí stačiť ani na víťazstvo, ani na odstrašenie, vrátane odstrašenia prvého úderu proti Taiwanu. „Neschopnosť držať (čínske) ciele v ohrození dáva jedinečnú odmenu prvému aktérovi, agresorovi,“ uviedla.

Dočasné kroky, tempo nákupov a širší bezpečnostný kontext

Mitchell Institute tvrdí, že kým B-21 a F-47 neprídu v dostatočných počtoch, letectvo má prijať prechodné opatrenia. Odporúča nevyraďovať bombardéry B-1 Lancer a B-2 dovtedy, kým nebude mať minimálne 100 B-21, a zároveň urýchliť financovanie programu B-21.

Penney zároveň vyzýva na vyššie nákupy lietadiel piatej generácie F-35A, stíhačiek F-15EX a autonómnych „spolupracujúcich“ dronov (collaborative combat aircraft). Hovorí o tempe 74 F-35A a 24 F-15EX ročne. „Už žiadne ‚divest to invest‘,“ odkázala s odkazom na stratégiu, pri ktorej letectvo vyraďuje staršie lietadlá, aby uvoľnilo peniaze na vývoj nových. Podľa nej má platiť minimálne princíp jedna za jednu, teda nahradiť každý vyradený stroj novým a zároveň flotilu posilniť o dronových „wingmanov“.

Think-tank argumentuje aj tým, že bombardovacia flotila by mala mať aspoň 300 lietadiel. Ak sa v budúcnosti ráta so 76 modernizovanými B-52 a so stiahnutím B-1 a B-2 v nasledujúcej dekáde, na dosiahnutie tejto úrovne by podľa nich bolo treba nakúpiť najmenej 224 B-21.

Debata o posilňovaní vojenských kapacít prebieha v čase, keď podľa CNN Mníchovska bezpečnostná správa 2026 opisuje svet ako obdobie „wrecking-ball politics“ a upozorňuje na tlak na povojnový medzinárodný poriadok. Správa varuje, že posun k transakčnému štýlu politiky môže zvyšovať napätie a neistotu aj medzi spojencami.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie