Americká blokáda Hormuzu stavia Čínu pred rozhodnutie: Nasadí svoju námornú mašinériu na ochranu ropy?

Americká blokáda iránskych lodí a ropy, ktorú oznámil prezident Donald Trump krátko po tom, čo cez víkend stroskotali rokovania s Iránom v Islamabade, bude mať silný vplyv aj na Čínu, najväčšieho odberateľa iránskej ropy. Doteraz patrili čínske lode medzi máloktoré, ktorým sa podarilo prejsť cez prieliv. Nie je jasné, či za to museli Iránu zaplatiť mýto. Americká blokáda by mohla potenciálne prerušiť dodávky do Číny a mať ďalekosiahle následky pre jej ekonomiku.

Americká blokáda prichádza po tom, čo Irán fakticky uzavrel úzku námornú cestu ako odvetu za americko-izraelské letecké útoky 28. februára, ohrozil krehké dvojtýždňové prímerie a spôsobil ďalší nárast už aj tak prudko rastúcich cien ropy.

Ak by sa konflikt medzi USA a Iránom ďalej vyhrotil, Čína by nemusela zostať len pri vyhláseniach. V hre sú scenáre od ochrany ropných tankerov až po tlak na americké lode v citlivých regiónoch, čo by mohlo konflikt rozšíriť ďaleko za Blízky východ.

Čo povedala Čína o americkej námornej blokáde Hormuzského prielivu?

Čína označila americkú námornú blokádu iránskych prístavov za „nezodpovednú a nebezpečnú“.

Podľa BBC Pekinské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že tento krok „podkope už aj tak krehkú dohodu o prímerí“ a ďalej ohrozí bezpečnosť lodí prechádzajúcich Hormuzským prielivom.

Potom, čo Trump v nedeľu na svojej platforme Truth Social napísal: „Do tejto blokády sa zapoja aj ďalšie krajiny,“ bez toho, aby špecifikoval, na ktoré krajiny narážal, čínske štátne médiá toto tvrdenie odmietli.

Tvrdili, že Washington „skreslil logiku problému tým, že do konfliktu zatiahol ďalšie krajiny, keďže hlavnou príčinou blokády Hormuzského prielivu je americko-izraelská vojenská operácia proti Iránu“.

Nemecký portál DW píše, že čínske štátne médiá tiež označili krok Washingtonu za „blokádu v reakcii na blokádu“ a prirovnali ju k „neúspešnej krádeži bicykla a následnému pridaniu ďalšieho zámku“.

Akú úlohu zohráva Čína vo vojne s Iránom?

V posledných mesiacoch čínske lode potichu rozšírili svoju prítomnosť v celom regióne, konštatuje portál India Today. Plavidlá operujúce z ich základne v Džibutsku, ktorá sa nachádza neďaleko prielivu Bab el-Mandeb, sa presunuli bližšie k Perzskému zálivu.

Vo februári nasadila jeden zo svojich silných torpédoborcov blízko Ománskeho zálivu, údajne na monitorovanie pohybov amerického námorníctva a západných vojnových lodí.

V poslednom čase sa z Číny objavili signály o hlbšej angažovanosti v Iráne. Menej ako 24 hodín po tom, čo USA a Irán dosiahli dvojtýždňové prímerie, pristáli začiatkom tohto týždňa v Teheráne dve čínske nákladné lietadlá.

„Takéto nákladné lietadlá prepravujú vojenské vybavenie. Čína takmer určite dodáva zbrane Iránu uprostred tejto vojny,“ povedal pre India Today americký právnik a analytik obrany Gordon Chang.

zdroj: KK4 archív Chór Fakkán - Na archívnej snímke z 11. marca 2026 ropné tankery a nákladné lode èakajú v rade v Hormuzskom prielive v Spojených arabských emirátoch. Vysoko postavený iránsky námorný velite¾ Šahrám Irání v nede¾u oznaèil hrozbu amerického prezidenta Donalda Trumpa, že zablokuje Hormuzský prieliv, za „smiešnu“. Došlo k tomu po tom, èo mierové rokovania medzi Teheránom a Washingtonom v Pakistane nepriniesli dohodu o ukonèení vojny na Blízkom východe. FOTO TASR/AP FILE - Oil tankers and cargo ships line up in the Strait of Hormuz as seen from Khor Fakkan, United Arab Emirates, Wednesday, March 11, 2026. (AP Photo/Altaf Qadri,File) *** Local Caption ***

Americké spravodajské služby navyše naznačili, že Čína sa v najbližších týždňoch pripravuje dodať Iránu nové systémy protivzdušnej obrany, informovala CNN. Hoci Čína túto správu poprela, Trump pohrozil Pekingu 50-percentným clom, ak pošle Teheránu vojenské vybavenie.

Chu Si-ťin, prominentná čínska mediálna osobnosť, zverejnil komentár na čínskom mediálnom portáli Phoenix.com, v ktorom uviedol, že takéto tvrdenia boli zamýšľané ako „preventívne obvinenia“ na odstrašenie Číny. Dodal, že Peking „má stále veľa kariet, ktoré treba hrať“.

„Začalo sa to ako USA verzus Irán. Teraz sa to pomaly mení na situáciu USA verzus Čína a práve tu sa veci stávajú riskantnými,“ tweetoval geopolitický analytik Mario Nawfal.

Čína vyvíja magický kryštál. „Dláždi cestu“ pre navigáciu tóriových hodín bez GPS

Eskortovanie tankerov ako prvý krok

Ak by sa situácia ďalej vyostrila, Čína má podľa odborníkov k dispozícii viacero možností, ako reagovať. Obranný analytik Sandeep Unnithan pre India Today uviedol, že najpravdepodobnejší scenár by sa odohral na mori. Peking, ktorý disponuje najväčším námorníctvom na svete, by mohol začať eskortovať ropné tankery cez Perzský záliv, čím by chránil svoje energetické záujmy.

Takýto krok by pritom nebol bez precedensu. V uplynulom desaťročí Čína pravidelne nasadzovala námorné eskortné jednotky v oblasti Adenského zálivu. Tieto misie zvyčajne pozostávali z dvojice vojnových lodí a zásobovacieho plavidla, ktoré sa striedali rotáciou. Podľa Unnithana by prípadné nasadenie v Perzskom zálive vyslalo jasný signál Spojeným štátom, že Čína je pripravená aktívne brániť svoje energetické trasy.

Z pohľadu počtu lodí má Čína nad USA miernu prevahu – disponuje približne 234 vojnovými loďami, zatiaľ čo americké námorníctvo má okolo 219 plavidiel. Na druhej strane však zaostáva v kľúčových kapacitách: má len dve aktívne lietadlové lode (USA ich majú jedenásť) a výrazne menší počet ponoriek.

Slabinou čínskej armády zostáva najmä nedostatok bojových skúseností. Posledným väčším konfliktom, do ktorého sa zapojila, bola čínsko-vietnamská vojna v roku 1979.

Možnosti Pekingu sa však neobmedzujú len na Blízky východ. V prípade eskalácie by mohla Čína zvoliť aj agresívnejší prístup, napríklad zvýšením tlaku na americké či spojenecké lode v citlivých oblastiach, ako je Taiwanský prieliv. Americké vojenské plavidlá touto trasou pravidelne prechádzajú, čo dlhodobo vyvoláva napätie. Takýto krok by však zároveň niesol riziko rozšírenia konfliktu.

Diplomacia či vzácne zeminy

Ďalším nástrojom je diplomacia. Peking by mohol využiť politický tlak napríklad odložením plánovaného summitu medzi Si Ťin-pchingom a Donaldom Trumpom.

V rozhovore pre DW Zhang Lun, profesor na Univerzite CY Cergy-Paris, Zhang tiež poznamenal, že Čína si ponecháva ďalšie nástroje vrátane vývozu vzácnych zemín. „Ak Spojené štáty vyzbroja úžinu,“ povedal, „Čína by mohla vyzbrojiť aj vzácne zeminy.“

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta