Prekonal si rakovinu? Toto „bežné“ jedlo z obalu môže potichu zvyšovať riziko úmrtia

Ultraspracované potraviny (UPF) sú už dlhšie spájané so zhoršeným zdravím, no nová analýza sa pozrela na citlivú skupinu – ľudí, ktorí prekonali rakovinu.

Výsledok je nepríjemný: tí, ktorí mali v jedálničku najvyšší podiel ultraspracovaných potravín, vykazovali výrazne vyššie riziko úmrtia – celkovo aj priamo na rakovinu, píše American Association for Cancer.

Autori novej štúdie publikovanej v AACR Journal upozorňujú, že po onkologickej diagnóze sa výskum často sústreďuje na živiny (cukor, tuky, vlákninu), ale menej na „stupeň spracovania“. Vedúca autorka Marialaura Bonaccio to vysvetľuje tým, že priemyselné spracovanie prináša do potravín zmesi aditív, aróm, emulgátorov či konzervantov, ktoré môžu ovplyvňovať metabolizmus, črevnú mikrobiotu a zápal.

„To, čo ľudia jedia po diagnostikovaní rakoviny, môže ovplyvniť ich prežívanie…“ zaznieva v jej zhrnutí.

Štúdia z Talianska

Výskumníci vychádzali z prospektívnej kohorty Moli-sani v talianskom regióne Molise. V rámci nej sledovali 24 325 ľudí (od roku 2005 do 2022) a identifikovali 802 osôb, ktoré mali v minulosti diagnózu rakoviny a zároveň poskytli detailné údaje o strave.

Potraviny klasifikovali podľa systému NOVA, ktorý rozdeľuje jedlá do štyroch skupín podľa miery a účelu spracovania – od minimálne spracovaných potravín až po ultraspracované výrobky.

Podiel UPF v jedálničku počítali dvoma spôsobmi: podľa hmotnosti (koľko z celkovej „váhy jedla“ tvorili UPF) a podľa energie (koľko kalórií pochádzalo z UPF). Následne ľudí rozdelili do tretín, od najnižšej po najvyššiu konzumáciu. Pri analýzach zároveň zohľadňovali viacero faktorov vrátane fajčenia, BMI, pohybu, typu rakoviny či celkovej kvality stravy meranej „Mediterranean Diet Score“.

Čísla, ktoré nepotešia

Počas mediánu sledovania 14,6 roka zomrelo zo skupiny 802 ľudí celkovo 281 osôb. Kľúčové zistenie prišlo pri porovnaní krajných hodnôt spektra: ľudia v najvyššej tretine konzumácie ultraspracovaných potravín mali o 48 % vyššiu mieru úmrtia z akejkoľvek príčiny a o 57 % vyššiu mieru úmrtia na rakovinu v porovnaní s najnižšou tretinou.

Autori zároveň vysvetľujú, prečo sa môžu výsledky líšiť podľa toho, či sa UPF merajú „na váhu“ alebo „na kalórie“ – niektoré potraviny sú objemné, ale kaloricky chudobné, iné naopak. Vedúca autorka Bonaccio to zhrnula jednoducho: „Niektoré potraviny môžu mať veľkú hmotnosť, ale nízky energetický obsah, alebo naopak…“

Dôležitý je detail, že súvislosť pretrvávala aj po zohľadnení celkovej kvality stravy. Inými slovami, nejde len o to, že UPF „majú zlé makrá“, ale zrejme aj o samotnú povahu spracovania.

Prečo by to mohlo škodiť a čo si z toho zobrať do praxe

Vedci skúmali aj možné mechanizmy. Keď do modelov pridali biomarkery zápalu a pokojovú srdcovú frekvenciu, vzťah medzi UPF a celkovou úmrtnosťou sa oslabil približne o 37 %. To naznačuje, že časť efektu môže ísť cez zvýšený zápal a záťaž organizmu.

Autori rozdelili UPF aj do viacerých podskupín (napríklad sladené nápoje, spracované mäso, slané snacky, sladkosti, omáčky), no opatrne dodávajú, že jednotlivé položky sa interpretujú ťažko – rozhoduje celý stravovací vzorec. Najväčšie posolstvo teda nie je „zakáž jednu vec“, ale zníž celkový podiel ultraspracovaných výrobkov.

Ide však o observačnú štúdiu, ktorá nedokáže preukázať príčinu a následok, a strava bola sebahodnotená. Výsledky však zapadajú do rastúceho množstva dôkazov, že UPF môžu byť problém najmä pri dlhodobej, pravidelnej konzumácii.

Pri ľuďoch po rakovine dáva zmysel riešiť jedálniček individuálne – ideálne s lekárom alebo nutričným špecialistom, najmä ak prebieha liečba alebo má človek špecifické obmedzenia.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy