PRIESKUM: Progresívci sú najnižšie za 2 roky, Matovič mieša poradie v prvej päťke

Najnovší prieskum agentúry Focus pre portál 360tka.sk ukazuje, že ak by sa parlamentné voľby konali začiatkom februára, vyhralo by ich Progresívne Slovensko so ziskom 19,3 %. Druhý Smer-SD by získal 17,7 %, čím sa odstup medzi lídrom a najsilnejšou vládnou stranou ďalej zmenšuje.

Tretia v poradí je Republika s 9,9 % a tesne za ňou hnutie Slovensko Igora Matoviča s 9,7 %. Prvú päťku uzatvára Hlas-SD s podporou 8,1 %.

Zber dát prebiehal 3. až 9. februára 2026 na vzorke 1014 respondentov. Podľa tohto merania by sa do parlamentu dostalo spolu osem subjektov. Okrem spomenutej pätice by prekročili päťpercentnú hranicu aj SaS (7,6 %), KDH (6,9 %) a Demokrati (5,6 %). Naopak, tesne pod čiarou by zostali Maďarská aliancia (4,7 %) a SNS (4,1 %).

PS na dvojročnom minime, Matovičovo hnutie rastie

Agentúra Focus zároveň naznačuje posuny oproti záveru roka. Progresívne Slovensko sa v tomto meraní dostalo na najnižšiu hodnotu za približne dva roky, kým Smer-SD mierne posilňuje.

Najvýraznejší skok v rámci prvej päťky pripisuje prieskum hnutiu Slovensko, ktoré sa posunulo smerom nahor a v porovnaní s decembrom prehodilo poradie s Hlasom-SD.

Pri menších stranách je situácia stabilnejšia len na prvý pohľad. SaS a KDH sa podľa Focusu držia komfortnejšie nad hranicou zvoliteľnosti, Demokrati ju prekračujú s rezervou niečo vyše pol percenta. Na druhej strane SNS a Maďarská aliancia zostávajú aj vo februári mimo parlamentu, hoci Aliancia je v tomto meraní bližšie k päťpercentnej hranici než národniari.

zdroj: 360tka.sk

NMS: Podobné čelo, no výrazne vyššia Republika

Podobný obraz volených preferencií prináša aj volebný model od agentúry NMS Market Research Slovakia, ktorý bol zverejnený včera, 11. februára 2026. Na prvých dvoch miestach by sa rovnako umiestnilo Progresívne Slovensko a Smer-SD.

PS by podľa tohto prieskumu získalo 19,1 % a Smer-SD 17,6 %. Kľúčový rozdiel však ukazuje tretia a štvrtá priečka. NMS pripisuje Republike až 13,4 %, teda podstatne viac než agentúra Focus. Aj čísla Hnutia Slovensko sú menšie. Agentúra NMS zaznamenala „Matovičovcom“ 7,5 %.

SaS získala 7,4 %, Hlas-SD by podľa NMS získal 6,2 % a do parlamentu by sa dostali aj Demokrati s 5,7 %.

Najväčší „príbeh“ NMS sa odohráva na hrane zvoliteľnosti: KDH by podľa tohto modelu skončilo na 4,9 %, teda tesne pod päťpercentnou hranicou. 

zdroj: NMS Market Research Slovakia

Rozdelenie kresiel bez jasnej väčšiny

Prepočet preferencií na mandáty naznačuje, že skladanie vlády by bolo komplikované v oboch modeloch, hoci sa líšia v detailoch. Podľa Focusu (360tka) by dvojica Smer-SD + Hlas-SD získala spolu len 46 kresiel a ani pri pripočítaní Republiky by sa nedostala k väčšine – spolu by mali 64 mandátov z potrebných 76.

Opozičný blok PS + SaS + KDH + Demokrati by v tomto prepočte obsadil 69 kresiel a kľúčovým hráčom by sa stalo hnutie Slovensko so 17 mandátmi. Päťkoalícia (PS, SaS, KDH, Demokrati a Slovensko) by mala pohodlnú väčšinu 86 hlasov.

NMS ukazuje, ako dramaticky vie zamávať parlamentnou matematikou hranica 5 %: ak by do NR SR prešli len strany nad 5 %, vyšlo by to na PS 37, Smer 34, Republika 26, Slovensko 15, SaS 15, Hlas 12 a Demokrati 11 – v takom scenári by Smer + Hlas + Republika mali spolu 72 kresiel, teda tesne pod väčšinou.

Ak by však KDH hranicu prekročilo, podľa NMS by získalo približne 9 mandátov a blokové súčty by sa preusporiadali (vládny trojblok by klesol zo 72 na 68, zatiaľ čo opozičné kombinácie by sa posilnili).

Rozdiely pri stredných stranách a „tisíc hlasov“

Keď sa oba februárové výstupy položia vedľa seba, čelo je konzistentné: PS je prvé a Smer druhý, rozdiel je približne 1,5–1,6 percentuálneho bodu. Najväčšia odchýlka je Republika (Focus 9,9 % vs. NMS 13,4 %) a tiež KDH (Focus 6,9 % vs. NMS 4,9 %). To naznačuje, že práve v pásme okolo 5–13 % sa výsledky môžu medzi agentúrami líšiť najviac – a tým pádom sa mení aj povolebná matematika.

NMS v sprievodnom texte pripomína, že aj malé rozdiely môžu rozhodnúť o tom, či strana do parlamentu vôbec vstúpi. Autorský komentár to zhrnul vetou: „Jeden hlas nič nezmení… ale čo môže zmeniť 1334 hlasov?“ Model zároveň ukazuje, že tesný výsledok na hranici zvoliteľnosti dokáže citeľne preusporiadať mandáty a tým aj vyjednávaciu pozíciu strán po voľbách.

Čítaj viac z kategórie: Politika