Mýtus o populárnom fastingu padá. Prelomová analýza mení pohľad na hlad a mozog

Preskočíš raňajky a bojíš sa, že ti klesne výkon alebo máš pocit, že ťa fasting urobí podráždeným a nesústredeným? Najnovšia rozsiahla analýza naznačuje, že sme sa v benefitoch fastingu možno mýlili. Ako informuje portál Science Alert, tím výskumníkov sa pozrel na desiatky štúdií z posledných desaťročí a dospel k jasnému záveru.

U zdravých dospelých ľudí fasting zásadne nezhoršuje mentálny výkon.

Mýtus: Keď si hladný, nefunguješ naplno 

Reklamy na snacky nám roky podsúvajú jednoduchý odkaz – keď si hladný, nie si to ty. Myšlienka, že mozog potrebuje neustály prísun jedla, sa hlboko zakorenila v našej kultúre. Často počuješ, že ak chceš zostať bdelý a efektívny, musíš sa priebežne „dopĺňať“.

Zároveň sa však za poslednú dekádu výrazne rozšíril fasting, najmä jeho podoba v rámci prerušovaného stravovania či časovo obmedzeného jedenia. Milióny ľudí ho skúšajú kvôli regulácii hmotnosti alebo zlepšeniu metabolického zdravia.

Logicky sa tak pýtaš: môžeš získať zdravotné benefity fasting-u bez toho, aby si prišiel o mentálnu ostrosť? Odpoveď hľadala najrozsiahlejšia analýza svojho druhu.

Prečo sa ľudia púšťajú do fastingu

Fasting nie je len moderný trend. Vychádza z biologických mechanizmov, ktoré sa formovali tisíce rokov, keď sa ľudia museli vyrovnávať s nedostatkom potravy. Keď ješ pravidelne, mozog funguje najmä na glukóze, ktorú si telo ukladá vo forme glykogénu. Približne po 12 hodinách bez jedla sa však zásoby glykogénu začnú míňať.

Vtedy nastáva metabolický „prepínač“. Telo začne rozkladať tuky a vytvárať ketolátky (napríklad acetoacetát a beta-hydroxybutyrát), ktoré slúžia ako alternatívny zdroj energie pre mozog. Táto metabolická flexibilita, kedysi kľúčová pre prežitie našich predkov, sa dnes spája s viacerými zdravotnými benefitmi.

zdroj: Unsplash/Jannis Brandt

Zdravotné výhody lákajú mnohých

Jedným z najčastejšie spomínaných efektov fastingu je aktivácia autofágie – procesu, ktorý funguje ako bunková „upratovacia čata“. Telo pri ňom odstraňuje poškodené bunkové zložky a recykluje ich, čo sa spája s podporou zdravšieho starnutia.

Fasting tiež zlepšuje citlivosť na inzulín. Telo tak efektívnejšie reguluje hladinu cukru v krvi a znižuje sa riziko ochorení, ako je cukrovka 2. typu. Metabolické zmeny, ktoré fasting vyvoláva, sa navyše spájajú s nižším rizikom chronických ochorení, často súvisiacich s nadmerným príjmom potravy.

Tieto fyziologické benefity vysvetľujú, prečo sa fasting stal populárnym. Mnohí sa však obávajú, že bez pravidelného jedla im klesne mentálny výkon.

Obľúbená krajina rozdáva ostrovy zadarmo. Stačí splniť jednoduchú podmienku a luxus máš na dosah

Najväčšia analýza za posledné desaťročia

Výskumníci preto pripravili metaanalýzu – teda „štúdiu štúdií“. Zamerali sa na experimentálne výskumy, ktoré porovnávali kognitívny výkon ľudí počas fastingu a po jedle.

Identifikovali 63 vedeckých článkov, ktoré zahŕňali 71 nezávislých štúdií. Celkovo sa do nich zapojilo 3 484 účastníkov a testovalo sa 222 rôznych ukazovateľov kognitívnych schopností. Dáta pokrývali obdobie od roku 1958 až po rok 2025.

Po spojení všetkých výsledkov bol záver jasný. Medzi fastingom a stavom po jedle sa u zdravých dospelých nepreukázal významný rozdiel v mentálnom výkone.

Účastníci dosahovali porovnateľné výsledky v testoch pozornosti, pamäti aj exekutívnych funkcií bez ohľadu na to, či pred testovaním jedli.

Kedy môže fasting uškodiť?

Analýza však ukázala tri faktory, ktoré môžu výsledky ovplyvniť. Prvým je vek. U dospelých sa nezistil merateľný pokles mentálneho výkonu počas fastingu. U detí a dospievajúcich sa však výkon zhoršil, keď vynechali jedlo. Vyvíjajúci sa mozog je zrejme citlivejší na výkyvy v prísune energie. To podporuje odporúčanie, aby deti chodili do školy po riadnych raňajkách.

Druhým faktorom je dĺžka fastingu. Dlhšie obdobia bez jedla sa spájali s menším rozdielom medzi fastingom a stavom po jedle. Výskumníci predpokladajú, že dôvodom môže byť práve prechod na ketolátky, ktoré mozgu zabezpečia stabilnejší zdroj energie, keď sa glukóza minie.

Canisterapia s Mirom Sujom

GALÉRIA+ 9

Tretím faktorom je načasovanie testovania. Ľudia počas fastingu dosahovali slabšie výsledky najmä vtedy, keď testy absolvovali neskôr počas dňa. Zdá sa, že fasting môže zosilniť prirodzené poklesy výkonnosti spojené s cirkadiánnym rytmom.

Záležalo aj na type úloh. Pri úlohách s neutrálnymi symbolmi alebo tvarmi bol výkon počas fastingu rovnaký alebo dokonca mierne lepší. Ak však testy obsahovali podnety súvisiace s jedlom, účastníci sa viac rozptyľovali. Fasting teda nespôsobuje univerzálnu „mozgovú hmlu“, no môže zvýšiť citlivosť na podnety spojené s jedlom.

Čo to znamená pre teba?

Ak si zdravý dospelý človek, výsledky ťa môžu upokojiť. Fasting alebo jeho prerušované formy pravdepodobne neohrozia tvoju mentálnu výkonnosť. Zároveň však nejde o univerzálne riešenie pre každého. Pri deťoch a tínedžeroch je opatrnosť na mieste, keďže ich mozog sa ešte vyvíja a pravidelný príjem potravy zohráva dôležitú úlohu.

Ak navyše pracuješ v prostredí, kde potrebuješ maximálnu pozornosť najmä v neskorších hodinách, alebo si denne vystavený lákavým jedlám, môže byť fasting náročnejší na zvládnutie. Rozsiahla analýza však naznačuje, že obava z okamžitého poklesu mentálnej výkonnosti u zdravých dospelých nemusí byť opodstatnená.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti