93-ročný kulturista z Guinnessovej knihy búra mýty o starobe. Stačila zmena stravy a sila prudko vzrástla

Väčšina ľudí po deväťdesiatke uberá plyn. Jim Arrington však pridáva. V 93 rokoch vstupuje do posilňovne s jasným cieľom: udržať svaly aj hlavu vo forme a zároveň pokračovať v súťažení. Guinnessova kniha rekordov ho eviduje ako najstaršieho súťažiaceho kulturistu na svete a práve táto kombinácia veku a výkonu priťahuje pozornosť aj mimo fitness komunity.

Radikálna zmena stravy

Jim Arrington si roky držal klasický kulturistický režim, aký dominoval druhej polovici dvadsiateho storočia. Vysoký príjem mlieka, pravidelná konzumácia hovädzieho, kalorický nadbytok. V mladosti mu tento prístup priniesol presne to, čo chcel. Silu, objem, plné svaly. Telo reagovalo rastom a výkon stúpal.

S pribúdajúcimi rokmi však začal vnímať, že rovnaká stratégia prináša iný efekt. „Kedysi som držal ten starý štýl stravy. Veľa mlieka a veľa hovädzieho. To sú dve potraviny, na ktoré síce nemám alergiu, ale vedú k zápalu. Úplne som zmenil jedálniček. Dávam viac jedál s olivovým olejom, hríby a podobné veci. Povedal som si, že ak to spravím, môžem pokračovať v tréningu a udržím to celé v chode,“  hovorí vo videu publikovanom Guinness World Records.

Jeho dôraz na extra panenský olivový olej korešponduje s dátami o stredomorskej strave. Štúdia publikovaná v časopise The New England Journal of Medicine ukázala, že stredomorský model stravovania doplnený o extra panenský olivový olej alebo orechy znižuje výskyt závažných kardiovaskulárnych príhod u rizikových osôb. Olivový olej v tomto kontexte nepredstavuje len zdroj energie. Prináša mononenasýtené mastné kyseliny a polyfenoly, ktoré vstupujú do mechanizmov regulácie oxidačného stresu a zápalovej odpovede.

Arrington spomína aj hríby. Viaceré systematické prehľady naznačujú, že vyšší príjem húb súvisí s priaznivejšími kardiometabolickými parametrami vrátane nižších hladín markerov systémového zápalu. Huby obsahujú beta-glukány, ergotioneín a ďalšie bioaktívne zlúčeniny, ktoré podporujú antioxidačnú kapacitu organizmu a modulujú imunitnú odpoveď.

Ako cvičí najstarší kulturista sveta

Druhý pilier predstavuje tréning. Arrington nechodí do posilňovne na symbolickú prechádzku medzi strojmi. Každú tréningovú jednotku chápe ako stimul, ktorý musí mať jasnú štruktúru a zámer.

Trénuje približne trikrát týždenne a jednému tréningu venuje okolo dvoch hodín. Zameriava sa na mechanické napätie v svale, ktoré považuje za kľúčový faktor hypertrofie. Zároveň však jasne vníma limity regenerácie v deviatej dekáde života.

Konkrétnym nástrojom, ktorý využíva, je metóda 10-10-10, teda 10 opakovaní, potom 10-sekundové zatnutie svalu a následne ďalších 10 opakovaní až do výrazného pálenia. Tento prístup kombinuje dynamickú aj izometrickú zložku, čo môže podporiť stimul pre svalové vlákna bez potreby extrémneho zvyšovania váh. Pre staršieho športovca to znamená možnosť vytvoriť adekvátny tréningový impulz pri nižšom riziku pre kĺby a šľachy.

Epidemiologické dáta podporujú význam silového tréningu v kontexte dlhovekosti. Metaanalýzy naznačujú, že pravidelné posilňovanie súvisí s nižším rizikom celkovej úmrtnosti a priaznivým vplyvom na metabolické zdravie. Význam silového tréningu rastie najmä s pribúdajúcim vekom. Strata svalovej hmoty a sily, známa ako sarkopénia, zvyšuje riziko pádov, zlomenín a straty samostatnosti. Pravidelné cvičenie tento proces nielen spomaľuje, ale často ho dokáže výrazne korigovať.

Najsilnejšie posolstvo však prichádza vtedy, keď Arrington prestane hovoriť o strave a sériách a začne hovoriť o prístupe. „Celé kulturistické umenie stojí na adaptácii. To, čo funguje človeku v jednej fáze života, nefunguje rovnako v ďalšej.“ V tejto vete sa skrýva podstata jeho prístupu. Nesnaží sa zastaviť čas. Učí sa s ním spolupracovať. Mení stravu, keď cíti potrebu. Upravuje tréning, keď si to vyžaduje regenerácia. Práve táto schopnosť adaptácie mu umožňuje udržať si dlhodobú vitalitu.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing