Kto pomáha platiť ruskú vojnu? Na „čiernom zozname“ odberateľov sa objavilo aj Slovensko so susedom

Ruská vojna na Ukrajine stojí obrovské peniaze a jednou z kľúčových otázok medzinárodnej politiky je, kto ju v skutočnosti financuje. Podľa údajov projektu Russia Fossil Tracker, na ktoré upozorňuje portál Aktualne.cz, získalo Rusko od začiatku invázie 24. februára 2022 z predaja fosílnych palív viac než jeden bilión eur.

Autori projektu upozorňujú, že „vývoz fosílnych palív je kľúčovým faktorom, ktorý umožňuje Rusku posilňovať svoju vojenskú moc a vykonávať brutálnu agresiu proti Ukrajine“.

Najväčší podiel príjmov tvorí ropa, ktorá predstavuje takmer 700 miliárd eur. Približne pätinu príjmov prináša zemný plyn a uhlie tvorí asi 12 percent. Hoci hodnota exportu po začiatku vojny klesla z viac než miliardy eur denne na približne 600 až 700 miliónov, v posledných rokoch sa príjmy znižujú len pomaly. Aj dnes podľa Aktualne.cz získava ruský režim z predaja ropy, plynu a uhlia stále takmer 500 miliónov eur denne.

Zmena odberateľov a nové energetické trasy

Počas vojny sa výrazne zmenila mapa krajín, ktoré ruské suroviny kupujú. Kým v roku 2022 zaplatili štáty Európskej únie viac než polovicu ruských energetických príjmov, neskôr ich podiel klesol pod osem percent. Uvoľnený priestor zaplnili najmä iné krajiny, predovšetkým India, uvádza Aktualne.cz.

Zároveň však zostávajú v Európe štáty, ktoré si silnú energetickú závislosť od Ruska udržali. Podľa rovnakého zdroja Slovensko a Maďarsko svoju závislosť na ruských fosílnych palivách dokonca ešte prehĺbili.

Slovensko stále pokrýva približne tri štvrtiny spotreby ropy a plynu z Ruska. Po zastavení tranzitu plynu cez Ukrajinu začal ruský plyn do Maďarska a na Slovensko prúdiť obchádzkou cez plynovod TurkStream po dne Čierneho mora.

Alternatívne trasy pritom existujú. Aktualne.cz spomína ropovod Adria z chorvátskeho terminálu a severojužné plynové prepojenie smerom k poľskému LNG terminálu. Príkladom odklonu je Česko, ktoré počas minulého roka úplne prestalo odoberať ruskú ropu.

V rebríčku najväčších odberateľov ruských fosílnych palív po roku 2023 sa tak Maďarsko nachádza na šiestom a Slovensko na deviatom mieste, pričom po prepočte na veľkosť ekonomiky a populácie by patril na samotný vrchol.

Ruský rozpočet pod tlakom a nové dane doma

Hoci príjmy z exportu zostávajú vysoké, ruská ekonomika čelí problémom. Podľa analýzy portálu Meduza klesli príjmy z ropy a plynu v roku 2025 o 23,8 percenta a tvorili menej než 23 percent federálneho rozpočtu, čo je najnižší podiel za najmenej dve desaťročia. Pokles spôsobujú nižšie ceny ropy, silný rubeľ, sankcie aj presýtený globálny trh.

Ruské ministerstvo financií zároveň očakáva, že podiel týchto príjmov bude klesať aj v roku 2026. Štát preto zvyšuje iné zdroje príjmov, najmä dane pre domácnosti a podniky. Zvýšenie dane z pridanej hodnoty na 22 percent má podľa Meduzy pomôcť pokryť rozpočtový výpadok a financovať vojenské výdavky.

Napriek tomu rozpočet zostáva v deficite a vláda musí počítať s domácim zadlžovaním alebo využívaním rezerv. Expertka Alexandra Prokopenko upozorňuje, že „je ešte priskoro povedať, že súčasná štruktúra ekonomiky núti Rusko obmedziť vojnu“. Dodáva, že civilný priemysel sa nachádza v recesii a rast priemyslu posledných rokov pochádza najmä z vojensko priemyselného komplexu.

Vojenské výdavky ako absolútna priorita

Rozpočtová štruktúra podľa Meduzy ukazuje, že vojenské výdavky ostávajú dominantnou prioritou Kremľa. Podiel výdavkov na obranu a bezpečnosť stúpol z 24 percent v roku 2021 na viac než 40 percent v roku 2025 a v roku 2026 má zostať okolo 38 percent. Súčasne sa znižujú sociálne výdavky aj investície do civilnej ekonomiky.

Tieto čísla naznačujú širší obraz financovania vojny. Peniaze prichádzajú z dvoch hlavných smerov. Prvým sú zahraničné platby za ropu, plyn a uhlie, ktoré aj po sankciách zostávajú veľkým zdrojom príjmov. Druhým sú domáce dane, vyššie poplatky a presun štátnych výdavkov smerom k armáde.

Čítaj viac z kategórie: Vojna na Ukrajine