„Irán sa moci nevzdá a zvonka ho nezlomíte.“ Bývalý slovenský diplomat z Teheránu vysvetľuje, čo rozhodne o možnom konflikte (KOMENTÁR)

Autor v rokoch 2020-2023 pôsobil ako konzul a ekonomický diplomat na Zastupiteľskom úrade SR v Teheráne. Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje redakcie. 

Skôr než sa vôbec začneme zaoberať situáciou v Iráne a možnosťami zmeny režimu, je potrebné si uvedomiť jednu zásadnú vec. Úzky okruh vedenia okolo najvyššieho duchovného vodcu Chameneího a väčšina duchovenstva sa nikdy nevzdá moci v podobe teokratického systému, čiže vlády náboženských vodcov. Pre udržanie sa pri moci sú ochotní akceptovať akékoľvek ľudské aj ekonomické straty, a to aj za cenu návratu krajiny do stredoveku.

Opozícia je nejednotná a neorganizovaná. Neexistuje všeobecne akceptovateľný alternatívny vodca ani vedúca politická sila. Vonkajší tlak, predovšetkým dôsledné ekonomické sankcie, však časom môžu viesť k zmene systému zvnútra, k akémusi palácovému prevratu. Režim sa okrem ideologického vplyvu duchovenstva, ktorý je účinný najmä mimo veľkých miest, do značnej miery opiera o bezpečnostné zložky, predovšetkým o Zbor islamských revolučných gárd (IRGC) a milície Basídž, čo sú polovojenské jednotky lojálne režimu.

Nespokojnosť zvnútra

V strednej úrovni velenia IRGC, ako aj Organizácie Basídž, pôsobí množstvo vzdelaných ľudí, napríklad najlepší absolventi vojenských vysokých škôl, ktorí často vykonávajú aj súkromnú ekonomickú činnosť. Majú teda osobný záujem o uvoľnenie medzinárodných sankcií, aby mohli profitovať z rozšírenia cezhraničného obchodu.

Perspektívne to môže viesť k vzniku skupiny nespokojných vo vnútri bezpečnostných zložiek s prepojením na biznis, ktorá by mohla mať záujem o zmenu. Pravdepodobne sa nebudú usilovať o úplné odstránenie režimu, ale skôr len o oslabovanie vplyvu duchovenstva na bežný život a zmenu zahraničnej politiky. Najvyšší duchovný vodca by tak postupne mohol prejsť do pozície akéhosi čestného vodcu, ktorého by vláda žiadala o radu len v prípade najvážnejších tém.

Čo by priniesli americké útoky?

V čase prebiehajúceho amerického ultimáta sa Irán na vojenský konflikt aktívne pripravuje. Zdá sa, že má kapacity na odpor voči prípadnej vojenskej agresii, avšak otázna je politická vôľa skutočne bojovať. Iránske vedenie si je dobre vedomé, že nedôjde k pozemnej operácii, ktorá je vzhľadom na hornatý terén a veľkosť krajiny nerealizovateľná. Zrejme nedôjde ani k pokusu o odstránenie najvyššieho vedenia formou operácie špeciálnych jednotiek.

Dosah akýchkoľvek vzdušných útokov bude opäť len limitovaný a režim môže navyše kalkulovať s nacionalistickou kartou. Americké útoky vyvolajú u obyvateľstva prirodzený odpor a vlnu nacionalizmu, keďže aj pri takzvaných chirurgických zásahoch dochádza k stratám v radoch civilného obyvateľstva a na civilnej infraštruktúre.

Mimoriadna situácia vyplývajúca z hrozby bombardovania zrejme preruší aj vlnu protivládnych demonštrácií. V Iráne opätovne prebehnú pompézne pohreby mučeníkov americkej agresie. Režim tak môže zo vzdušných útokov USA čiastočne politicky profitovať doma aj v zahraničí.

zdroj: TASR/Mass Communication Specialist 2nd Class Ridge Leoni/U.S. Navy via AP, File

Hormuz ako najsilnejšia zbraň Iránu

Samotná vojenská reakcia na prípadné letecké útoky USA bude opäť skôr symbolická. Irán je minimálne teoreticky schopný vojensky reagovať na agresiu a aspoň znepríjemniť život v Izraeli a na amerických základniach v regióne. Nemá síce silu na to, aby v priamom otvorenom súboji porazil americké námorníctvo, ale má dostatočné kapacity na to, aby Hormuzský prieliv uzavrel na dni až týždne, čo by spôsobilo globálny kolaps energetického trhu.

Tentoraz zrejme pristúpi k tomuto kroku a skutočne dôjde k zastaveniu lodnej dopravy. Pôjde pravdepodobne len o demonštráciu schopností a blokáda zrejme nepotrvá dlho. Irán si uvedomuje, že zvyšovanie ceny ropy v prípade zastavenia plavby cez Hormuz nebude vítané ani u jeho spojencov, osobitne v Číne.

Podľa dostupných informácií z konca roka 2025 Irán už obnovil svoje zásoby balistických rakiet krátkeho doletu, ktoré sú kľúčové pre kontrolu Hormuzu. Keďže Izrael demonštroval v 12-dňovej vojne drvivú vzdušnú prevahu, Iránci pochopili, že ich najväčšou pákou nie je priamy útok na Izrael, ale ekonomické vydieranie blokádou strategického prielivu.

Test prebehol 17. februára 2026, čo vyvolalo prudký nárast cien ropy. Poisťovne začali od februára 2026 uplatňovať pre plavbu cez Hormuz príplatok za vojnové riziko, čo zvyšuje cenu prepravy ropy už v súčasnosti o 15 až 20 percent.

zdroj: Wikimedia

Vojenské schopnosti Iránu v prielive

Počas cvičenia s názvom Inteligentné ovládanie Hormuzského prielivu boli predvedené spôsobilosti, ktorými Irán disponuje.

Geografia, decentralizácia a diplomacia ako výhody Iránu

Ďalšími faktormi, ktoré je potrebné brať do úvahy, sú výhodná geografia, decentralizácia velenia a aktívna diplomacia Iránu. Hormuzský prieliv je v najužšom bode široký len približne 33 kilometrov, pričom samotná lodná trasa je ešte užšia. To znamená, že aj tie najjednoduchšie zbrojné systémy majú dostatočný dosah na to, aby zasiahli akýkoľvek cieľ vo veľmi krátkom čase.

Izraelské chirurgické útoky v roku 2025 eliminovali niekoľko kľúčových veliteľov IRGC. Iránske námorné sily v prielive teraz preto operujú decentralizovanejšie. Lokálni velitelia majú silnejšie právomoci a môžu konať autonómnejšie. Taktika prípadných cielených útokov na veliteľov preto nemusí byť až taká účinná ako počas 12-dňovej vojny.

Iránska diplomacia zdôrazňuje hrozby pre celý región. Veliteľ námorníctva admirál Shahram Irani, ktorý je historicky prvým iránskym admirálom sunnitského pôvodu, realizoval v posledných týždňoch rokovania s Indiou, Ruskom, Čínou, Saudskou Arábiou a Juhoafrickou republikou a zabezpečil aj účasť iránskeho námorníctva na viacerých medzinárodných cvičeniach.

Vysoká cena bez zaručeného výsledku

Na druhej strane si treba uvedomiť, že finančné náklady na vojenskú operáciu voči Iránu budú mimoriadne vysoké, a to bez okamžitého výsledku vo forme zmeny režimu, zastavenia jadrového alebo raketového programu. Útoky môžu prispieť k určitému pokroku v otázke kontroly jadrového programu, avšak nie k jeho úplnému zastaveniu, keďže jeho samotná existencia je pýchou a symbolom odporu voči vonkajším tlakom. Zvýšenie ceny ropy, nasadenie obrovskej vojenskej sily a prípadné masívnejšie nasadenie drahých systémov voči lacným dronom sa daňovým poplatníkom v USA určite nebudú páčiť.

Kalkulácia rizík v americkej stratégii

Americkí stratégovia sú si týchto faktov určite vedomí. Je preto skôr otázkou, ako pristúpili ku kalkulácii rizík. Hroziace drastické zvýšenie ceny ropy sa síce môže zdať ako dostatočne silná červená čiara, avšak v skutočnosti ňou zrejme nie je. Fakt, že americké spoločnosti kontrolujú tretinu ťažby a nepriamo možno až polovicu celosvetového obchodu s ropou, ako aj možný negatívny dopad zvýšenia ceny na Čínu ako hlavného protivníka, môžu úplne meniť prístup k analýze rizík vyplývajúcich z vojenskej konfrontácie s Iránom.

Autor v rokoch 2020-2023 pôsobil ako konzul a ekonomický diplomat na Zastupiteľskom úrade SR v Teheráne. Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje redakcie. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie