Kľúčová tepna svetovej ropy sa môže uzavrieť: Priechod cez Hormuz nie je povolený, hlásia iránske gardy

Európska námorná misia Aspides v sobotu upozornila, že plavidlá v oblasti zachytili vysielanie na VHF frekvencii, ktoré pripisujú iránskym Revolučným gardám. Podľa predstaviteľa misie, ktorý hovoril pre agentúru Reuters, mali lode dostávať odkaz, že „žiadna loď nemá povolené prejsť Hormuzským prielivom“.

Zároveň však dodal, že Irán takýto príkaz formálne nepotvrdil. Reuters pripomína, že Teherán sa blokádou úzkej morskej tepny vyhráža už roky a spája ju s odvetou za prípadné útoky na Islamskú republiku.

Správa prichádza v čase, keď je región pod zvýšeným tlakom a obchodné lode sledujú každý signál, ktorý môže znamenať zmenu bezpečnostných pravidiel na jednej z najdôležitejších námorných trás sveta.

Prečo je Hormuz pre ropu a plyn kľúčový

Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom. Times of Israel ho opisuje ako strategické úzke hrdlo, ktoré Irán dlhodobo využíva ako politickú páku a v čase kríz opakovane hrozí jeho uzavretím.

Význam prielivu je najmä energetický. Podľa amerického Úradu pre energetické informácie, na ktorý sa odvoláva Times of Israel, cez Hormuz prechádza približne pätina svetovej spotreby ropy a ropných produktov.

V roku 2024 to malo byť v priemere asi 20 miliónov barelov denne. Rovnako cez prieliv prechádza približne pätina svetového obchodu so skvapalneným zemným plynom, pričom hlavný podiel tvorí plyn z Kataru uvádza Times of Israel.

Keď sa hovorí o prípadnej blokáde, pre bežného čitateľa je dôležité jednoduché vysvetlenie. Nejde len o jednu trasu navyše. Ide o miesto, kde sa stretáva obrovský objem exportu a zároveň existuje málo rýchlych náhrad, ktoré by dokázali nahradiť výpadok.

Úzke hrdlo medzi Iránom a Ománom

Podľa Times of Israel leží prieliv medzi Iránom a ománskou exklávou Musandam a jeho úzke a plytké vody zvyšujú zraniteľnosť voči vojenskému uzavretiu. Šírka je približne 50 kilometrov a hĺbka nemá presiahnuť 60 metrov, čo z neho robí priestor, kde sa dá doprava obmedzovať aj relatívne malými silami.

V oblasti sú aj strategicky dôležité ostrovy vrátane iránskych ostrovov Hormuz, Qeshm a Larak. Times of Israel pripomína aj sporné ostrovy Greater Tunb, Lesser Tunb a Abu Mussa medzi Iránom a Spojenými arabskými emirátmi, ktoré sú pod iránskou kontrolou od roku 1971 a poskytujú výhľad na kľúčové morské trasy.

Alternatívy existujú, ale sú obmedzené. Times of Israel uvádza, že Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty majú infraštruktúru, ktorá vie časť exportu presmerovať mimo prielivu, no kapacita je podľa zdroja len okolo 2,6 milióna barelov denne. Pri objemoch, ktoré bežne Hormuzom prechádzajú, to znamená, že aj pri plnom využití obchádzok ostáva veľká časť exportu bez jednoduchej náhrady.

Gardy ako námorný hráč

Námorné operácie v Perzskom zálive a v Hormuzskom prielive kontrolujú podľa Times of Israel iránske Revolučné gardy, ideologická zložka iránskeho vojenského aparátu. Teherán zároveň dlhodobo kritizuje prítomnosť zahraničných síl v regióne, kde pôsobí aj americká 5. flotila v Bahrajne a kde sa nachádza aj najväčšia americká základňa na Blízkom východe v Katare uvádza Times of Israel.

Hoci Irán hrozby uzavretia prielivu opakuje, podľa Times of Israel k plnej blokáde nikdy nepristúpil. Prieliv však v minulosti čiastočne obmedzil z bezpečnostných dôvodov počas vojenských cvičení.

Zdroje zároveň pripomínajú, že oblasť má za sebou dlhú históriu námorných incidentov, od útokov na lodnú dopravu počas iránsko irackej vojny až po zadržiavanie plavidiel a napätie, ktoré sa zvýšilo po odstúpení USA od jadrovej dohody v roku 2018.