Dostali pokutu 97,4 milióna eur: Firmy zo Slovenska a Česka 13 rokov potichu tvorili podnikateľský kartel

11. marca 2026 o 15:19

Protimonopolný úrad SR udelil rekordnú pokutu 97,4 milióna eur za kartel výrobcov káblov
Firmy zo Slovenska a Česka sa podľa úradu 13 rokov koordinovali pri určovaní cien
Ide o najvyššiu pokutu v histórii PMÚ

Pokuta takmer 100 miliónov eur. Protimonopolný úrad odhalil kartel

Ilustračná fotografia (AI) TASR/Jakub Kotian, freepik

Protimonopolný úrad SR udelil rekordnú pokutu 97,4 milióna eur za kartel výrobcov káblov
Firmy zo Slovenska a Česka sa podľa úradu 13 rokov koordinovali pri určovaní cien
Ide o najvyššiu pokutu v histórii PMÚ

ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Protimonopolný úrad SR (PMÚ) uložil deviatim výrobcom a dodávateľom káblov a ich odvetvovej asociácii pokuty v celkovej výške 97,4 milióna eur. Je to najvyššia súhrnnú pokutu, akú PMÚ v jednom konaní uložil v histórii Slovenska.

Spolu 11 firiem zo Slovenska a Česka sa podľa zistení úradu 13 rokov koordinovalo pri určovaní cien káblov obsahujúcich meď a hliník, ktoré sa používajú v stavebníctve, energetike, automobilovom priemysle, telekomunikáciách aj železničnej infraštruktúre, informuje PMÚ SR.

Ako kartel fungoval

Cena kábla s obsahom medi alebo hliníka sa skladá z dvoch zložiek: bázovej ceny a takzvanej kotácie, teda doplatku za kovovú zložku. Podnikatelia sa koordinovali práve na spôsobe výpočtu tejto kotácie.

Namiesto toho, aby každá firma používala vlastný vzorec, dohodli sa na jednotnom spôsobe výpočtu, čím odstránili konkurenčný tlak medzi sebou. Kotácia pritom tvorila významnú časť konečnej ceny kábla, vysvetlil riaditeľ odboru kartelov PMÚ Juraj Sýrny.

Podľa zistení PMÚ kartelová dohoda trvala od roku 2009 do roku 2022. V koordinácii pomáhala aj Asociácia výrobcov káblov a vodičov Českej a Slovenskej republiky, ktorá na svojom webe pravidelne zverejňovala ceny kovovej zložky káblov. Asociácia vystupovala ako takzvaný facilitátor kartelu.

Myslíš si, že rekordná pokuta 97,4 milióna eur je pre firmy zapojené do kartelu dostatočná?

Áno, takáto pokuta môže firmy od podobných dohôd odradiť.

Nie, pokuty by mali byť ešte prísnejšie.

Ťažko povedať, záleží od ďalších rozhodnutí súdov.

O karteloch v tomto odvetví som doteraz ani nevedel/-a.

„Pokiaľ ide o samotnú praktiku alebo podstatu tohto kartelu, tá spočívala v koordinácii výrobcov, respektíve predajcov káblov, ktoré obsahujú kovovú zložku, meď alebo hliník. Koordinácia sa týkala cenotvorby kovovej zložky týchto káblov,“ priblížil podpredseda PMÚ Peter Demčák.

Kto dostal pokutu

Kartel mal celkovo 11 účastníkov. Medzi pokutovanými firmami sú tri slovenské a šesť českých podnikov, plus odvetvová asociácia. Za niektorými z nich stoja veľké zahraničné materské spoločnosti z Talianska, Dánska a Poľska, ktoré patria k najväčším výrobcom káblov na svete.

PMÚ však posudzoval iba ich činnosť na území Slovenska a pri výpočte pokút zohľadňoval len obraty z predaja káblov na slovenskom trhu. Maximálna hranica pokuty je 10 % z obratu, no nie všetky firmy dostali najvyššiu možnú sumu, informuje Denník E.

Podľa rozhodnutia PMÚ sa kartelu zúčastnili spoločnosti Prysmian Kablo, KABELOVNA KABEX, ako aj ďalšie firmy pôsobiace v oblasti výroby a distribúcie káblov.

Dve firmy sa pokute vyhli: ICS Industrial Cables Slovakia a PRAKAB Pražská Kabelovna. Obe patria rakúskej skupine SKB a využili program zhovievavosti. Ako prvé poskytli PMÚ dôkazy o existencii kartelovej dohody, na základe ktorých úrad vykonal inšpekciu. PMÚ im preto pokutu neuložil.

Koho sa to dotýka

Káble s obsahom medi a hliníka sa používajú prakticky v každom sektore ekonomiky. PMÚ zdôraznil ich využitie v železničnej a bezpečnostnej infraštruktúre, pri výrobe optických káblov, v telekomunikáciách, pri prenose a distribúcii elektriny, v stavebníctve aj v automobilovom priemysle. Na slovenskom trhu má na sektor výroby a dodávok káblov významný vplyv práve automobilový priemysel.

PMÚ zatiaľ nedokázal presne vyčísliť, akú finančnú škodu kartelová dohoda spôsobila odberateľom alebo štátu. Poškodení v tomto prípade neboli koneční spotrebitelia, ale spoločnosti, ktoré káble nakupovali ako medzičlánok, uvádza Pravda.

Rozhodnutie ešte nie je právoplatné

Dôležité je dodať, že rozhodnutie PMÚ z 12. februára 2026 je zatiaľ prvostupňové. Všetky pokutované firmy sa voči nemu môžu v zákonnej lehote odvolať. Paralelne s konaním PMÚ prebieha podľa úradu prešetrovanie rovnakých spoločností aj na úrovni Európskej únie a Českého súťažného úradu.

Historický kontext

Pokuta 97,4 milióna eur výrazne prevyšuje všetky doterajšie pokuty PMÚ. Pre porovnanie, len mesiac pred zverejnením tohto rozhodnutia úrad udelil pokuty vo výške 1,1 milióna eur za kartel vo verejnej súťaži na fotovoltické zariadenia. Táto suma bola dovtedy považovaná za vysokú.

Program zhovievavosti, vďaka ktorému sa dve firmy pokute vyhli, je nástrojom, ktorý PMÚ systematicky propaguje. Umožňuje účastníkovi kartelu úplné odpustenie pokuty, ak ako prvý predloží dôkazy, alebo zníženie pokuty až o 50 %, ak predloží dôkazy s pridanou hodnotou. Zároveň platí, že v prípadoch využitia programu zhovievavosti úrad účastníkovi automaticky neuloží zákaz účasti vo verejnom obstarávaní.

Prečo je kartel „tichým nepriateľom“ peňaženiek?

Predstav si, že ideš nakupovať a tri rôzne obchody majú na rovnaký tovar tri rôzne ceny. Prirodzene si vyberieš ten najlacnejší, čím nútiš ostatných predajcov, aby tiež zlacneli alebo ponúkli niečo lepšie. Takto funguje zdravá konkurencia, z ktorej profituješ ty ako zákazník. Kartel je presným opakom. Firmy sa pri ňom dohodnú, že nebudú medzi sebou súťažiť, ale spoja sa proti trhu.

Namiesto toho, aby sa výrobcovia pretekali, kto vyrobí kvalitnejší kábel za lepšiu cenu, sa „za zatvorenými dverami“ dohodli na spoločnom postupe. Pre veľkých odberateľov – od stavbárov až po energetikov – to v praxi znamenalo, že nech išli kamkoľvek, narazili na ceny vypočítané podľa rovnakého vopred dohodnutého vzorca. Takéto umelé „vypnutie“ konkurencie v konečnom dôsledku predražuje všetko: od výstavby nových bytov cez opravu železníc až po ceny elektriny, pretože firmy stratili motiváciu snažiť sa viac, ako ich „dohodnutá“ konkurencia.

Nie je to prvýkrát: Kde sme už na kartely doplatili?

Rekordná pokuta pre výrobcov káblov je síce prelomová svojou výškou, no slovenské úrady už v minulosti rozbili niekoľko „tichých dohôd“, ktoré mali priamy dopad na peňaženky nás všetkých. Pripomeňme si tri najznámejšie prípady, ktoré ukazujú, že kartely nie sú len teoretickým problémom:

Predražené diaľnice (stavebný kartel): V roku 2005 sa 6 veľkých stavebných firiem dohodlo na cenách v súťaži o výstavbu úseku diaľnice D1 Mengusovce – Jánovce. Rozdiely v ich ponukách boli také podozrivo nízke, že úrad zakročil. Podľa Protimonopolného úradu SR dostali firmy pokutu takmer 45 miliónov eur. Tento prípad jasne ukázal, ako koordinácia firiem umelo predražuje infraštruktúru, ktorú platíme z našich daní.
Drahšie tankovanie (kartel predajcov palív): V roku 2006 úrad riešil podozrenie, že najväčší hráči na trhu s pohonnými hmotami koordinovali svoje ceny na čerpacích staniciach. Hoci sa firmy bránili, že len „sledujú trh“, úrad udelil pokutu presahujúcu 11 miliónov eur. V tomto prípade platí, že keď sa veľkí predajcovia dohodnú, vodiči strácajú možnosť natankovať lacnejšie u konkurencie.
Boj proti lacnejšej mene (bankový kartel): Tri veľké slovenské banky sa v roku 2009 koordinovane pokúsili vytlačiť z trhu českú spoločnosť Akcenta, ktorá im konkurovala v oblasti výmeny mien. Banky jej vypovedali účty, aby klienti museli využívať ich drahšie služby. Pokuta prevýšila 10 miliónov eur. Tento kartel priamo obmedzil výber pre ľudí a firmy, ktorí chceli na prevodoch mien ušetriť.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy