Trump skladá „Hormuzskú koalíciu“ proti Iránu: Zvažuje obsadenie strategického ostrova, v zálohe má riskantný plán

Americký prezident Donald Trump sa podľa serveru Axios snaží zostaviť skupinu štátov, ktorá by pomohla znovu otvoriť Hormuzský prieliv pre komerčnú lodnú dopravu.

Popri tom americká administratíva zvažuje aj tvrdší krok, a to prevzatie kontroly nad iránskym ropným uzlom na ostrove Kharg, ak by tankery zostali zablokované v Perzskom zálive.

Prečo je Hormuzský prieliv taký dôležitý

Hormuzský prieliv patrí medzi najcitlivejšie body svetovej energetiky. Podľa denníka The Guardian cez túto úžinu za bežných okolností prechádza približne pätina globálnych dodávok ropy. Práve preto každé narušenie lodnej dopravy okamžite vyvoláva napätie na trhoch a tlačí ceny energií nahor.

Podľa informácií, ktoré priniesol Axios, Irán blokuje vývoz ropy zo štátov Perzského zálivu, no zároveň umožňuje prechod tankerom, ktoré nakladajú iránsku ropu. Teherán si tak udržiava vlastný export, najmä smerom do Číny a ďalších krajín, zatiaľ čo ostatní producenti čelia obmedzeniam.

Aj preto sa Washington snaží presvedčiť ďalších partnerov, aby sa zapojili do spoločnej misie. Trump cez víkend tvrdil, že Spojené štáty a viaceré ďalšie krajiny vyšlú do oblasti vojnové lode, ktoré pomôžu obnoviť bezpečný pohyb obchodných plavidiel.

Trump tlačí na spojencov aj veľkých dovozcov ropy

Trump podľa Axiosu vyzval krajiny NATO aj veľkých ázijských dovozcov ropy, aby sa k americkému úsiliu pridali. Menovite spomenul Čínu, Francúzsko, Japonsko, Južnú Kóreu a Spojené kráľovstvo. Na palube prezidentského lietadla uviedol, že Washington rokuje so siedmimi krajinami.

„Rokujeme s ďalšími krajinami o tom, aby dohliadali na prielivy. Bolo by dobré, keby ich strážili spolu s nami. Pomôžeme. Získavame dobrú odozvu,“ vyhlásil Trump podľa Axiosu.

Zatiaľ však nijaká krajina verejne nepotvrdila, že sa k takejto iniciatíve pridá. Práve to ukazuje, že politická podpora sa len formuje. Axios uvádza, že Biely dom už pre pripravované zoskupenie používa označenie Hormuzská koalícia. Najskôr má ísť o politický záväzok, až potom sa bude riešiť, kto pošle lode, drony alebo velenie.

Opatrnejší tón vidno aj v reakciách spojencov. The Guardian píše, že Južná Kórea hovorí len o preverovaní možností z viacerých uhlov pohľadu. Britská vláda zasa pripravuje plány na vyslanie mínolovných dronov, keďže priamy súhlas s Trumpovou výzvou by mohol krízu ešte viac vyostriť.

Ostrov Kharg ako kľúč k iránskej rope

Paralelne s diplomaciou rastie pozornosť okolo ostrova Kharg. Ide o strategický terminál v Perzskom zálive, cez ktorý zvyčajne prechádza približne 90 percent iránskeho vývozu ropy.

Trump podľa Axiosu zvažuje aj možnosť prevziať ostrov pod kontrolu, ak sa nepodarí rýchlo obnoviť plavbu cez Hormuzský prieliv. Takýto krok by si však vyžadoval nasadenie amerických vojakov priamo na mieste. Práve to z neho robí oveľa riskantnejší scenár než samotné námorné hliadkovanie.

Jeden z amerických predstaviteľov podľa Axiosu opísal predstavu obsadenia ostrova ako spôsob, ktorý by režimu zasadil silný ekonomický úder. Zároveň však zaznelo, že prezident o tom zatiaľ nerozhodol.

„Sú tam veľké riziká. Sú tam veľké zisky. Prezident zatiaľ nie je v tomto bode a netvrdíme, že tam bude,“ citoval Axios jedného z amerických predstaviteľov.

Vývoj v oblasti sa už premietol aj do cien ropy. The Guardian uviedol, že cena severomorskej ropy Brent v pondelok ráno stúpla o 1,8 percenta na 104,98 dolára za barel. Hranicu 100 dolárov pritom ropa prekonala prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu pred štyrmi rokmi.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie