„Odsúdení na slobodu“: Gen Z prežíva úzkosť z vlastných možností. Existencialistický filozof to predpovedal už dávno

Prečo nám sloboda moderného sveta nedáva voľnosť ale skôr úzkosť a strach? Za tých necelých sto rokov sa pohľad na svet zmenil. Ale v dnešnej dobe plnej sociálnych médií, tlaku a neistôt znovu nachádzame v Sartrovej filozofii význam.

Stačí si to predstaviť úplne jednoducho. Mladý človek sa rozhoduje, či zostane vo svojej aktuálnej práci alebo skúsi šťastie v zahraničí. Možnosti zostávajú otvorené, ale práve to rozhodovanie vyvoláva stres a pocit neistoty.

Sartre bol jedným z hlavných predstaviteľov existencializmu. Ide o smer, ktorý kladie dôraz na ľudskú existenciu, slobodu a voľbu. Podľa neho „existencia predchádza esenciu“, čiže človek sa nerodí s presne daným účelom, ten si vytvára vlastnými rozhodnutiami. A v tom spočíva jeho hodnota.

Sloboda ako dar aj bremeno

Jednou z najznámejších Sartrových myšlienok je, že človek je „odsúdený na slobodu“. Znie to vcelku pozitívne. V skutočnosti však ide o zložitejšiu myšlienku. Podľa Sartra sa nemôžeme vzdialiť od zodpovednosti za svoje rozhodnutia. Každý krok, ktorý urobíme, nás definuje. Nemôžeme sa vyhovárať na spoločnosť, rodinu ani okolnosti, pretože tie si vždy vyberáme sami.

Táto myšlienka veľmi nezostarla. Zástupcovia Gen Z majú viac možností ako kedykoľvek predtým. Paradoxne práve tento výber možností často vedie k úzkosti a stresu. Psychológovia hovoria o „paradoxe voľby“, ktorý je prepojený so Sartrovým pohľadom na slobodu.

Úzkosť sa stala súčasťou života

Sartre nevidel úzkosť ako negatívum, ale ako prirodzený dôsledok slobody. Ak si uvedomíme, že náš život je výsledkom našich rozhodnutí, môže to vyvolať pocit neistoty a strachu.

Mladí ľudia čelia tlaku, aby robili „správne rozhodnutia“, vybrali si ideálnu kariéru a zároveň boli spokojní. Podľa American Psychological Association sa úzkosť so stresom stávajú čoraz častejšími a väčšími problémami najmä medzi mladšími generáciami. Práve Sartrova filozofia pomáha pochopiť, prečo sloboda je výhodou a zároveň zdrojom psychického tlaku.

Autentickosť v dnešnej dobe

Jedným z kľúčových pojmov Sartrovej filozofie je autenticita. Žiť v súlade so sebou samým a neprispôsobovať sa slepo očakávaniam spoločnosti. V dobe sociálnych médií je tento citát nielen aktuálny, ale aj pravdivý. Platformy ako Instagram či TikTok vytvárajú tlak na prezentáciu „dokonalého života“.

Mnohí ľudia sa tak dostávajú do situácie, ktorú Sartre označoval ako „zlú vieru“. Ide o stav, keď sa človek správa podľa očakávaní iných a popiera vlastnú slobodu. Autenticita sa preto stáva jednou z najviac preberaných významov dnešných dní. Byť „sám sebou“ však podľa Sartra znamená aj prijať plnú zodpovednosť za svoje rozhodnutia.

Sartrova kariéra

Sartrova filozofia má výrazný dopad na moderný a hlavne pracovný život. Myšlienka, že človek si sám vytvára svoju vlastnú podstatu a ovplyvňuje to, ako dnes vnímame kariéru. Mnohí ľudia nehľadajú len stabilitu, ale aj svoj vlastný význam a životné poslanie.

Tento posun je krásne vidieť najmä u Gen Z, ktorá je ochotná meniť prácu, ak necítia satisfakciu. Podľa Harvard Business Review sa čoraz viac zamestnancov rozhoduje o tom, že ak ich práca neplní ich očakávania, tak ju kľudne opustia. Tento trend priamo súvisí s existencialistickou myšlienkou, že život nemá vopred daný zmysel a treba si ho vytvoriť.

Ako ho vníma Gen Z

Aj desaťročia po svojej smrti zostáva Jean-Paul Sartre jedným z najvplyvnejších filozofov moderného sveta. Pomáha vysvetliť mnohé problémy dnešnej spoločnosti. Či už ide o úzkosť alebo o hľadanie vlastnej identity. V čase, keď máme viac možností než kedykoľvek predtým, sa jeho myšlienky opäť potvrdzujú.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti