Rusko je Ukrajine v pätách: Nový dron pripomínajúci UFO má dolet až 50 km, zasiahne najzraniteľnejšie miesta za frontom

Ruské sily v posledných mesiacoch výrazne rozšírili dosah svojich dronových útokov. Namiesto úderov len v bezprostrednej blízkosti frontu dnes zasahujú aj kritické logistické zóny vo vzdialenosti 20 až 100 kilometrov za takzvanou „šedou zónou“, ktorá leží pozdĺž približne 1 200 kilometrov dlhej frontovej línie vojny na Ukrajine.

Postupne sa zároveň objasňuje, ako tento posun dosiahli. Na verejnosť sa dostali fotografie nového typu útočných FPV dronov (first-person view), ktoré majú pod štyrmi rotormi pridaný kruhový prstenec. Tento model, označovaný ako KVS, na prvý pohľad pripomína filmové predstavy UFO. Nejde však o dizajnový prvok, ale o technické riešenie, ktoré zásadne mení jeho letové vlastnosti, píše portál Euromaidan Press.

Nová fáza vojny dronov

Zavedenie tohto typu dronu je reakciou na vývoj na ukrajinskej strane. Ukrajina dokázala posunúť využitie dronov za hranicu 20 kilometrov, čím prekonala limity klasických FPV systémov. Pri väčších vzdialenostiach sa totiž optické káble trhali vlastnou hmotnosťou a ruské „nezarušiteľné“ drony strácali výhodu. KVS túto medzeru efektívne zapĺňa.

Podľa Alexandra Čadajeva, šéfa ruského výrobcu Uškujnik, bolo cieľom dostať štandardný dron na výrazne väčšiu vzdialenosť — a tento cieľ sa podarilo splniť, napísal na sociálnej sieti Telegram. Firma dnes produkuje desaťtisíce FPV dronov mesačne. V širšom kontexte obe strany konfliktu vyrábajú tieto zariadenia v miliónoch kusov ročne a nasadzujú ich najmä v „šedej zóne“ proti pechote a technike, píše Euromaidan Press.

Ukrajina vyvinula superdron s dosahom 3000 km. Američania začali testovať ich bezpilotné technológie

FPV drony ako základ moderného boja

Klasický FPV dron váži len niekoľko kilogramov, nesie nálož s účinkom granátu a má dosah niekoľko kilometrov. Operátor ho riadi na diaľku pomocou priameho rádiového spojenia. Tento relatívne jednoduchý systém sa stal jedným z najdôležitejších nástrojov na bojisku.

Postupne však vznikajú rôzne modifikácie. Existujú drony riadené optickým vláknom, ktoré sú odolné voči rušeniu, modely so špeciálnymi kumulatívnymi hlavicami na prerážanie panciera aj systémy s prvkami umelej inteligencie, ktoré dokážu zasiahnuť cieľ aj po strate spojenia s operátorom.

KVS a jeho kľúčová výhoda

Nový model KVS prináša zásadnú zmenu najmä v dolete. Vďaka špecifickej konštrukcii dokáže preletieť až približne 50 kilometrov, čo je niekoľkonásobne viac než pri štandardných FPV dronoch. To znamená, že dokáže zasiahnuť oblasti, ktoré boli donedávna relatívne bezpečné — napríklad zázemie, kde Ukrajina sústreďuje delostrelectvo, protivzdušnú obranu či logistiku.

Takáto vzdialenosť už presahuje možnosti klasického rádiového riadenia. Preto KVS  podľa Euromaidan Press využíva optické vlákno, ktoré je počas letu postupne odvíjané z cievky a udržiava spojenie s operátorom.

Paradoxný dizajn

Na prvý pohľad môže KVS pôsobiť ako menej efektívny — je väčší, ťažší a obsahuje kovový prstenec aj cievku s káblom. Paradoxne však práve tento prstenec zlepšuje jeho aerodynamiku.

Nejde o kryt rotora, ale o takzvané prstencové krídlo. Rotory mierne presahujú jeho obvod, no samotný prstenec usmerňuje prúdenie vzduchu smerom nadol efektívnejšie než otvorená konštrukcia. Tým vzniká dodatočný vztlak.

Another drone from Russia’s NPTs Ushkuynik, the org behind the KVN fiber optic FPV drone and KVO reconnaissance UAV. It’s a 10-inch FPV called the Prince Vladimir Svyatoslavich (KVS), with the ring wing intended to enable strikes at a range of 50 km.

Ushkuynik’s chief says the… pic.twitter.com/WM1uDMOTAn

— John Hardie (@JohnH105) March 27, 2026

Prečo je nebezpečný

Dodatočný vztlak umožňuje dronu dosiahnuť výrazne väčší dolet bez dramatického zvýšenia energetických nárokov. Práve táto kombinácia robí z KVS vážnu hrozbu pre ukrajinské jednotky v tyle.

Zatiaľ čo ešte pred niekoľkými rokmi poskytovala vzdialenosť od frontu relatívnu bezpečnosť, nové technológie tento faktor postupne eliminujú. Drony ako KVS tak menia charakter bojiska — hranica medzi frontom a zázemím sa začína stierať.

Ukrajinský dron s dosahom 3 000 km

Ukrajina už zároveň pracuje na riešeniach, ktoré by tieto limity odstránili. Volodymyr Zelenskyj nedávno oznámil, že testovacia fáza nového strategického dronu s extrémnym dosahom je na konci. Informuje Kyiv Independent.

Dron má dolet 3 000 kilometrov a podobá sa na riadenú strelu. Federico Borsari z Centra pre analýzu európskej politiky (CEPA) povedal denníku Kyiv Independent, že je pravdepodobné, že nový dron má pevnú konštrukciu krídel a prúdový motor. „Podobá sa veľmi lacnej riadenej strele,“ dodal Borsari.

Ukrajina prišla aj s ďalšou novinkou. Má pomôcť pri ovládaní dronov. Kyjevská firma Ark Robotics vyvinula novú technológiu, ktorá umožňuje na diaľku ovládať roje vojenských dronov a pozemných robotov vybavených delami pomocou jediného ovládača. Informuje portál Interesting Engineering.

Optické vlákna nie sú vždy výhodou

Ako upozorňuje Forbes, s postupným rozširovaním dronovej vojny je pre Ukrajinu čoraz náročnejšie udržať technologickú výhodu. Generálny riaditeľ Výskumného a výrobného centra Uškujnik Alexej Čadajev 25. marca na Telegrame uviedol, že Ukrajina dokázala výrazne predĺžiť dosah lacných FPV dronov.

Využíva pritom kombináciu satelitného internetu Starlink, reléových dronov a konceptu takzvaných „materských lodí“, ktoré vypúšťajú menšie drony zo vzduchu. Vďaka tomu sa ich dosah posunul na 50 až 60 kilometrov alebo viac. Zároveň strata prístupu ruských síl k systému Starlink vo februári pripravila Moskvu o dôležitý nástroj pre operácie na stredné a dlhé vzdialenosti.

Ovládanie dronov pomocou optických vlákien má však zásadné obmedzenie – vzdialenosť. Čím ďalej dron letí, tým vyššie je riziko, že sa riadiaci kábel pretrhne. Pri vzdialenostiach okolo 10 kilometrov je tento problém ešte relatívne zvládnuteľný, no nad hranicou 20 kilometrov sa pravdepodobnosť zlyhania výrazne zvyšuje.

Ako však ďalej uvádza Forbes, drony riadené optickým vláknom si zachovávajú dôležité výhody tam, kde klasické rádiové spojenie zlyháva. Husté lesy dokážu rádiový signál blokovať, zatiaľ čo optické vlákno funguje spoľahlivo. Rovnako majú rádiovo riadené drony problém zasiahnuť ciele v podzemných priestoroch, zákopoch, tuneloch, pod mostmi alebo v husto zastavaných mestských oblastiach. V takýchto podmienkach sú optické systémy často jedinou spoľahlivou možnosťou.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie