Progresívne Slovensko nešetrí kritikou po uniknutej nahrávke: „Toto je programová kolaborácia“

Progresívne Slovensko upozorňuje na uniknutú nahrávku, ktorá má poukazovať na spôsob fungovania Slovenska v zahraničnej politike. Informovali o tom prostredníctvom tlačovej správy. Podľa podpredsedu hnutia Ivana Korčoka už nejde o jednotlivý incident, ale o širší obraz správania. 

Opakujúci sa vzorec správania

Korčok tvrdí, že situácia prekračuje rámec jedného pochybenia. „Dnes už nehovoríme o jednom prešľape – hovoríme o vzorcoch správania: Slovensko sa nespráva ako suverénny štát, ktorý si chráni vlastné záujmy, ale ako krajina, ktorú Moskva a Budapešť používajú ako svojho pešiaka,“ uviedol.

V tejto súvislosti zároveň poukázal na otázky, ktoré podľa neho zostávajú bez odpovede. Progresívne Slovensko v tlačovej správe uviedlo, že sa dlhodobo pýta ministra zahraničných vecí Juraja Blanára na konkrétne rozhodnutia týkajúce sa sankčných zoznamov.

„Juraja Blanára sa na to pýtame už niekoľko týždňov a odpoveď stále nechodí. Slovenskej verejnosti dlží vysvetlenie. Prečo chcelo Slovensko vyradiť konkrétnych Rusov zo sankčného zoznamu? Aký bol v tom slovenský záujem? Kto o tom rozhodol?“ zaznelo z radov PS.

Výzvy na zverejnenie údajov

Korčok zároveň vyzval ministra, aby zverejnil počet členov ruskej diplomatickej misie na Slovensku. Podľa jeho slov ide o informáciu, ktorá by mala byť súčasťou verejnej diskusie.

K situácii sa vyjadril aj člen predsedníctva hnutia Peter Bátor. Ten použil prirovnanie k diplomatickému zastúpeniu a kritizoval kroky vlády.

„Toto je programová kolaborácia. Čo za to dostali sľúbené premiér a proruskí vládní politici? Toto nie je umná politika na všetky svetové strany, toto je obetovanie dobrého mena, kredibility a možno aj budúcnosti Slovenska pre záujmy skorumpovaných ruských oligarchov, ktorí zarábajú na vraždení Ukrajincov,“ uviedol.

Otázky o ďalších nahrávkach

Bátor zároveň upozornil aj na možnosť existencie ďalších nahrávok. Podľa jeho slov by vláda mala zvážiť väčšiu transparentnosť v komunikácii s ruskou stranou.

„Odporúčam vláde aj prezidentovi, aby po uniknutí ďalšej nahrávky radšej vopred zverejnili obsah rozhovorov s ruskou stranou, ako aj rozsah a spôsob ďalšej kolaborácie. Myslieť si, že maďarskí predstavitelia boli odpočúvaní a tí naši nie, by bolo naivné,“ dodal.

Na záver zaznelo aj stanovisko k prípadnému ďalšiemu postupu. „Za Progresívne Slovensko vieme povedať, že ak nám ľudia dôverujú, dáme veľmi detailne preveriť každú jednu kauzu, ktorá sa týka vzťahov s Ruskom za obdobie tejto vlády,“ uzavrel líder zmeny PS pre spravodajské služby.

Reakcia ministra Blanára

Na aktuálne vyjadrenia opozície reagoval aj minister zahraničných vecí Juraj Blanár. Ako uviedol, kritika zo strany Ivana Korčoka a Progresívneho Slovenska podľa neho nesúvisí len so samotnou témou, ale aj s politickým kontextom.

O jeho stanovisku informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR prostredníctvom tlačovej správy.

Kritika Korčoka a pripomenutie prípadu Hambálek

Blanár vo svojom vyjadrení poukazuje na to, že Korčok a jeho politický subjekt sa podľa neho venujú téme selektívne a s časovým odstupom. Zároveň sa pýta, či budú označovať za „ruských agentov“ aj ďalšie členské štáty Európskej únie, ktoré podľa jeho slov postupujú podobne v otázkach sankcií.

Minister zároveň odmieta, že by musel reagovať na výzvy opozície, a pozornosť obracia na minulosť Ivana Korčoka. Pripomína rozhodnutie zaradiť slovenského občana Jozefa Hambálka na sankčný zoznam, ktoré označuje za neopodstatnené. Tvrdí, že toto rozhodnutie malo podľa neho vážne dôsledky na Hambálkov život a zároveň zdôrazňuje, že Korčok sa za tento krok neospravedlnil.

Blanár dopĺňa, že k vyradeniu Hambálka zo zoznamu došlo až počas pôsobenia súčasnej vlády pod vedením Roberta Fica a po aktivitách slovenskej diplomacie. Podľa jeho slov tento krok potvrdili všetky členské štáty EÚ, čím sa podľa neho preukázalo, že zaradenie nebolo opodstatnené.

Sankcie a pravidlá EÚ

Minister zároveň vysvetľuje, že Slovensko po tejto skúsenosti pristupuje k otázke sankčných zoznamov individuálne a posudzuje každý prípad osobitne. Blanár zdôrazňuje, že rozhodovanie v tejto oblasti musí vychádzať z princípov právneho štátu a prezumpcie neviny.

Pripomína tiež, že rozhodnutia o sankciách v rámci Európskej únie sú prijímané jednomyseľne, teda so súhlasom všetkých členských štátov. Podľa jeho slov to znamená, že za zaradením aj vyradením konkrétnych osôb stojí kolektívne rozhodnutie.

Blanár v závere vyjadrenia odmieta, že by sa vláda nechala zatiahnuť do politických sporov alebo predvolebnej kampane v Maďarsku. Zároveň kladie otázku, ako je možné, že dochádza k nelegálnemu odpočúvaniu ministra zahraničných vecí členského štátu Európskej únie.

Zverejnená komunikácia ministrov

Ako sme ťa už informovali v predchádzajúcom článku, celá situácia nevznikla zo dňa na deň. Na pozadí aktuálnych vyjadrení sú konkrétne zistenia investigatívnych novinárov, ktoré sa postupne dostali na verejnosť. Práve tie dávajú širší kontext tomu, na čo dnes reagujú politici.

Na odhalení spolupracovalo viacero zahraničných aj domácich médií vrátane Investigatívneho centra Jána Kuciaka. Tie priniesli informácie o komunikácii medzi maďarským ministrom zahraničných vecí Péterom Szijjártóm a ruskými predstaviteľmi.

Súčasťou zverejnených materiálov je aj nahrávka telefonátu medzi Szijjártóm a ruským ministrom Sergejom Lavrovom, ktorú investigatívci publikovali aj na sociálnych sieťach. Z rozhovorov vyplýva, že maďarský minister hovoril o otázkach týkajúcich sa Európskej únie.

Podľa zistení novinárov sa komunikácia týkala aj snahy o vyradenie konkrétnych osôb zo sankčných zoznamov EÚ. Medzi nimi bola aj príbuzná ruského oligarchu Ališera Usmanova.

Z prepisu rozhovoru vyplýva, že do tohto procesu mala byť zapojená aj slovenská strana. Szijjártó v telefonáte uviedol, že návrh plánujú podať spoločne so Slovákmi a že urobia kroky na jeho presadenie.

Ďalšie súvislosti a reakcie

Maďarský minister priznal pravidelný kontakt s ruským partnerom aj počas rokovaní na úrovni Európskej únie. Podľa medializovaných informácií mal informovať Rusko o priebehu stretnutí.

Na tieto zistenia reagovala aj Európska komisia, ktorá ich označila za znepokojujúce a vyzvala na ich objasnenie. Maďarská vláda obvinenia odmietla.

Zverejnené prepisy sa dotkli aj situácie na Slovensku v minulosti. V jednom z rozhovorov zazneli vyjadrenia o parlamentných voľbách v roku 2020 a očakávaniach týkajúcich sa ich výsledku.

Súčasťou komunikácie bola aj zmienka o snahe sprostredkovať stretnutie pre vtedajšieho premiéra Petra Pellegriniho v Moskve. Prezidentská kancelária neskôr uviedla, že išlo o štandardné rokovania na tému energetickej bezpečnosti.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality