Putin prišiel o kľúčového spojenca: Európa rieši nového „trojského koňa“ Ruska. Kto nahradí Orbána?

  • Po odchode Orbána hľadá Kremeľ nových partnerov v EÚ
  • Noví kandidáti existujú, no podľa expertov majú výrazné obmedzenia
Ilustračný obrázok
  • Po odchode Orbána hľadá Kremeľ nových partnerov v EÚ
  • Noví kandidáti existujú, no podľa expertov majú výrazné obmedzenia
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Zatiaľ čo Viktor Orbán končí v úlohe premiéra, Putinovi odchádza najbližší spojenec.  Do úvahy pripadá niekoľko ďalších politikov, ktorí by mohli zaujať úlohu „trojského koňa Ruska“. Britský denník The Guardian ako prvého kandidáta označil Roberta Fica. Ako sme rozoberali vo včerajšej analýze, Robert Fico však podľa odborníkov nepreberie Putinovu rolu úplne. Podľa nich si je vedomý, že európske peniaze potrebuje. 

„Ak máme hodnotiť podľa doterajších skúseností, Fico potrebuje ešte rok a pol nejako vládnuť, a to vládnutie mu zatiaľ veľmi nejde, a ak by prišli európske peniaze, tak by to bola dokonca katastrofa,“ povedal Geist pre Startitup.

Fico ako kandidát číslo jeden

Financie pripomína aj The Guardian. Slovensko, rovnako ako všetky ostatné bývalé komunistické členské štáty EÚ, okrem bývalého východného Nemecka, je čistým príjemcom fondov EÚ. Okrem európskych peňazí spomína denník aj to, že Fico nemá s Putinom taký blízky vzťah ako Orbán, aj keď patrí medzi troch európskych lídrov, ktorí sa stretli s Putinom v Rusku od rozsiahlej invázie na Ukrajinu. 

„Orbán sa možno nebál začať bitky s rukou, ktorá ho kŕmila – aj keby to viedlo k tomu, že Brusel zadržal celkovo približne 35 miliárd eur (30 miliárd libier) z fondov EÚ určených pre jeho krajinu. Fico však nemá na takúto konfrontáciu ani chuť, ani domácu politickú istotu,“ povedal pre The Guardian Oleg Ignatov, vedúci analytik pre Rusko v Crisis Group.

Stojí za to pripomenúť, že aj Orbán sa nakoniec takmer vždy podvolil Bruselu. „Fico je v podobnej pozícii – môže využiť svoj status outsidera alebo vyzývateľa na domáce politické účely a na účely rokovaní s Bruselom. Ale koniec koncov vie, že Rusko nemôže Slovensku poskytnúť to, čo Európa. Takže existujú limity, do akej miery je ochotný v tomto tlačiť. A Orbán tieto limity práve jasne ukázal,“ hovorí Greene.
 

Babiš ako možný nástupca

Ďalším možným kandidátom je miliardársky premiér Česka Andrej Babiš, šéf strany ANO, ktorého vládna koalícia pozostáva z ďalších dvoch strán kritických voči „západnej línii“ voči Rusku a postupu voči Ukrajine. 
 
V decembri minulého roka sa pridal k Orbánovi a Ficovi a odmietol zaručiť balík úverov EÚ pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur. Zopakoval tiež nepodložené ruské tvrdenie, že Boris Johnson v roku 2022 zmaril skorú mierovú dohodu medzi Ukrajinou a Ruskom, a podporil Orbánove výzvy, aby Európa rokovala priamo s Kremľom. Snažil sa však udržiavať si odstup od ďalších dvoch stredoeurópskych populistov, konštatuje The Telegraph.

Babiš sa bude v rámci EÚ podľa odborníka na európsku integráciu Vladimíra Müllera správať výrazne pragmatickejšie a nepôjde do otvoreného konfliktu s európskym mainstreamom. 

„Hoci Babiš v rámci koaličných vzťahov bude musieť robiť nejakú protiukrajinskú politiku, je v otázke Ukrajiny a pri iných témach viac stotožnený s ostatnými lídrami v EÚ,“ tvrdí Müller pre Startitup.
 
Avšak Babiš porušil predvolebný sľub, že zruší iniciatívu predchádzajúcej vlády vedenú Českou republikou na nákup munície pre Ukrajinu. A osobne sa zaviazal chrániť členstvo v NATO a EÚ, a to aj napriek tomu, že jeho koaliční partneri z SPD chcú z oboch organizácií vystúpiť.
Fico, Putin
zdroj: Gavriil Grigorov, Sputnik, Kremlin Pool Photo via AP

Šanca pre Putina v nadchádzajúcich voľbách?

The Guardian pripomína, že krajiny ako Slovensko, Maďarsko či Česko sú čistými príjemcami eurofondov. Podľa denníka tak predstavujú najbližšie, čo má Kremeľ v rámci EÚ k potenciálnym partnerom – nie však plnohodnotným spojencom.

Denník zároveň upozorňuje, že situáciu môžu ovplyvniť nadchádzajúce voľby v ďalších európskych krajinách, ktoré môžu súčasné rozloženie síl zmeniť.

Denník poukazuje napríklad na Bulharsko, kde by mohol uspieť v aprílových voľbách bývalý prezident Rumen Radev, označovaný ako euroskeptický a kritický voči politike vyzbrojovania Ukrajiny. Aj v tomto prípade však The Guardian upozorňuje, že krajina je silne závislá od eurofondov a prípadné víťazstvo by pravdepodobne neviedlo k zásadnému geopolitickému obratu.

Podobná situácia nastala aj v Rakúsku, kde síce v roku 2024 zvíťazila proruská Slobodná strana, no napokon sa nedostala k moci, keďže ostatné strany vytvorili koalíciu bez nej a zachovali tradičný prozápadný kurz.

V Rumunsku sa zas podľa denníka krátko objavil kandidát Călin Georgescu, ktorý bol označovaný za proruského a proti-NATO. Jeho postup však zastavili súdne rozhodnutia a nové voľby, v ktorých napokon uspel centristický kandidát.

The Guardian zároveň zdôrazňuje, že kľúčové budú voľby vo Francúzsku. Tie rozhodnú o nástupcovi Emmanuela Macrona a môžu ovplyvniť smerovanie celej Európy. Aj keď Marine Le Pen v minulosti zastávala postoje priaznivejšie voči Rusku, aktuálna situácia je menej jednoznačná a podľa denníka nemusí viesť k posilneniu ruského vplyvu.

Hoci sa v Európe objavujú politici kritickí voči západnej politike, predstava pevnej osi medzi Moskvou a európskymi metropolami zostáva skôr hypotetická než reálna.

Nahradiť Orbána bude pre Putina ťažké

Podľa viacerých analytikov však pre Putina bude ťažké nájsť si podobného spojenca ako bol Orbán.

„Orban bol Putinovým priateľom [čiastočne] preto, že to pre neho bolo užitočné,“ hovorí pre The Guardian Sam Greene, profesor ruskej politológie na King’s College London. Tvrdí, že nájsť ekvivalentnú náhradu nebude jednoduché. „Nemyslím si, že je to také jednoduché, ako keby futbalový tréner musel povedať: ‚Ďalší hráč na rade.‘“

Daniel Hegedüs, vedúci hosťujúci pracovník Nemeckého Marshallovho fondu, však podľa The i Paper tvrdí, že „žiadny iný európsky politický hráč nemôže ponúknuť rovnakú úroveň vplyvu a prístupu k Rusku. Je hlavným rušiteľom, hlavným narúšačom, a ak odíde, vplyv síl, ktoré si želajú vidieť nejednotnú EÚ, bude preč,“ dodal.

Kremeľskí priatelia v Európe síce môžu Putinovi vyleštiť ego výmenou za priaznivé ceny plynu, ale zároveň sa vrátia na Západ, keď im Európa ponúkne svoju vlastnú mrkvu, píše The Guardian. „Nikto z týchto ľudí nesleduje proruskú politiku, pretože by bol vo svojej podstate proruský. Sledujú politiku, ktorá im funguje doma a funguje im s Bruselom,“ uzatvára Greene.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Denník The Guardian, Archív Startitup, The i Paper

Najnovšie videá

Trendové videá