Európa v zákulisí kreslí núdzový „Plán B“ pre prípad, že Trump odíde. Poznáme detaily scenára NATO bez USA

V európskych metropolách silnie debata o tom, čo by sa stalo, ak by Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa výrazne obmedzili svoju úlohu v NATO alebo by sa od aliancie začali odpájať. Podľa denníka The Wall Street Journal sa v zákulisí čoraz vážnejšie rozpracúva núdzový plán, ktorý by Európe umožnil brániť sa aj bez plnej americkej opory, no stále v rámci existujúcich štruktúr NATO.

Niektorí predstavitelia tento smer neoficiálne označujú ako európske NATO. Nejde pritom o snahu vytvoriť novú alianciu, ale o poistku pre prípad, že Washington stiahne vojakov, techniku alebo jednoducho odmietne prísť Európe na pomoc.

Plán počíta s tým, že viac kľúčových veliteľských a riadiacich úloh by prebrali Európania a vlastnými kapacitami by nahrádzali časť amerických schopností. Cieľ je zachovať odstrašenie voči Rusku, udržať fungovanie aliancie aj v krízovej chvíli a nedovoliť, aby sa oslabila dôveryhodnosť spoločnej obrany.

Podľa Wall Street Journal sa tieto rozhovory nezačali len nedávno, no po Trumpových vyhláseniach o Grónsku a po nových sporoch medzi Washingtonom a európskymi spojencami nabrali väčšiu naliehavosť.

Európa si chystá poistku

Myšlienka, že by kontinent musel niesť väčšiu časť vlastnej obrany, sa dlho zdala politicky nepríjemná. Mnohé štáty stavili na predstavu, že americká ochrana zostane pevnou súčasťou európskej bezpečnosti. Dnes sa však táto istota otriasa. V zákulisí NATO preto pribúdajú neformálne rokovania o tom, ako udržať chod aliancie aj bez rozhodujúcej americkej prítomnosti.

Podľa dostupných informácií, ku ktorým sa dostal Wall Street Journal, nejde o plán proti NATO, ale o plán na jeho prežitie v prípade otrasu. Európski predstavitelia chcú, aby aliancia zostala funkčná, aj keby Washington obmedzil svoj záväzok alebo presunul pozornosť inam. Pre bežného čitateľa to znamená jednoduchú vec. Európa už nechce stáť bez záložného riešenia v situácii, keď sa najdôležitejší spojenec môže rozhodnúť konať nepredvídateľne.

zdroj: TASR/AP Photo/Alex Brandon, File

Berlín mení doterajší postoj

Zlomovým momentom je postoj Nemecka. Práve Berlín dlhé roky brzdil francúzske predstavy o väčšej európskej obranej samostatnosti, pretože Spojené štáty vnímal ako hlavného garanta bezpečnosti na kontinente. Podľa Wall Street Journal sa však tento pohľad mení. Kancelár Friedrich Merz má mať čoraz väčšie pochybnosti o tom, či sú Spojené štáty pod Trumpom dlhodobo spoľahlivým spojencom.

Nemecko preto nechce alianciu oslabovať, ale pripraviť ju na stav, v ktorom by Európa niesla väčší diel zodpovednosti. Tento posun odblokoval širšiu zhodu aj medzi ďalšími krajinami. Do rozhovorov sa podľa denníka zapájajú Británia, Francúzsko, Poľsko, severské štáty aj Kanada.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius to vystihol slovami, že NATO je pre Európu aj Spojené štáty nenahraditeľné, no zároveň platí, že Európania musia prevziať viac zodpovednosti za vlastnú obranu. „NATO sa musí stať európskejším, aby zostalo transatlantické,“ uviedol.

Najväčšou slabinou sú chýbajúce kapacity

Na papieri môže takýto plán pôsobiť jednoducho, v praxi však naráža na množstvo problémov. NATO je desaťročia budované okolo amerického vedenia, od logistiky cez spravodajstvo až po najvyššie vojenské velenie. Európske štáty preto musia riešiť veľmi konkrétne otázky. Kto by riadil protivzdušnú a protiraketovú obranu, kto by zabezpečoval presuny posíl do Poľska a Pobaltia a kto by koordinoval veľké cvičenia, ak by americkí dôstojníci ustúpili do úzadia.

Ďalšou citlivou témou je jadrové odstrašenie a spravodajské schopnosti. Európa nedokáže rýchlo nahradiť americké satelity, sledovacie systémy či včasné varovanie pred raketami. Aj preto sa čoraz viac hovorí o väčšej úlohe Francúzska a Británie. Súbežne s tým sa rieši aj návrat povinnej vojenskej služby v niektorých krajinách a rýchlejšia výroba techniky, v ktorej Európa zaostáva.

Fínsky prezident Alexander Stubb upozornil, že presun zodpovednosti z USA na Európu už prebieha a bude pokračovať. „Najdôležitejšie je pochopiť, že sa to deje, a urobiť to riadene a kontrolovane, nie tak, že sa Spojené štáty rýchlo stiahnu,“ povedal.

Irán prehĺbil trhliny medzi spojencami

Do celej debaty výrazne zasiahla aj vojna s Iránom. Stanica CNN opisuje, že pre mnohých amerických spojencov to nie je ich vojna, no stáva sa ich politickou aj ekonomickou nočnou morou. Európski lídri sa ocitli medzi dvoma tlakmi. Na jednej strane Trump žiada lojalitu a podporu, na druhej strane doma čelia voličom, ktorí vojnu odmietajú a zároveň pociťujú jej dôsledky cez drahšie energie a slabší hospodársky rast.

Práve tento rozpor mení dynamiku medzi USA a ich tradičnými partnermi. Európske vlády preto čoraz otvorenejšie hovoria o tom, že musia mať vlastný plán pre prípad, ak sa Amerika rozhodne konať sama alebo sa od aliancie odtiahne. Neznamená to koniec NATO.

Znamená to skôr to, že Európa sa po rokoch relatívneho bezpečnostného komfortu začína zmierovať s tým, že transatlantické puto už nemožno považovať za samozrejmosť. Ak má aliancia prežiť aj obdobie neistoty, podľa rastúceho počtu európskych lídrov bude musieť byť omnoho európskejšia než doteraz.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie