Priznal sa k 190 vraždám. Kolumbijská „Beštia“ dostala trest 1 853 rokov, pre zákonný limit žiadal o slobodu

Luis Alfredo Garavito Cubillos, neskôr prezývaný ako „Beštia“ sa narodil 25. januára 1957 v Génove, Kolumbii ako najstarší syn zo 7 súrodencov. Garavito vypovedal, že jeho otec bol počas jeho detstva neverný, opilec, bol veľmi prísny a často ho emocionálne a fyzicky mučil. Svoju matku opísal ako násilnícku ženu, ktorá mu nevenovala dostatok starostlivosti a náklonnosti. Informuje portál Time Note.

Luis Garavito: izolácia a šikana v mladom veku

Garavito navštevoval základnú školu Simón Bolivár, kde si učitelia všimli, že jeho túžba naučiť sa niečo bola v rozpore s jeho frustráciou, pretože nebol schopný porozumieť predmetom. Spočiatku bol veselý a spoločenský, ale ostatné deti ho často zosmiešňovali a šikanovali. Píše Time Note. 

Dali mu hanlivú prezývku pre jeho okuliare a plachú povahu. Rýchlo sa nahneval a reagoval násilne. Napriek týmto konfliktom sa žiadny z učiteľov nepokúsil zasiahnuť, a to Garavita trápilo. Závidel svojim rovesníkom, ktorí pochádzali zo stabilných rodín a potichu v sebe niesol odpor voči svojmu otcovi, ktorý ho ponižoval a nazýval imbecilom alebo bastardom.

Približne v roku 1968 školu v piatej triede opustil. Nešlo iba o jeho slabú pamäť, ale jeho otec tiež naliehal, že je potrebné pre rodinu zarábať peniaze. Garavito uvádzal, že v roku 1969 miestny majiteľ drogérie ho rozsiahlo fyzicky a sexuálne zneužíval, údajne ho pripútaval k posteli, pálil ho sviečkou, rezal žiletkou alebo hrýzol do intímnych oblastí. Tieto incidenty ale neskôr spochybnili odborníci.

Nárast obetí Garavita v priebehu rokov

Luis Garavito začiatkom 90. rokov postupne začal strácať zábrany a jeho zločiny začali naberať na frekvencii. Vypovedal, že v týchto obdobiach konal impulzívne a bez výraznejších emócií. Svoje činy spájal s alkoholom alebo psychickými stavmi, ktoré nedokázal kontrolovať. V roku 1992 sa začali objavovať prvé potvrdené prípady, ktoré súviseli s jeho násilnou činnosťou. 

Ako ďalej píše portál Time Note, pohyboval sa najmä v menších mestách alebo na okraji obcí, kde bol malý pohyb ľudí a svoje obete oslovoval pod rôznymi zámienkami. Často sa vydával za človeka, ktorý ponúkal pomoc, prácu a získaval si tak dôveru najmä maloletých, s ktorými sa neskôr presunul do menej frekventovaných oblastí.

Jeden z prvých známych prípadov bol incident, ktorý sa udial v okolí Jamudí. Garavito si vybral svoju obeť, ktorá mu pripomenula jeho detstvo. Obeť našli s početnými zraneniami a reznými ranami. Tu sa podľa vyšetrovateľov začal opakujúci sa vzorec správania vraha.

Krátko po prvom zločine pokračoval v ďalších regiónoch Kolumbie, kde sa presúval medzi mestami, aby sa vyhol podozreniu.  V tom období navštívil aj Trujillo a neskôr Tulluá, kde došlo k ďalšiemu prípadu. Až neskôr sa vyšetrovanie začalo uberať smerom spájania týchto udalostí do jedného celku.

Garavitove aktivity sa rozšírili aj do ďalších oblastí, kde boli zaznamenané prípady napríklad v Pereire a Quimbayi. Na jednom mieste dlho nezotrval, preto mu to umožňovalo v zločinoch pokračovať bez podozrenia a odhalenia. Vyšetrovanie napredovalo veľmi pomaly, niektoré prípady sa najprv nedali prepojiť a preto sa v roku 1993 počet vrážd zvyšoval.

Pohyb medzi regiónmi a rastúci rozsah obetí

V čase aktivít v Pereire a Quimbayi pôsobil „Beštia“ aj v oblasti La Victoria, kde došlo k viacerým zmiznutiam. Jeho pohyb bol zaznamenaný aj v juhovýchodnej časti Bogotá. Opakovane menil prostredie aj spôsob, akým oslovoval svoje obete, čo výrazne komplikovalo prácu polície.

Začiatkom roka 1994 pokračoval v rovnakom vzorci správania a pohyboval sa aj v hlavnom meste. Time Note uvádza, že prepojenie prípadov komplikoval fakt, že niektoré incidenty sa odohrávali v blízkosti verejných miest a iné v odľahlejších lokalitách. Neskôr vyšetrovanie začalo odhaľovať rozsah jeho činnosti a polícia začala pracovať s hypotézou, že ide o sériového vraha.

Zlom v prípade Luisa Garavita nastal v momente, keď sa podarilo spojiť jednotlivé skutky do jedného celku a vyšetrovatelia si postupne vytvorili ucelenejší obraz jeho pôsobenia. Ukázalo sa, že operoval vo viacerých regiónoch súčasne, pohyb mal systematický a zameriaval sa najmä na oblasti s nižšou kontrolou.

Profil obetí a ich spoločné znaky

Garavito si za svoje obete vyberal najmä maloletých z chudobných pomerov, prípadne siroty, často išlo o potomkov pouličných predavačov, ktorí zostávali bez dozoru v parkoch alebo vyberali peniaze od motoristov na semaforoch. Lákal ich podplácaním alebo drobnými darmi, napríklad cukríkmi alebo peniazmi. Informuje El Pais. Vyberal si chudé obete so svetlými očami, vlasmi alebo pleťou a jemnými črtami, pretože ich považoval za nevinné, píše Time Note.

Dolapenie a smrť Beštie

Garavita dolapili v roku 1999 pri pokuse o zneužitie svojej obete. Pri vypočúvaní sa najprv priznal k 140 vraždám, neskôr až k 190 obetiam, ale našlo sa iba 114 tiel, tvrdí The Guardian. Na súdnom pojednávaní sa ospravedlnil rodinám obetí a žiadal o odpustenie.

NBC Miami píše, že súd ho odsúdil na 1853 rokov a 9 dní väzenia, avšak kolumbijský zákon povoľuje odsúdenie na najviac 40 rokov väzenia. Po tom, čo Garavito úradom pomohol nájsť ďalšie telá, bol jeho trest znížený na 22 rokov, uvádza El País. V roku 2023 mohol podmienečne požiadať o prepustenie z väzenia, ale v roku 2021 bola sudcom jeho žiadosť o predčasné prepustenie zablokovaná, pretože ešte nezaplatil za svoje obete.

Garavito, prezývaný Beštia, zomrel 12. októbra 2023 v nemocnici vo Valledupare vo veku 66 rokov. Príčina jeho smrti nebola zverejnená, no v nemocnici sa liečil na rakovinu.

Čítaj viac z kategórie: Krimi