Európa sa bojí Putinovho „okna príležitosti“. Spojenci varujú pred útokom, ktorý má rozdeliť NATO

  • Spojenci sa obávajú, že Putin môže využiť najbližšie mesiace na preverenie NATO
  • Nemusí ísť o inváziu, ale o nejasný útok či dronovú operáciu
Putin, raketa
  • Spojenci sa obávajú, že Putin môže využiť najbližšie mesiace na preverenie NATO
  • Nemusí ísť o inváziu, ale o nejasný útok či dronovú operáciu
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Európske vlády sledujú najbližšie mesiace s rastúcou opatrnosťou. Podľa denníka Politico sa medzi obrannými predstaviteľmi a politikmi šíri obava, že Vladimir Putin môže vnímať nasledujúci rok alebo dva ako vhodný čas na preverenie odhodlania Západu. Dôvodom je kombinácia slabších transatlantických vzťahov, návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu a faktu, že Európska únia ešte nestihla naplno posilniť svoju obranu.

Putinovo okno príležitosti

Fínsky europoslanec Mika Aaltola z výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci pre Politico varoval, že situácia sa môže vyhrotiť pomerne rýchlo. „Niečo sa môže stať veľmi skoro. Existuje ruské okno príležitosti,“ povedal.

Podľa Aaltolu je problémom najmä to, že Spojené štáty sa z Európy sťahujú, vzťahy medzi oboma brehmi Atlantiku sú oslabené a Európska únia ešte nie je úplne pripravená niesť bezpečnostnú zodpovednosť sama. Neznamená to automaticky veľkú pozemnú inváziu do členského štátu NATO. Takýto scenár považujú viacerí predstavitelia za menej pravdepodobný, keďže Rusko je výrazne viazané vojnou proti Ukrajine.

Väčšie riziko však môže predstavovať menší, nejasný alebo cielene obmedzený incident. Práve taký krok by mohol vytvoriť spor o to, či ide o útok, ktorý má aktivovať článok 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten hovorí, že útok na jedného spojenca sa považuje za útok na všetkých.

Nejasný útok môže byť účinnejší než invázia

Bývalý litovský minister zahraničných vecí Gabrielius Landsbergis pre Politico uviedol, že Putin by mohol „horizontálne eskalovať proti ďalšiemu susedovi“, aby sa vyhol ponižujúcemu rokovaniu s Ukrajinou. Takýto krok by nemusel vyzerať ako klasická vojna. Mohlo by ísť o dronovú operáciu, incident v Baltskom mori, aktivitu v Arktíde alebo využitie takzvanej tieňovej flotily.

Aaltola upozornil, že Rusko má viacero mäkkých cieľov a nemusí si vybrať miesto, kde je NATO najsilnejšie, napríklad poľskú hranicu. „Dronový útok nevyžaduje vojakov, nevyžaduje prekročenie hranice,“ povedal.

Cieľom by podľa neho bolo vyvolať strach, oslabiť podporu Ukrajine a rozdeliť spojencov. Ville Niinistö, predseda delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Ruskom, to zhrnul stručne. „Rusko nie je všemocné. Ale zúfalstvo je tiež nebezpečné.“

Dron Sting
zdroj: TASR/AP

Trumpov odkaz Európe znie čoraz tvrdšie

Napätie zvyšuje aj americká politika. Trump oznámil výrazné zníženie počtu amerických vojakov v Nemecku. Pentagon predtým informoval o stiahnutí 5 000 vojakov v priebehu šiestich až dvanástich mesiacov. Trump následne naznačil, že redukcia môže byť ešte väčšia. „Budeme výrazne znižovať. A znižujeme oveľa viac než 5 000,“ povedal novinárom na Floride.

Podľa Euronews má byť v Nemecku približne 36 000 amerických vojakov, takže avizovaný krok by znamenal odchod asi jednej sedminy z nich. Trump už skôr hovoril aj o možnom znížení prítomnosti v Taliansku a Španielsku.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius zdôraznil, že Európa musí prevziať väčšiu zodpovednosť za vlastnú obranu. Zároveň však pripomenul, že americká prítomnosť slúži obom stranám. „Prítomnosť amerických vojakov v Európe, a najmä v Nemecku, je v našom záujme aj v záujme USA,“ uviedol.

Európa posilňuje obranu, no čas hrá proti nej

Agentúra ČTK citovala šéfku európskej diplomacie Kaju Kallasovú, podľa ktorej sa o sťahovaní amerických vojakov hovorí už dlho, no načasovanie oznámenia bolo prekvapivé. „Skutočne toho musíme urobiť viac,“ povedala o európskych krajinách NATO. Dodala, že americkí vojaci v Európe nechránia len európske, ale aj americké záujmy.

Generálny tajomník NATO Mark Rutte podľa ČTK uviedol, že Európania Trumpovo posolstvo pochopili a uisťujú sa, že v rámci aliancie sú dodržiavané dohody o využívaní vojenských základní.

Nie všetci však vidia bezprostrednú hrozbu rovnako. Estónsky prezident Alar Karis pre Politico povedal, že Rusko je stále veľmi zamestnané na Ukrajine. Zároveň však dodal, že Európa si nemôže dovoliť zaspať. „Nikdy neviete. A nikto nečakal vojnu na Ukrajine. Sme v strehu. Sme pripravení. Máme oči otvorené.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: Politico, Euronews, ČTK

Najnovšie videá

Trendové videá