Slovenská mzda je na totálnom dne EÚ. Zarábame päťkrát menej ako Švajčiari, nové dáta sú kruté

Nové dáta OECD ukazujú tvrdý obraz platov v Európe. Slovensko má podľa porovnania za rok 2025 najnižšiu priemernú hrubú ročnú mzdu spomedzi krajín Európskej únie zahrnutých v rebríčku. Priemerný ročný zárobok u nás dosiahol 19 590 eur, čo krajinu radí na posledné miesto v rámci Únie.

Portál Euronews upozorňuje, že rozdiely medzi jednotlivými štátmi zostávajú mimoriadne veľké. Kým slovenský priemer neprekročil ani 20 tisíc eur ročne, vo Švajčiarsku dosiahla priemerná hrubá ročná mzda 107 487 eur. Ide o viac než päťnásobný rozdiel medzi najvyššie a najnižšie platenými krajinami v európskom porovnaní.

Najvyššie mzdy má Švajčiarsko, v EÚ Luxembursko

Na čele rebríčka je Švajčiarsko, ktoré ako jediná krajina prekročilo hranicu 100 tisíc eur ročne. Druhý skončil Island s priemernou mzdou 85 950 eur. Najvyššie z krajín Európskej únie sa umiestnilo Luxembursko so sumou 77 844 eur, čo mu stačilo na tretie miesto celkovo.

Prvú päťku dopĺňajú Dánsko so sumou 71 961 eur a Holandsko s priemernou mzdou 69 028 eur. V tesnom závese je Nórsko, kde priemerný ročný zárobok dosiahol 68 420 eur. Silné pozície si tak držia najmä krajiny severnej a západnej Európy, ktoré patria medzi ekonomicky výkonnejšie štáty kontinentu.

Rozdiely vidno aj pri veľkých európskych ekonomikách. Nemecko dosiahlo priemernú ročnú mzdu 66 700 eur, Spojené kráľovstvo 65 340 eur. Francúzsko bolo na úrovni 45 964 eur, Taliansko 36 594 eur a Španielsko 32 678 eur. Podľa Euronews tak pracovníci v Nemecku a Spojenom kráľovstve zarábajú viac než dvojnásobok španielskeho priemeru.

Expertky z HR prezradili kľúč k úspechu na trhu práce: „Firmy nehľadajú hotového odborníka, ale motivovaného človeka“ 

zdroj: SIU

Pod 30 tisíc eur je deväť krajín Únie

Slovensko nie je v dolnej časti porovnania osamotené. Pod hranicou 30 tisíc eur ročne skončilo deväť z 22 krajín Európskej únie zahrnutých v dátach OECD. Menej ako 25 tisíc eur ročne dosiahli Maďarsko, Lotyšsko, Česko, Portugalsko a Poľsko.

Estónsko, Grécko a Litva sa síce nachádzajú nad hranicou 25 tisíc eur, no stále zostávajú pod úrovňou 30 tisíc eur. Dáta tak ukazujú jasné rozdelenie kontinentu. Severné a západné krajiny sa držia na hornej priečke, zatiaľ čo viaceré štáty strednej, východnej a južnej Európy zostávajú citeľne nižšie.

Pre bežného čitateľa je dôležité, že ide o hrubé mzdy. Nejde teda o sumu, ktorú pracovník priamo dostane na účet po odpočítaní daní a odvodov. Čistý príjem sa môže v jednotlivých krajinách výrazne líšiť podľa daňového systému, odvodov aj pravidiel pre zamestnancov.

Kúpna sila rozdiely zmenšuje, no nevymaže

Pri pohľade cez paritu kúpnej sily sa rozdiely medzi krajinami čiastočne zmierňujú. Tento ukazovateľ zohľadňuje, že ceny potravín, bývania, služieb či dopravy nie sú v každej krajine rovnaké. Jednoducho povedané, porovnáva, koľko si ľudia za svoju mzdu reálne môžu kúpiť.

Po prepočte podľa parity kúpnej sily dosiahlo Slovensko hodnotu 38 118 dolárov. Švajčiarsko však zostalo na čele aj v tomto porovnaní so sumou 106 532 dolárov. Vysoko sa umiestnili aj Nemecko s hodnotou 93 985 dolárov, Luxembursko s 93 203 dolármi a Holandsko s 92 905 dolármi.

Euronews ďalej uvádza, že rozdiely v platoch súvisia najmä s produktivitou, ekonomickou štruktúrou, pracovným trhom a životnými nákladmi. Krajiny so silnými odvetviami s vyššou pridanou hodnotou, napríklad vo financiách alebo technológiách, zvyčajne ponúkajú vyššie mzdy. Význam majú aj odbory a kolektívne vyjednávanie.

Dáta OECD zároveň nezahŕňajú celú ekonomiku úplne rovnako. Vychádzajú z priemerných miezd zamestnancov na plný úväzok vo vybraných sektoroch a nezahŕňajú napríklad poľnohospodárstvo, verejnú správu, školstvo ani zdravotníctvo. Aj napriek tomu ponúkajú jasný signál. Slovensko v európskom mzdovom porovnaní výrazne zaostáva.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika