Zmrzlina s príchuťou makarónov so syrom. Tínedžer z dodávky vybudoval impérium s 2 000 zamestnancami
- Zabudni na obyčajnú čokoládu či vanilku
- Mladí gastropodnikatelia dobyli presýtený trh šialenými príchuťami
- Ich biznis rástol aj vďaka obrovskému risku
- Zabudni na obyčajnú čokoládu či vanilku
- Mladí gastropodnikatelia dobyli presýtený trh šialenými príchuťami
- Ich biznis rástol aj vďaka obrovskému risku
Príbeh americkej značky Van Leeuwen Ice Cream dokazuje, že niekedy stačí ísť slepo za svojou vášňou a úspech sa dostaví. Zakladateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Ben Van Leeuwen dnes vedie jeden z najrýchlejšie rastúcich gastrobiznisov v USA.
V roku 2025 sieť štartovala so 70 vlastnými kamennými predajňami, pričom len za tento rok plánuje otvoriť ďalších 35 pobočiek a dosiahnuť tak 50-percentný rast. Do júla navyše ich celkový tím narastie na približne 2 000 ľudí. Ich produkty dnes nájdeš v 15 000 obchodoch po celej krajine.
Všetko to pritom začalo obyčajnou letnou brigádou. Ben ako tínedžer v meste Greenwich v štáte Connecticut jazdil na klasickej dodávke so zmrzlinou. Táto práca mu prirástla k srdcu natoľko, že po druhom lete namiesto návratu na vysokú školu zobral zarobené peniaze a odišiel s batohom na chrbte spoznávať Európu a juhovýchodnú Áziu.
Kým jeho ambiciózni priatelia s priemernými známkami riešili len to, ako ročná pauza ovplyvní ich životopisy pre kariéru vo financiách či práve, Ben v talianskych potravinách objavoval čaro čistých a kvalitných surovín. Keď sa vrátil a po škole uvidel v New Yorku na ulici legendárnu dodávku Mr. Softee, padlo definitívne rozhodnutie. Vedel, že chce predávať remeselnú zmrzlinu z poctivého mlieka, smotany, cukru a vajec.
Biznis plán a 2 poštárske dodávky z eBayu
V roku 2007 začal písať so svojím bratom Peteom a vtedajšou priateľkou Laurou O’Neal podrobný 60-stranový biznis plán. Ich prvý recept na vanilkovú zmrzlinu pochádzal z obyčajnej kuchárskej knihy od Thomasa Kellera a testovali ho priamo doma v byte v brooklynskom Greenpointe. Na štart potrebovali štvrť milióna dolárov, no oslovení investori im dali jasnú stopku. Namiesto kapitulácie vyzbierali od rodiny a známych aspoň 60 000 dolárov.
Táto suma im však ani zďaleka nestačila na kúpu novej dodávky. Vynašli sa preto po svojom. „Kúpili sme dve staré ojazdené poštárske autá na eBay. Jedno stálo 2 500 a druhé 5 000 dolárov. Klikli sme, nechali si ich doručiť a v Astorii nám ich prerobili na zmrzlinárske autá. Všetky kreditky sme mali vyžmýkané na maximum. V prvý deň sme mali na účtoch dokopy možno 500 dolárov,“ spomína na divoké začiatky Ben v podcaste Masters of Scale.
Po týždňoch byrokratického boja o povolenia zaparkovali 21. júna na rohu ulíc Green a Prince v luxusnej štvrti Soho. Keď otvorili okno, okamžite sa pred nimi vytvoril rad 15 ľudí. Ich dodávka s elegantným dreveným pultom a desiatimi poctivými príchuťami ako sicílska pistácia či červené ríbezle zo dňa na deň pobláznila New York.
Netrvalo dlho a z dvoch áut bolo šesť. Keď neskôr za necelých 22 000 dolárov otvorili v Brooklyne svoju prvú mini predajňu s rozlohou len 9 metrov štvorcových, v priebehu troch hodín zarobila toľko, čo najlepšia dodávka za celý deň. Od autíčok tak definitívne presedlali na kamenné prevádzky.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Keď rozvod nepoloží firmu, ale zachráni ju pôžička od úžerníkov
Zaujímavosťou je, že Van Leeuwen funguje bez vnútornej drámy aj napriek tomu, že Ben a spoluzakladateľka Laura sa pár rokov po svadbe rozviedli. Podľa Bena to bolo vďaka absolútnemu prepojeniu v pracovnej etike bezproblémové a dodnes sú najlepšími priateľmi a rodinou. Jediné rany bez filtra tak schytáva len jeho brat Pete, s ktorým sa občas pochytí kvôli tónu v emailoch, no zásadné strategické spory v trojici neexistujú.
Počas rokov zažili aj kritické momenty, kedy firme reálne hrozil krach. Približne pred desiatimi rokmi, týždeň pred Vianocami, Ben robil účtovníctvo a zistil, že o pár dní budú na účte v mínuse 200 000 dolárov. Nemali žiadne vzťahy s bankami ani možnosť normálneho úveru.
Ben vygooglil rýchlu „hard money“ pôžičku s úžerníckym 34-percentným úrokom, ktorá mu zachránila krk. Hoci predtým odmietol predať 15 % firmy za 250 000 dolárov, toto drahé prefinancovanie bolo podľa neho stále výhodnejšie, než sa v panike vzdať cenného podielu v sľubnom biznise.
Gastro experimenty
Značka dlhé roky nedávala na klasický marketing ani cent. Celé promo postavili na virálnych a občas bizarných spoluprácach s veľkými značkami. Ich najväčším hitom sa stala zmrzlina s príchuťou legendárnych amerických makarónov so syrom Kraft Mac and Cheese.
Hoci to znie šialene, produkt bol kompletne čistý bez stabilizátorov, farbený len kurkumou a annattom. „Keď sme túto príchuť spustili na našom webe, v priebehu niekoľkých minút nám spadol server. Prvých 20 000 balení sa vypredalo okamžite,“ hovorí Ben. Spolupráca priniesla miliardy mediálnych zobrazení a zmenila hru – veľké korporácie im dnes dokonca platia za to, aby s nimi Van Leeuwen vymyslel limitovanú príchuť.
Napriek marketingovým výstrelkom si však firma najviac zakladá na kvalite. Prestížny denník The New York Times a ich portál Wirecutter totiž v slepom teste označili práve vanilkovú zmrzlinu od Van Leeuwena za vôbec najlepšiu na celom americkom trhu.
V najbližších rokoch plánuje Ben otvoriť v poradí už 200. predajňu, expandovať na medzinárodný trh (zatiaľ majú testovaciu franšízu v Singapure) a spustiť špeciálne inovačné laboratórium Van Leeuwen Flavor Lab, kde sa s tímom bude naplno venovať vymýšľaniu nových bizarných i tradičných chutí.

Ben Van Leeuwen však nie je jediný, kto v Amerike prerazil búraním tradičných predstáv o tom, ako má chutiť poctivý mrazený dezert. Kým on vsadil na uletené gastro fúzie s korporátnymi značkami, v rovnakom čase začal na presýtenom americkom trhu rásť ďalší zmrzlinový unikát, ktorý namiesto syra z krabice objavil dieru na trhu vo vlastných kultúrnych koreňoch.
Zakladateľka značky Malai, Pooja Bavishi, postavila svoj úspech na koreninách, s ktorými vyrastala potom, čo jej rodičia imigrovali do Spojených štátov z Indie. „Malai je úplne iná zmrzlina, pretože ideme ďaleko za hranice klasickej čokolády a vanilky. Do popredia dávame príchute ako kardamóm, ruža, šafran či muškátový oriešok. Sú to chute, ktoré denne sprevádzajú miliardy ľudí po celom svete, a my ich chceme pretlačiť do amerického mainstreamu,“ vysvetľuje podnikateľka.
Prvé pokusy v kuchyni a nečakaný hosť
Nápad na toto netradičné podnikanie dostala Pooja v roku 2014 počas štúdia MBA na New York University. Na jednu z domácich večerí pre priateľov pripravila experimentálnu zmrzlinu z dvoch surovín, ktoré našla v špajzi – zázvoru a badiánu.
Reakcia hostí bola okamžitá a kamaráti jej nadšene hovorili, že nič podobné v živote nejedli. Hoci nemala žiadne predošlé skúsenosti v potravinárskom priemysle, v lete 2015 oficiálne spustila značku Malai.
Začínala skromne – cez týždeň vyrábala zmrzlinu vo vlastnej kuchyni z bežného rozpočtu na potraviny a v sobotu ju predávala na lokálnych trhoch. Do pomoci zapojila všetkých priateľov z okolia, ktorí naberali kopčeky z prenosného kempingového mraziaceho boxu a rozdávali zákazníkom dotazníky.
„Musela som sa uistiť, že pre moje produkty existuje reálny trh a že môj nápad dáva zmysel. Potrebovala som presne vedieť, kto je môj zákazník, čo hľadá a aké je jeho nákupné správanie. Bez týchto informácií by som nemala životaschopný biznis,“ spomína Pooja.
Zásadný zlom prišiel hneď v auguste 2015. Jedným z náhodných zvedavých zákazníkov na trhu bol totiž redaktor denníka The New York Times. Krátka zmienka v prestížnych novinách raketovo naštartovala online predaj.
Pooja vtedy musela všetky objednané tégliky a mrazené nanuky baliť a odosielať úplne sama priamo z domu.
Extrémny dlh na kreditkách a cesta k zisku
Úspech v médiách priniesol dopyt, no s ním aj potrebu investícií. Pooja začala financovať rast firmy cez kreditné karty, z ktorých platila suroviny a prenájom zdieľanej komerčnej kuchyne. V roku 2017 získala menšiu finančnú injekciu od rodiny a priateľov, čo jej umožnilo otvárať dočasné pop-up prevádzky a hľadať miesto pre prvú kamennú predajňu v Brooklyne.
Otvorenie a kompletné naskladnenie prvého vlastného obchodu ju však stálo obrovské riziko – na kreditných kartách sekla dlh vo výške 200 000 dolárov.
„Bolo to strašidelné,“ priznáva s odstupom času Pooja s tým, že tento dlh splácala približne dva roky.
Riziko sa však vyplatilo a dnes kamenné predajne generujú až 80 % celkových príjmov spoločnosti, pričom každá jedna pobočka je samostatne zisková. Aby mohla značka expandovať ďalej, Pooja neskôr získala od externých investorov kapitál v celkovej výške 1,8 milióna dolárov, vo firme si však stále drží väčšinový podiel.
„Bez míňania peňazí skrátka nedosiahnete rast,“ konštatuje zmrzlinárka.
Firma dlhé roky uprednostňovala expanziu pred okamžitým ziskom, no v rokoch 2024 a 2025 už skončila v čiernych číslach, k čomu prispelo aj to, že e-commerce a veľkoobchodný predaj do klasických potravín medziročne zdvojnásobili svoje tržby.
Indické chute nie sú experiment
Aktuálne Malai prevádzkuje už štyri kamenné predajne roztrúsené v New Yorku, Philadelphii a vo Washingtone. Pooja sa však už nesústredí len na otváranie nových pobočiek, ale jej hlavným cieľom je vybudovať celonárodnú distribúciu a dostať svoje produkty do regálov obchodných reťazcov po celých Spojených štátoch.
Vstupuje tým do priameho ringu v globálnom zmrzlinovom priemysle, ktorého ročná hodnota sa odhaduje na masívnych 160 miliárd dolárov.
Jedným z najväčších vzorov pre Malai je remeselná značka Jeni’s Splendid Ice Cream, ktorá ročne generuje tržby cez 125 miliónov dolárov. Pooja vie, že pred sebou má ešte dlhú cestu, no výzvy sa nebojí a chce, aby mal Malai vo svojom mrazáku každý Američan.
„Indické príchute nie sú žiadny experiment. Tieto chute si užívajú miliardy ľudí na celom svete denne a po celé generácie. To, že ich zavádzame na hlavný americký trh a sme v tom lídrom, ma napĺňa obrovskou hrdosťou,“ uzatvára podnikateľka.
Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy