Hranica medzi prísnym šéfom a tyranom je tenká: Tieto 4 nenápadné signály odhaľujú, že čelíš šikane v práci

Nie každý nepríjemný nadriadený je automaticky tyran. Môže mať vysoké nároky, vyžadovať lepšie výsledky alebo byť pod tlakom. Problém však nastáva vtedy, keď sa kritika zmení na časté ponižovanie, zastrašovanie alebo zneužívanie moci.

Takéto správanie sa podľa portálu Ksebe nazýva bossing. Ide o formu šikany na pracovisku, pri ktorej je agresorom práve človek vo vyššej pozícii. Zamestnanec sa pritom často ocitne v zložitej situácii, pretože osoba, ktorá mu ubližuje, má zároveň vplyv na jeho pracovné podmienky, hodnotenie aj kariérny rast.

Nie je to len prísny šéf

Hranica medzi tvrdým nadriadeným a bossingom podľa doktorky Laury Hambley Lovett nie je až tak veľká. Každý manažér má právo upozorniť na chyby, požadovať plnenie úloh alebo nastavovať pravidlá. Rozdiel spočíva najmä v spôsobe, akým to robí.

Pri bossingu nejde o jednorazový konflikt alebo občasnú poznámku. Charakteristické je opakované správanie, ktoré zamestnanca postupne oslabuje a vytvára mu tak nepriateľské pracovné prostredie.

Medzi prejavy môže patriť verejné zosmiešňovanie, neustála neopodstatnená kritika, zámerné preťažovanie úlohami, zadržiavanie dôležitých informácií alebo ignorovanie zamestnanca.

Najskôr prichádzajú drobné signály

Bossing sa podľa National Library of Medicine často nezačne otvoreným útokom. V mnohých prípadoch ide o postupný proces, pri ktorom si obeť spočiatku ani neuvedomí, že sa stáva terčom šikany.

Môže sa začať napríklad tým, že vedúci pravidelne spochybňuje prácu jedného človeka, zatiaľ čo rovnaké chyby u ostatných prehliada. Neskôr môže nasledovať vynechávanie zo stretnutí, prideľovanie nezmyselných úloh alebo vytváranie dojmu, že zamestnanec nie je dostatočne schopný.

Problémom je, že takéto správanie býva často maskované ako „vyššie nároky“ alebo „snaha zlepšiť výkon“. Práve preto môže trvať dlho, kým si človek uvedomí, že nejde o bežnú pracovnú kritiku.

Dôsledky môžu zasiahnuť aj zdravie

Dlhodobý tlak zo strany nadriadeného nemusí zostať len pracovným problémom. Neustály stres môže ovplyvniť psychickú pohodu aj fyzické zdravie zamestnanca.

Ľudia vystavení bossingu často opisujú stratu motivácie, problémy so spánkom, úzkosť alebo pocit neistoty. Práca, ktorá bola kedysi zdrojom príjmu a sebarealizácie, sa môže postupne zmeniť na zdroj každodenného napätia.

Výskumy pracovnej šikany upozorňujú, že toxické pracovné prostredie súvisí s horšou spokojnosťou zamestnancov, vyššou mierou stresu a častejším odchodom ľudí z firiem.

Prečo obete často mlčia

Jedným z dôvodov podľa TMA Performance je nerovnováha moci. Nadriadený rozhoduje o úlohách, hodnotení alebo možnostiach postupu, a preto sa zamestnanec môže báť niečo povedať.

Mnohí ľudia navyše začnú pochybovať sami o sebe. Ak im šéf opakovane tvrdí, že sú pomalí, neschopní alebo robia všetko zle, tak časom môžu nadobudnúť pocit, že problém je na ich strane.

Ďalšou prekážkou býva strach zo straty práce alebo zhoršenia vzťahov na pracovisku. Niektorí zamestnanci preto radšej mlčia a dúfajú, že sa situácia časom zlepší. V praxi však dlhodobé tolerovanie takéhoto správania vedie len k jeho pokračovaniu a zhoršeniu.

Ako sa proti bossingu brániť

Prvým krokom je nájsť a nezľahčovať problém. Ak sa nevhodné správanie opakuje, tak je podľa AAPL najlepšie začať si zbierať dôkazy. Dátumy, priebeh rozhovorov, svedkov alebo zálohovať si komunikáciu so šéfom.

Dôležité je zachovať profesionálny prístup a sústrediť sa na fakty. Namiesto všeobecného tvrdenia, že „šéf sa správa zle“, je lepšie uviesť presné prípady, ako môže byť opakované verejné ponižovanie alebo zadávanie nereálnych termínov.

Ak problém pretrváva, tak zamestnanec by sa mal obrátiť na personálne oddelenie, vyššieho manažéra alebo zástupcov zamestnancov. V závažných prípadoch môže byť potrebné vyhľadať aj právnu pomoc.

Dobrý líder vytvára rešpekt, nie strach

Rozdiel medzi autoritatívnym a toxickým šéfom nie je v tom, či má vysoké očakávania. Rozhodujúce je, ako s ľuďmi zaobchádza.

Kvalitný líder dokáže na chyby upozorniť bez ponižovania, nastavovať hranice bez zastrašovania a motivovať bez vytvárania strachu. Bossing je naopak signálom zlyhania vedenia, pri ktorom sa moc používa na kontrolu a nátlak namiesto podpory.

Pre zamestnanca môže byť prvým krokom k riešeniu už samotné uvedomenie si, že nejde o „bežného nepríjemného šéfa“, ale o správanie, ktoré má svoje pomenovanie a ktoré sa dá riešiť.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti