Pravidlo 50/70: Psychológ vysvetľuje, ako správne udržiavať očný kontakt

Očný kontakt je dôležitou súčasťou komunikácie. Ak sa však snažíš druhému človeku pozerať neustále do očí, namiesto záujmu môžeš vyvolať nepríjemný pocit.

Psychológ Ernesto Lira de la Nosa pre portál Parade upozornil na chybu, ktorú pri rozhovore robí množstvo ľudí.

Podľa neho vie pohľad do očí naznačovať, či počúvaš a venuješ pozornosť. Problém vzniká vtedy, keď sa z prirodzeného kontaktu stane nepretržité sledovanie.

Príliš intenzívny pohľad môže pôsobiť nepríjemne

Predstav si, že niekomu rozprávaš a on sa na teba počas celého rozhovoru uprene pozerá. Neodvráti pohľad ani vtedy, keď premýšľaš alebo hľadáš správne slová.

Namiesto pocitu, že ťa počúva, tak môžeš začať byť nervózny. Neustály očný kontakt môže pôsobiť konfrontačne a vytvárať dojem, že ťa druhý človek až príliš pozorne sleduje.

Psychológ vysvetľuje, že očný kontakt môže pomáhať pri budovaní dôvery, ale dôležitá je aj jeho intenzita.

„Intenzívny očný kontakt môže pôsobiť konfrontačne, zatiaľ čo občasné prerušenie pohľadu spôsobí, že sa človek necíti byť tak pozorne sledovaný,“ uviedol.

Pravidlo 50/70

Článok hovorí o takzvanom pravidle 50/70. Podľa Michigan State University je toto pravidlo o tom, že vhodne udržiavaný očný kontakt by mal trvať približne polovicu času, keď rozprávaš a približne 70 percent času, keď počúvaš.

Nejde však o presný návod, ktorý by si mal počas rozhovoru využívať. Každý človek komunikuje trochu inak a veľa závisí aj od situácie.

Ak sa počas rozhovoru sústredíš na to, či sa pozeráš dostatočne dlho, môžeš pôsobiť neprirodzene. Oveľa dôležitejšie je reagovať na druhého človeka a obsah rozhovoru.

Pohľad sa mení podľa situácie

Očný kontakt pri bežnom rozhovore s kamarátom môže vyzerať inak ako počas pracovného stretnutia. Pri formálnej komunikácii môže dlhší pohľad pôsobiť sebavedomo, ale ak trvá príliš dlho, druhý človek ho môže vnímať ako tlak.

Podobne to platí pri zoznamovaní. Očný kontakt môže signalizovať záujem, ale potrebné sú aj ďalšie prejavy správania. Veci ako úsmev, tón hlasu alebo celkové vystupovanie môžu úplne zmeniť to, ako druhý človek ten pohľad vníma.

Preto neexistuje univerzálny počet sekúnd, počas ktorých by si sa mal na niekoho pozerať. To, čo pôsobí prirodzene medzi dvoma blízkymi ľuďmi, môže byť pri pracovnom rozhovore nepríjemné.

Pohľad nemusíš udržiavať za každú cenu

Krátke odvrátenie očí je úplne prirodzené. Ľudia to robia napríklad vtedy, keď premýšľajú nad odpoveďou, spomínajú si na určitú informáciu alebo sa snažia formulovať myšlienku.

Preto keď sa človek počas rozprávania na chvíľu pozrie inam, automaticky to nemusí znamenať nezáujem.

Rozdiel je najmä v tom, kam svoju pozornosť presunieš. Ak sa na chvíľu pozrieš do strany, rozhovor pokračuje. Ak však odomkneš telefón alebo sleduješ, čo sa deje okolo teba, druhý človek môže nadobudnúť dojem, že ho nevnímaš.

Dôležitá je celá reč tela

Očný kontakt navyše nemožno oddeliť od zvyšku neverbálnej komunikácie. Výraz tváre, držanie tela, prikyvovanie alebo spôsob, akým reaguješ, často napovedia o tvojom záujme viac ako samotný pohľad.

Preto ani slabší očný kontakt automaticky neznamená, že človek nepočúva. Niekto sa môže pri premýšľaní pozerať mimo a pritom vnímať každé jedno slovo.

Rovnako ani dlhý očný kontakt sám osebe nezaručuje dôveru alebo záujem. Ak je príliš intenzívny, môže vyvolať skôr neprajnú reakciu.

Svoje môže zohrávať aj kultúra a osobné nastavenie človeka. V niektorých prostrediach je dlhší očný kontakt bežnejší, zatiaľ čo inde je vnímaný ako príliš priamy. Aj preto môže byť pri hodnotení správania druhého človeka zavádzajúce spoliehať sa iba na jeden neverbálny signál.

Očný kontakt ovplyvňuje veľa vecí. Pointou ale nie udržiavať ho čo najdlhšie. Dôležité je, aby druhý človek cítil, že ho počúvaš a prejavuješ záujem o to, čo hovorí.