Práca, ktorá chráni mozog: Veľká štúdia odhalila, ktoré profesie majú najnižšie riziko úmrtia na Alzheimera

Môže práca, ktorá denne zamestnáva orientáciu v priestore a navigáciu, pomôcť chrániť mozog pred Alzheimerovou chorobou? Nová rozsiahla štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise British Medical Journal priniesla prekvapivé zistenie. Zo všetkých skúmaných profesií mali najnižší podiel úmrtí pripisovaných Alzheimerovej chorobe práve taxikári a vodiči sanitiek.

Výskumníci však zároveň zdôrazňujú, že nejde o dôkaz, že toto povolanie nás dokáže pred ochorením ochrániť. Výsledky skôr otvárajú nové otázky o tom, ako môže dlhodobé precvičovanie priestorovej orientácie vplývať na zdravie mozgu.

Vedci analyzovali takmer deväť miliónov úmrtí

Autori štúdie pracovali s údajmi zo CDC  za obdobie rokov 2020 až 2022. Do analýzy zaradili 8,97 milióna zosnulých dospelých, pri ktorých bolo známe aj ich dlhodobé povolanie.

Spomedzi všetkých sledovaných osôb malo približne 3,9 % na úmrtnom liste uvedenú Alzheimerovu chorobu ako príčinu alebo jednu z príčin úmrtia.

Vedci následne porovnali až 443 rôznych profesií. Zohľadnili pritom vek, pohlavie, etnický pôvod aj dosiahnuté vzdelanie, aby boli výsledky čo najpresnejšie.

Taxikári aj vodiči sanitiek skončili najlepšie

Najlepší výsledok sa týkal práve profesií, pri ktorých je nevyhnutná neustála orientácia v priestore.

U taxikárov tvorili úmrtia na Alzheimerovu chorobu len približne 1,03 %, zatiaľ čo pri vodičoch sanitiek dokonca len 0,74 %. Po štatistickom zohľadnení ďalších faktorov zostali tieto dve povolania na úplnom konci rebríčka rizika spomedzi všetkých skúmaných zamestnaní, medzi ktorými boli vodiči autobusov, piloti alebo kapitáni lodí.

Pre porovnanie, priemer vo všeobecnej populácii predstavoval približne 1,69 %.

Dôležitú úlohu môže zohrávať hipokampus

Vedcov zaujal najmä hipokampus, čo je podľa Britannica časť mozgu, ktorá je zodpovedná za priestorovú orientáciu, navigáciu a tvorbu spomienok.

Práve hipokampus patrí podľa National Library of Medicine medzi prvé oblasti mozgu, ktoré Alzheimerova choroba poškodzuje. S jeho postupným ubúdaním sa objavujú problémy s pamäťou a orientáciou.

Výskum z Harvardu na londýnskych taxikároch ukázal, že dlhodobé riešenie zložitých navigačných situácií môže viesť k funkčným zmenám práve v tejto časti mozgu. Nová štúdia naznačuje, že podobný mechanizmus by mohol súvisieť aj s nižším výskytom úmrtí na Alzheimerovu chorobu.

Rozhodujúca môže byť navigácia

Zaujímavé je, že rovnaký efekt vedci nenašli pri všetkých dopravných profesiách. Autobusári, piloti a kapitáni lodí nevykazovali nižšie riziko úmrtia na Alzheimerovu chorobu. V niektorých prípadoch bolo dokonca vyššie ako priemer.

Podľa autorov môže byť rozdiel v tom, že tieto profesie sa väčšinou pohybujú na vopred stanovených trasách. Taxikári a vodiči sanitiek naopak často musia v reálnom čase hľadať najlepšiu cestu, reagovať na dopravu a neustále pracovať s priestorovou predstavivosťou.

Práve pravidelné zapájanie navigačných schopností môže podľa vedcov predstavovať dôležitý tréning mozgu.

Výskum má aj svoje limity

Autori však upozorňujú, že výsledky nemožno interpretovať ako dôkaz, že práca taxikára alebo vodiča sanitky ťa pred Alzheimerovou chorobou ochráni.

Jedným z možných vysvetlení je aj to, že ľudia s lepšími priestorovými schopnosťami si takéto povolania vyberajú častejšie a zároveň môžu mať prirodzene nižšie riziko rozvoja choroby.

Výskum navyše sledoval údaje z úmrtných listov, ktoré nemusia vždy presne zachytiť všetky diagnózy. Nie je preto možné s istotou povedať, či ide o priamy ochranný účinok povolania alebo o zhľuk viacerých faktorov.

Odpoveď zatiaľ nepoznáme

Autori štúdie zdôrazňujú, že ich práca je predovšetkým podnetom pre ďalší výskum. Zatiaľ totiž nie je jasné, či pravidelné precvičovanie priestorovej orientácie skutočne pomáha chrániť mozog, alebo ide len o zaujímavú zhodu náhod.

Ak by sa však tento predpoklad v budúcnosti potvrdil, tak by to mohlo otvoriť nové možnosti výskumu prevencie Alzheimerovej choroby. Vedci preto chcú ďalej skúmať, či aktivity rozvíjajúce orientáciu v priestore, plánovanie trás a navigovania môžu prispieť k udržaniu zdravia mozgu aj vo vyššom veku.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti