Svetoznámy atlét búra mýtus o potrebe každodenného životného balansu. „Tlak a nepohodlie by mali byť tvojou výsadou“

Keď sa povie slovo závislosť, väčšina ľudí si automaticky predstaví človeka bez domova alebo kriminálnika na úplnom okraji spoločnosti. Svetoznámy ultra-atlet a tvorca jedného z najúspešnejších podcastov na svete Rich Roll, ktorý sám v minulosti bojoval s ťažkým alkoholizmom, však toto vnímanie radikálne mení.

Tvrdí, že závislosť žije na mimoriadne širokom spektre a v modernej digitálnej dobe sme do nej v nejakej forme ponorení takmer všetci. Či už ide o alkohol, prejedanie sa, prácu, nakupovanie alebo neustále kontrolovanie smartfónu, mechanizmus pod kapotou zostáva navlas rovnaký.

„Závislosť žije na oveľa širšom spektre, než si uvedomujeme. Keď na ňu pomyslíme, predstavíme si feťáka alebo opilca v priekope, no medzitým existuje celá škála nutkavého a obsesívno-kompulzívneho správania. Siaha to od neustáleho padania do rovnakých zlých vzťahov až po neschopnosť odložiť telefón. Využívame momenty a príležitosti na to, aby sme prostredníctvom látky či správania rozptýlili samých seba, pretože cítime nepohodlie z emócií, ktoré sa v nás vynárajú,“ vysvetľuje Rich Roll.

Všetky tieto činnosti totiž ľudia využívajú ako bleskový nástroj na útek pred sebou samým a pred nepríjemnými emóciami, ktoré v danej chvíli nevedia spracovať. Akonáhle sa dostaví úzkosť, nuda, neistota alebo stres, namiesto prežitia tohto pocitu nastáva automatický presun k osvedčenému rozptýleniu, ktoré prinesie okamžitú úľavu.

Cena za tento neustály útek je však obrovská. Permanentné odbiehanie k stimulom totiž ľudstvo okráda o čistú nudu a ticho, ktoré sú základným palivom pre hlbokú tvorivosť, strategické myslenie a skutočné analógové prepojenie s okolím.

„Ak nedokážeš sedieť v tichu sám so sebou a so svojimi myšlienkami, nežiješ zámerný, preskúmaný život. Byť závislý na telefóne nás okráda o hĺbavosť a nudu, čo je však základná miazga kreativity. Pre kreatívneho človeka je nanajvýš dôležité chrániť si svoju nudu a čas v tichu, inak svetu nedokáže odovzdať svoju najlepšiu verziu,“ dopĺňa atlet.

Prečo vonkajší tlak zlyháva

Snaha zachrániť blízkeho človeka, ktorý prepadol akémukoľvek druhu deštruktívneho správania, často končí absolútnym vyhorením celého jeho okolia. Priatelia a rodina investujú obrovské množstvo energie, peňazí a emócií do toho, aby dotyčného dotlačili k zmene, no výsledkom bývají len ďalšie klamstvá a sklamania.

Rich Roll na základe vlastnej skúsenosti, kedy sa od neho museli pre jeho neúnosné pitie kompletne odstrihnúť vlastní rodičia, vysvetľuje, že skutočná ochota zmeniť sa je prísne vnútorne generovaný proces.

„Veľmi živo si pamätám rozhovor s otcom, ktorý mi vtedy povedal: Viem, čo robíš, táto tvoja cesta je úplne jasná a my už toho nemôžeme byť súčasťou. Keď budeš pripravený na zmenu a budeš chcieť reálne riešiť triezvosť, sme tu pre teba, sme tvoji rodičia a milujeme ťa. Ale do toho momentu od teba nechceme nič počuť. Bola to krutá pilulka, neuveriteľne bolestivá, ale zároveň ma prebrala z popierania reality,“ spomína Roll na zlomový okamih.

Človeka nie je možné k triezvosti či zmene životného štýlu donútiť vonkajším tlakom. Nefunguje ani to, ak ho rodina nasilu odvezie do liečebne, pokiaľ on sám vnútorne neprevezme stopercentnú zodpovednosť.

Vážne rozhodnutie urobiť radikálny škrt v živote prichádza až v momente, kedy sa situácia stane natoľko neznesiteľnou, že bolesť zo zotrvania v starých koľajach definitívne prevýši strach z neznámej zmeny.

„Ochota postaviť sa svojim démonom je vnútorne generovaná reakcia, ktorú do nikoho nevdýchneš zvonku. Výťah závislosti ide vždy len dole. Život človeka postupne upadá až do bodu, kedy sa bolesť prežívaná v závislosti stane neznesiteľnejšou než strach zo samotnej zmeny. Práve vtedy sa rodí skutočná ochota. Tí, ktorí dokázali vytriezvieť a zostať čistí, sú ľudia, ktorí prevzali plnú zodpovednosť za seba. Nemôžeš to robiť pre partnera alebo pre deti,“ tvrdí Roll.

Blízki ľudia preto často urobia najlepšie, ak namiesto umelého udržiavania závislého nad vodou a tolerovania jeho prehreškov vytvoria tvrdú, ale súcitnú hranicu a nechajú ho dopadnúť na vlastné dno, kde sa táto vnútorná sila a ochota môžu reálne narodiť.

Najsilnejšia zbraň proti baženiu

Keď sa človek nachádza v stave pokoja a racionálneho uvažovania, má pocit, že svoju budúcnosť a chúťky dokáže bez problémov ovládať. Problém nastáva v momente, kedy udrie silný craving, teda nezvládnuteľná túžba po danej látke alebo aktivite.

V tej sekunde sa racionálna časť mysle vypína a k slovu sa dostáva tá verzia nášho ja, ktorá vyžaduje okamžitú dopamínovú injekciu. Jedným z najefektívnejších nástrojov, ako tomuto zlyhaniu zabrániť, je takzvaný Ulyssesov kontrakt. Ide o princíp pomenovaný po bájnom Odysseovi, ktorý sa nechal priviazať k lodnému stožiaru, aby odolal spevu sirén, pričom svojim námorníkom prikázal zapchať si uši voskom.

V praxi to znamená, že v momente triezveho a racionálneho uvažovania sa urobia nezvratné kroky, ktoré budúcemu, slabšiemu ja fyzicky znemožnia zlyhať. Ak niekto vie, že počas osamelého večera podľahne alkoholu alebo nezdravému jedlu, jeho Ulyssesovým kontraktom je vyhádzať z domu každú jednu fľašu či balíček chipsom v čase, kedy je stopercentne odhodlaný žiť zdravo.

Ak niekto vie, že ráno nevstane z postele na tréning, jeho kontraktom je presná dohoda s trénerom či parťákom, ktorého nemôže nechať v štichu.

Úspech v boji s pokušením tak nezávisí od pevnej vôle v momente krízy, ale od schopnosti kompletne zmeniť architektúru svojho prostredia vopred. Rich Roll zdôrazňuje, že človek musí v prvom rade prestať klamať sám seba a začať konať skôr, než príde slabá chvíľka.

Zabudni na každodenný balans

Moderná spoločnosť ľuďom neustále podsúva ideál dokonale vyváženého života, kde by malo byť všetko v ideálnej rovnováhe na dennej báze. Pre osobnosti, ktoré sú geneticky a psychicky nastavené na extrémy, je však táto predstava skôr zdrojom permanentného pocitu viny a zlyhania.

Rich Roll priznáva, že celoživotne funguje v radikálnych extrémoch, ktoré sú zároveň jeho najväčším prekliatím aj najsilnejšou superschopnosťou, vďaka ktorej dokázal zvládnuť tie najťažšie ultramaratóny sveta.

„Som nastavený na extrémy. Bola to moja superschopnosť, no zároveň aj moja Achillova päta. Je to vec, ktorá ma poháňala vpred a dovolila mi dosiahnuť úžasné veci, ale zároveň ma takmer zabila. Spoločenský tlak okolo myšlienky vyváženého života je taký silný, že som sa roky cítil ako menejcenný človek, pretože som nevedel prísť na to, ako všetko udržať v rovine,“ priznáva otvrene.

Kľúčom k úspechu u takto nastavených ľudí nie je snaha o umelé dosiahnutie mikrobalansu každý jeden deň, ale prechod na takzvaný makrobalans. To znamená, že ak človeka pohltí fascinujúci kreatívny projekt, budovanie biznisu alebo tvrdá športová príprava, je v poriadku ponoriť sa do toho celým svojím bytím a dotiahnuť koncentráciu až na samotnú hranu.

„Dnes už svoje nastavenie plne akceptujem. Dávam si povolenie ponoriť sa do vecí, ktoré ma fascinujú, a dotiahnuť ich až na hranu. Znamená to rovnováhu v makro meradle, ale nie v mikro meradle. Na dennej či týždennej báze je môj život divoko mimo balansu, no ak sa naň pozrieš s odstupom celého roka, je vyváženejší, než by si ktokoľvek myslel,“ uzatvára Rich Roll.

Tento stav je však dlhodobo udržateľný len vtedy, ak po úspešnom dokončení fázy dovolí kyvadlu prepadnúť na druhú stranu a následne vedome investuje maximum energie do obnovy a výživy ostatných dôležitých oblastí. Sem patria rodina, partnerské vzťahy, zdravie a priateľstvá. Život tak nemusí byť dokonale vyvážený zo dňa na deň, ale mal by dávať zmysel a stabilitu v priebehu celého roka. 

A na záver dodáva: „Tlak a nepohodlie môžu a mali by byť tvojou výsadou. Ak pochopíš, že nepohodlie je cestou ku všetkým dobrým veciam, až vtedy môžeš dosiahnuť svoj potenciál.“