Telo nestarne spolu s kalendárom. Stačia 4 týždne zmeny v jedálničku a tvoje biomarkery sa začnú meniť

Starnutie sa nedá zastaviť, no nové zistenia naznačujú, že telo nemusí starnúť rovnakým tempom ako kalendár. Kým chronologický vek pribúda každému rovnako, biologický vek môže byť odlišný. Ovplyvňujú ho gény, životné prostredie, kvalita vzduchu aj každodenné rozhodnutia, medzi ktoré patrí aj jedlo.

Portál Science Alert upozorňuje, že strava patrí medzi faktory, ktoré človek dokáže meniť. Môže vplývať na zápalové procesy, metabolizmus, srdcovocievne zdravie aj ďalšie systémy, ktoré sa s pribúdajúcim vekom menia. V praxi to znamená, že výber potravín môže súvisieť s tým, ako staré telo pôsobí na bunkovej a fyziologickej úrovni.

Nová štúdia vedcov z Univerzity v Sydney ukazuje, že pozitívna zmena nemusí byť vyhradená len mladším ľuďom. Výsledky naznačujú, že úprava jedálnička vo vyššom veku môže už v priebehu niekoľkých týždňov zlepšiť ukazovatele spojené so starnutím.

Štyri týždne a merateľná zmena

Výskum vychádzal zo štúdie Nutrition for Healthy Living, v ktorej odborníci sledovali ľudí vo veku od 65 do 75 rokov. Účastníci mali index telesnej hmotnosti od 20 do 35, nefajčili, neboli vegetariáni a nemali vážne komplikácie, ako cukrovku druhého typu, rakovinu, ochorenia obličiek či pečene. Vedci im počas štyroch týždňov poskytovali všetky jedlá.

Ako informuje portál Science Daily, účastníci boli náhodne rozdelení do štyroch skupín. Každá diéta obsahovala 14 percent energie z bielkovín. Dve skupiny jedli všežravú stravu, v ktorej polovica bielkovín pochádzala zo živočíšnych zdrojov a polovica z rastlinných. Ďalšie dve skupiny mali polovegetariánsku stravu, kde 70 percent bielkovín pochádzalo z rastlín.

Rozdiel bol aj v podiele tukov a sacharidov. Niektorí účastníci mali jedálniček s vyšším obsahom tuku a nižším obsahom sacharidov, iní jedli stravu s nižším obsahom tuku a vyšším podielom sacharidov.

Biologický vek neukazuje iba dátum narodenia

Biologický vek sa nepočíta podľa občianskeho preukazu. Vedci ho odhadujú cez merateľné ukazovatele fungovania tela. V tejto štúdii použili 20 biomarkerov vrátane krvného tlaku, hladín inzulínu, cholesterolu a C-reaktívneho proteínu, ktorý súvisí so zápalom v organizme.

Výsledky ukázali, že skupina s všežravou stravou s vyšším obsahom tuku mala najmenšiu zmenu. Vedci to vysvetľujú tým, že tento jedálniček sa najviac podobal tomu, čo účastníci jedli pred začiatkom výskumu. Zaujímavejšie boli ostatné tri skupiny. U nich sa objavil pokles odhadovaného biologického veku.

Žilinskí lekári zaviedli prelomovú metódu ako prví v strednej Európe. Svetová novinka prináša nádej tisícom Slovákov

Najsilnejší štatistický dôkaz priniesla skupina, ktorá jedla všežravú stravu s vyšším obsahom sacharidov a nižším obsahom tuku. V tomto režime tvorili bielkoviny 14 percent energie, tuky približne 28 až 29 percent a sacharidy 53 percent.

Vedci hovoria o nádeji, nie o zázračnom recepte

Autori výskumu upozorňujú, že výsledky treba čítať opatrne. Dr. Caitlin Andrewsová z Univerzity v Sydney pre portál Science Alert uviedla, že „je príliš skoro definitívne povedať, že konkrétne zmeny v strave predĺžia život“. Zároveň dodala, že výskum prináša skorý náznak možných prínosov zmien v jedálničku aj vo vyššom veku.

Podobne opatrný je aj Alistair Senior, ktorý výskum viedol. Pre portál Science Daily zdôraznil, že „dlhodobejšie zmeny v strave sú potrebné na posúdenie, či úpravy jedálnička menia riziko ochorení súvisiacich s vekom“.

Zistenia preto neznamenajú, že existuje jednoduchý recept na omladnutie. Ukazujú však, že telo môže na úpravu stravy reagovať pomerne rýchlo. Pre starších ľudí je to dôležitý signál, že zmena jedálnička nemusí byť zbytočná ani vtedy, keď človek už prekročil dôchodkový vek. Budúce výskumy majú ukázať, či sa tieto účinky udržia dlhodobo a či sa prejavia aj nižším rizikom chorôb.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti