Obedy za 3,50 a prenájmy aj za 2 000 eur: Slovenka bez prikrášľovania opísala realitu študentského života v Paríži

Paríž býva často vykresľovaný ako mesto romantiky, umenia a nekonečných možností. Pre mnohých mladých ľudí je symbolom slobody, kreativity a života, ktorý sa odohráva medzi galériami, kaviarňami a rušnými bulvármi. Realita študentského života vo francúzskej metropole je však oveľa komplexnejšia.

Slovenka Eliška, ktorá sa rozhodla odísť študovať do Paríža, opisuje svoje prvé mesiace v meste snov bez prikrášľovania. Rozpráva o každodennom fungovaní vo veľkomeste, cenách bývania, rozdieloch medzi Slovákmi a Parížanmi aj o tom, čo človeku život v zahraničí skutočne dá. 

• Ako jej štúdium na francúzskom gymnáziu na Slovensku uľahčilo prijímací proces na parížsku univerzitu
• Prečo je pre zahraničných študentov hľadanie legálneho ubytovania obrovský boj a akú rolu v tom hrá domáci garant
• Koľko reálne stojí študentský život v drahej metropole a kde sa dá plnohodnotne naobedovať len za 3,50 eura
• V čom sa líši prístup francúzskych vysokoškolských profesorov a prečo si štúdium v zahraničí vyžaduje extrémnu samostatnosť
• Ako sa odlišuje nátura a sebavedomie Parížanov od Slovákov a prečo sa život v meste bez znalosti francúzštiny neodporúča

Ako si sa dostala k štúdiu v Paríži a čo ťa motivovalo odísť zo Slovenska práve sem? 

Do Paríža som sa dostala pomerne jednoducho. Na Slovensku som navštevovala francúzske gymnázium, vďaka ktorému som bola vo francúzskom systéme vedená ako francúzska študentka, nie ako zahraničná. To mi umožnilo hlásiť sa na univerzity v tejto krajine rovnako ako ktorýkoľvek iný francúzsky občan.

Moja motivácia odísť do Francúzska bola prirodzená už od začiatku. Nechcela som premrhať príležitosť, ktorú mi dala moja stredná škola a francúzština, ktorú som sa roky učila. Vždy ma lákalo študovať niečo spojené s umením a kreatívnym prostredím, a práve Paríž je na to ideálne miesto. Je tu obrovské množstvo možností, projektov, výstav či podujatí a človek je neustále obklopený inšpiratívnymi ľuďmi. 

Ako vyzerá tvoj bežný deň študentky v Paríži – v čom je najväčší rozdiel oproti štúdiu na Slovensku? 

Môj bežný deň vyzerá zakaždým trochu inak – väčšinou podľa toho, ako mám rozvrhnutú školu. Takmer každé ráno si plánujem deň tak, aby som stihla školu, posilňovňu a zároveň si dopriala aj niečo kreatívne alebo umelecké. Často idem do galérie, na koncert, do kina alebo si večer pozriem film. Snažím sa, aby ma každý deň niečo inšpirovalo. Veľkou výhodou Paríža je, že veľa galérií a múzeí je pre študentov zadarmo, takže sa to snažím čo najviac využívať.  

Čo sa týka samotného štúdia, nepociťujem až taký veľký rozdiel, pretože som už predtým fungovala vo francúzskom systéme. Väčšia zmena bola skôr prechod zo strednej školy na univerzitu, veľké prednášky v amfiteátroch, profesori, ktorí často ani nepoznajú mená študentov, a omnoho väčšia samostatnosť pri organizovaní času či rozvrhu. 

Aké boli tvoje prvé dojmy po príchode – bol Paríž taký, ako si si ho predstavovala? 

Keď niekam idem, snažím sa nemať veľké očakávania, a rovnako to bolo aj s Parížom. Pred príchodom som si mesto veľmi neidealizovala, takže ma potom dokázali prekvapiť aj úplné maličkosti. Pamätám si, že počas prvého týždňa som sa veľa prechádzala a objavovala mesto.

Často som náhodou narazila na krásne malé kníhkupectvá, galérie, parky alebo kaviarne, ktoré mali neuveriteľnú atmosféru. Na druhej strane som však videla aj menej pekné veci ako napríklad chudobnejšie štvrte, ľudí žijúcich v stanoch alebo veľké sociálne rozdiely. Napriek tomu boli moje prvé dojmy počas prvého mesiaca veľmi pozitívne. 

Ako by si porovnala životné náklady v Paríži a na Slovensku? Skús byť čo najkonkrétnejšia – koľko mesačne minieš na jedlo, dopravu či bežné výdavky a ako by to vyzeralo doma? 

Životné náklady v Paríži veľmi závisia od toho, kde človek býva, nakupuje alebo chodí von. Napríklad týždenný nákup potravín môže v drahších obchodoch ako Franprix alebo Monoprix stáť aj okolo 100 eur, zatiaľ čo v Lidli alebo Auchane sa dá spraviť aj za približne 30 až 40 eur. 

Veľa závisí od životného štýlu a nárokov človeka. Ja väčšinou obedujem v školskej jedálni CROUS, kde majú študenti obedy približne za 3,50 €, čo je vo Francúzsku naozaj veľká pomoc. Čo sa týka dopravy, mám ročný lístok, ktorý platí na metro, autobusy, električky, RER aj niektoré vlaky. Je to niečo, čo využívam každý deň, pretože v Paríži človek neustále niekam cestuje. 

zdroj: archív/Eliška

Bývanie je často najväčší problém. Ako prebiehalo hľadanie ubytovania a aké sú reálne ceny – napríklad izba, spolubývanie alebo vlastné štúdio? 

Hľadanie bývania v Paríži je podľa mňa jedna z najťažších vecí, hlavne pre zahraničných študentov. Veľký problém je to, že pri prenájme väčšinou potrebujete francúzskeho garanta — teda človeka žijúceho vo Francúzsku, ktorý za vás finančne ručí. Bez toho je veľmi ťažké získať legálne bývanie. Ceny štúdií sa pohybujú približne od 500 eur až po 2000 eur mesačne a viac.

Záleží na lokalite, veľkosti bytu, stavu budovy či bezpečnosti štvrte. Lacnejšie bývanie býva často ďalej od centra alebo v menej atraktívnych oblastiach. Existujú aj študentské domy alebo rezidencie, kde má človek vlastnú izbu a zdieľa kuchyňu či kúpeľňu s ostatnými. Tie bývajú cenovo dostupnejšie a stoja približne od 200 do 800 eur mesačne. Niektoré rodiny tiež prenajímajú voľné izby vo svojich bytoch, čo môže byť pre študentov príjemnejšia a pokojnejšia možnosť.

Ako sa cítiš v Paríži z pohľadu bezpečnosti? Zmenilo sa tvoje správanie ako ženy v porovnaní so Slovenskom?

Mám šťastie, že bývam v jednej z bezpečnejších častí Paríža, takže sa vo svojom okolí cítim relatívne komfortne. Keď som večer vonku, väčšinou sa snažím vracať domov s niekým a vyhýbam sa miestam, o ktorých viem, že nie sú úplne bezpečné. Úprimne však nepociťujem až taký veľký rozdiel medzi Bratislavou a Parížom.

Myslím si, že byť ženou znamená byť opatrnou v každom veľkom meste. Samozrejme, Paríž je omnoho väčší a sú tu štvrte, kde by som sama v noci nechcela byť, ale podobne to funguje asi všade. No napríklad moje kamarátky, ktoré bývajú v menej bezpečných oblastiach, zatiaľ nemali žiadnu vážnejšiu negatívnu skúsenosť. 

Paríž je veľmi multikultúrne mesto. Ako vnímaš prítomnosť imigrantov a ich vplyv na každodenný život? 

Áno, Paríž je extrémne multikultúrne mesto a človek tu každý deň stretáva ľudí z celého sveta. Je úplne bežné počuť v metre alebo na ulici niekoľko jazykov naraz. Práve táto rôznorodosť podľa mňa robí mesto zaujímavým a živým. Osobne to však nejako špeciálne neriešim, pretože technicky sa aj ja ako Slovenka môžem považovať za niekoho, kto sem prišiel za lepším štúdiom a novými možnosťami. 

Myslíš si, že sa dá v Paríži žiť alebo študovať bez znalosti francúzštiny? 

Osobne by som život v Paríži bez francúzštiny veľmi neodporúčala. Francúzi sú známi tým, že veľa z nich nevie veľmi dobre po anglicky, a z mojej skúsenosti je to často pravda. Bez francúzštiny môže byť každodenný život dosť komplikovaný, či už pri vybavovaní administratívy, v obchodoch alebo v bare.

Na druhej strane mám kamarátky, ktoré prišli do Paríža takmer bez francúzštiny a po pár mesiacoch sa už vedeli bez problémov dorozumieť. Človek sa jazyk naučí veľmi rýchlo, keď je ním obklopený každý deň. Napriek tomu by som určite odporučila aspoň základnú znalosť francúzštiny ešte pred príchodom. 

Ako by si porovnala mentalitu ľudí – v čom sú Parížania iní ako Slováci? 

Mentalita ľudí v Paríži je podľa mňa v mnohých veciach odlišná od tej slovenskej. Parížania pôsobia viac sebavedomo a slobodne v tom, ako sa prezentujú či aký životný štýl vedú. Veľa ľudí tu otvorene vyjadruje svoje názory, kreativitu aj individualitu a menej rieši, čo si o nich myslia ostatní. Na Slovensku mám často pocit, že ľudia sú opatrnejší a viac sa prispôsobujú okoliu.

zdroj: archív/Eliška

Čo ťa na živote v Paríži najviac prekvapilo – pozitívne aj negatívne – a odporučila by si túto skúsenosť aj iným mladým ľuďom?

Najviac ma na Paríži pozitívne prekvapilo to, koľko možností tu človek má. Mám pocit, že sa tu stále niečo deje: výstavy, koncerty, premietania filmov, módne akcie alebo rôzne kreatívne projekty. Človek sa tu vie veľmi rýchlo inšpirovať a zároveň stretne veľa ambicióznych a talentovaných ľudí, ktorí ho motivujú posúvať sa ďalej.  

Na druhej strane ma negatívne prekvapilo to, aký vie byť Paríž vyčerpávajúci. Mesto je veľmi rýchle, hlučné a niekedy človek cíti tlak neustále niečo robiť a byť produktívny. Taktiež som nečakala, aké komplikované bude hľadanie bývania alebo vybavovanie rôznych administratívnych vecí.

Zo začiatku som mala často aj zvláštny pocit anonymity, akoby som v tom veľkom meste tak trochu neexistovala. Paríž je tak veľký, že sa tu takmer nikdy nestane, že niekam idete a náhodou stretnete niekoho, koho poznáte, ako sa to často deje na Slovensku. 

Napriek tomu by som túto skúsenosť určite odporučila mladým ľuďom. Myslím si, že život v zahraničí človeka veľmi osamostatní, naučí ho zvládať nové situácie a otvorí mu úplne iný pohľad na svet. 

Aj keď Paríž možno dokáže človeka unaviť svojím tempom, anonymitou či neustálym ruchom, zároveň ponúka priestor na rast, nové kontakty a obrovské množstvo inšpirácie. Skúsenosť života v zahraničí podľa Elišky človeku ukáže, ako zvládať veci samostatne a vystúpiť zo svojej komfortnej zóny. Práve to je dôvod, prečo by podobný krok odporučila každému mladému človeku, ktorý má možnosť skúsiť žiť alebo študovať mimo Slovenska. 

Čítaj viac z kategórie: Cestovanie