Mapy ukazujú tvrdé dáta: Slovensko mení farbu z modrej na červenú, za posledné dekády teplota výrazne stúpa

Slovensko sa za posledné desaťročia výrazne oteplilo. Nie je to iba pocit z horúcich liet, miernejších zím alebo častejších výkyvov počasia, píše iMeteo.

Veľmi názorne to ukazujú mapy, ktoré zverejnil klimatológ Jozef Pecho. Zachytávajú vývoj teploty na Slovensku od roku 1950 až po posledný uzavretý rok 2025.

Na prvý pohľad je vidieť výraznú zmenu. Kým v starších desaťročiach sa na mapách častejšie objavovali modré odtiene, ktoré označovali chladnejšie roky, v novších obdobiach pribúda červená farba. Tá predstavuje roky, ktoré boli teplejšie ako klimatický normál.

Vizualizácia ukazuje, že nejde o jeden výnimočne horúci rok ani o krátkodobý výkyv. Slovensko sa otepľuje dlhodobo a tento trend sa prejavuje naprieč celým územím. Práve preto sú mapy dôležité aj pre bežného čitateľa. Zložitý klimatický vývoj premieňajú na obraz, ktorý sa dá pochopiť veľmi rýchlo.

Mapy ukazujú jasný posun

Každá mapa zachytáva jeden konkrétny rok a jeho ročnú odchýlku priemernej teploty od klimatického normálu rokov 1961 až 1990. Teplejšie roky sú označené červenou farbou, chladnejšie modrou a roky blízke normálu bielou. Pri každom roku je uvedená aj konkrétna teplotná odchýlka.

Roky sú zoradené po desaťročiach od roku 1950 do roku 2025. Pri jednotlivých dekádach je zároveň uvedené, ako sa priemerná teplotná odchýlka zmenila v porovnaní s predchádzajúcim desaťročím. Výsledok ukazuje, že najmä od 90. rokov začína červená farba výrazne dominovať.

Najvýraznejší údaj prichádza pri porovnaní dlhšieho obdobia. Medzi 50. rokmi minulého storočia a doterajšou časťou 20. rokov tohto storočia sa Slovensko oteplilo približne o 2,04 stupňa Celzia.

V klimatológii nejde o malé číslo. Takýto posun mení charakter ročných období, zvyšuje záťaž pre prírodu aj ľudí a ovplyvňuje každodenný život.

Červené roky sa stali pravidlom

Pri pohľade na celé obdobie je trend veľmi jasný. V starších desaťročiach sa na mapách ešte pravidelne objavovali modré, teda chladnejšie roky. Od 90. rokov však začína prevládať červená farba a v posledných dvoch desaťročiach je jej už výrazne viac.

To znamená, že Slovensko nezažíva iba jeden náhodne teplý rok. Oteplenie sa prejavuje dlhodobo, systematicky a naprieč celým územím.

Práve toto je rozdiel medzi počasím a klímou. Jeden horúci deň alebo jedno chladné leto ešte nič nedokazujú. Ak sa však podobný trend opakuje rok čo rok celé desaťročia, ide už o jasný klimatický signál.

Rok 2025 trend nezastavil

Do teplejšieho obdobia zapadol aj rok 2025. Priestorová priemerná ročná teplota vzduchu na Slovensku hodnotu 9,5 stupňa Celzia. Rok 2025 sa tak zaradil ako ôsmy najteplejší od roku 1931, píše ďalej iMeteo.

Rekordným rokom na Slovensku zostáva rok 2024, keď priemerná ročná teplota dosiahla až 10,8 stupňa Celzia. V porovnaní s normálom rokov 1991 až 2020 bol rok 2025 na Slovensku teplejší o 0,9 stupňa Celzia. Najvyššie kladné odchýlky boli zaznamenané v januári a decembri.

Ide o dôležitý detail, pretože klimatická zmena sa neprejavuje iba letnými horúčavami. Výrazne zasahuje aj zimné mesiace. Mení sa počet mrazových dní, stabilita snehovej pokrývky aj celkový charakter zimy. V niektorých rokoch môže prísť viac snehu, v iných výrazné sucho, no dlhodobý smer zostáva rovnaký.

Dva stupne menia každodenný život

Slovensko nie je v tomto vývoji osamotené. Portál Copernicus uvádza, že Európa sa od 80. rokov otepľuje približne dvakrát rýchlejšie ako globálny priemer a patrí medzi najrýchlejšie sa otepľujúce regióny sveta.

Rok 2024 bol v Európe najteplejším rokom v histórii meraní a rok 2025 bol podľa portálu Copernicus tretím najteplejším rokom v Európe.

Priemerná teplota v Európe v roku 2025 dosiahla 10,41 stupňa Celzia, čo bolo 1,17 stupňa nad priemerom rokov 1991 až 2020. Globálne bol rok 2025 tretím najteplejším rokom v histórii meraní, po rekordnom roku 2024 a roku 2023. Copernicus zároveň uvádza, že globálna teplota v roku 2025 bola 1,47 stupňa nad predindustriálnou úrovňou.

Oteplenie o približne dva stupne sa môže zdať malé, no v praxi znamená častejšie horúčavy, viac tropických dní, teplejšie noci, rýchlejšie vysychanie pôdy a vyšší výpar. Zasahuje poľnohospodárstvo, vodné zdroje, lesy, mestá aj zdravie ľudí. Teplejšia atmosféra zároveň dokáže zadržať viac vodnej pary, čo zvyšuje riziko intenzívnych lejakov a extrémnych zrážok.

Čítaj viac z kategórie: Počasie