Rusko zháňa peniaze, kde sa dá: Predáva časť Aeroflotu aj strategického prístavu

Kremeľ hľadá nové peniaze. Rusko plánuje predaj podielu v Aeroflote aj strategických prístavoch, keďže deficit rozpočtu prudko rastie. Ruská federácia plánuje predať zhruba štvrtinu štátnej leteckej spoločnosti Aeroflot, aby čiastočne zalepila dieru v štátnom rozpočte, kde chýbajú bilióny rubľov. Informuje o tom ruský exilový denník The Moscow Times, podľa ktorého ruský štátny rozpočet v prvom štvrťroku tohto roku zaznamenal schodok vo výške 5,8 bilióna rubľov (cca 80 miliárd dolárov). Prihlášky sa budú prijímať od 22. mája do 8. júna.

Rusko vyhlásilo tender na výber organizátora predaja 23,76 % podielu vo vlajkovej lodi Aeroflot (AFLT.MM). Podľa agentúry Reuters o tom informovala spravodajská agentúra RBC s odvolaním sa na štátnu agentúru pre majetok krajiny. Agentúra Rosimuščestvo uviedla, že vybraný organizátor bude zodpovedný za prípravu a vykonanie predaja akcií v mene štátu a dodala, že uchádzači musia mať skúsenosti s umiestňovaním akcií na kapitálových trhoch.

Moskva siaha aj na strategické prístavy

Kremeľ tak zrejme postupne prechádza od modelu financovania vojny cez energetické príjmy a rezervy k väčšiemu využívaniu privatizácie a dlhového financovania. The Moscow Times len včera upozornil, že Rusko už pripravuje aj predaj 20 % podielu v Novorossijskom obchodnom námornom prístave, jednom z najväčších prevádzkovateľov prístavov v krajine, keďže vláda hľadá dodatočné príjmy na podporu federálneho rozpočtu zaťaženého rastúcim deficitom a spomaľujúcim sa hospodárskym rastom.

NMTP kontroluje niekoľko strategicky dôležitých aktív vrátane ropného terminálu Novorossijsk pri Čiernom mori a terminálu Primorsk pri Baltskom mori, ktoré spolu spracovávajú takmer polovicu ruského exportu ropy.

Novorossijsk má kapacitu približne 500 000 barelov denne, zatiaľ čo Primorsk dokáže spracovať zhruba 1 milión barelov denne. Holding zahŕňa aj baltský prístav Baltijsk v ruskej Kaliningradskej oblasti. Štát plánuje predať celý svoj podiel v NMTP v období rokov 2026 – 2028.

Predaj má pomôcť zaplátať deficit

Agentúra Reuters odhaduje, že predaj by mohol priniesť približne 33 miliárd rubľov (462 miliónov dolárov), čo je o niečo menej ako očakávaná hodnota plánovaného predaja podielu v Aeroflote, ktorá sa odhaduje na približne 45 miliárd rubľov (630 miliónov dolárov).

Očakáva sa, že výnosy z privatizácie pôjdu do federálneho rozpočtu, ktorý bol navrhnutý s predpokladaným deficitom 3,8 bilióna rubľov (53,2 miliardy dolárov) na tento rok.

Ruské rakety si „myslia“, že sú v Peru: Ukrajina nasadzuje lacnejšiu alternatívu k Patriotom, ktorá mätie protivníka

Ruský rozpočet čelí rastúcemu tlaku

Do konca apríla však skutočný deficit už prekročil tento cieľ o viac ako 50 %.

Ekonóm Dmitrij Polevoj pre The Moscow Times odhaduje, že slabšie ekonomické prognózy by mohli v tomto roku spôsobiť, že rozpočet bude mať príjmy o 300 až 700 miliárd rubľov (4,2 až 9,8 miliardy dolárov).

V budúcom roku by sa deficit príjmov nesúvisiacich s ropou a plynom mohol prehĺbiť na 1,3 bilióna až 1,8 bilióna rubľov (18,2 až 25,2 miliardy dolárov), čo by zvýšilo tlak na vládu, aby buď znížila výdavky, alebo našla nové zdroje príjmov.

Napriek rastúcemu rozpočtovému tlaku ruský rubeľ v posledných týždňoch výrazne posilnil voči doláru aj čínskemu jüanu. Ako píše TASR, podľa Reuters k tomu prispeli vysoké ceny ropy, pokračujúci obchod s Čínou a očakávania nových energetických dohôd medzi Moskvou a Pekingom. Silnejší rubeľ však zároveň nemusí automaticky znamenať zdravší stav ruskej ekonomiky. Viacerí analytici upozorňujú, že štát zároveň čelí rastúcemu deficitu, vysokým vojnovým výdavkom a slabšiemu hospodárskemu rastu.

Tlak na financovanie vojny a stabilitu režimu sa pritom neprejavuje len v ekonomike. Kremeľ zároveň sprísňuje postup voči Rusom žijúcim v zahraničí a snaží sa získať väčšiu kontrolu aj nad majetkom emigrantov.

Zabavovanie majetku emigrantov

Štátna duma, dolná komora ruského parlamentu, dnes prijala zákon umožňujúci za vyjadrenia proti vojne a proti režimu zabavovať majetok Rusov, ktorí odišli do cudziny. Podľa právnikov ide o nový pokus vyvinúť nátlak na novinárov, aktivistov, politických emigrantov, nezávislé médiá a blogerov žijúcich v zahraničí, napísal server BBC News. Za zákon o posilnení zodpovednosti za porušenie ruských štátnych záujmov v zahraničí hlasovali poslanci hneď v druhom a treťom čítaní jednomyseľne. Potrebné je ešte schválenie ruskými senátormi a podpis prezidenta. Zákon má byť uvedený do praxe 1. septembra.

Zákon umožní súdom zabavovať emigrantom majetok pod zámienkou zabezpečenia prostriedkov na zaplatenie pokút za verejné „protisocialistické“ vyjadrenia. Súdy pritom budú môcť skonfiškovať majetok akejkoľvek hodnoty ešte pred samotným posúdením prípadu, postačí len spísanie protokolu o delikte.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie