Kremeľ posiela Jerevanu ultimátum. Snaha o vstup do EÚ môže mať pre celú krajinu tvrdé následky

Moskva pohrozila Jerevanu úplným zastavením dodávok zemného plynu a ropy z Ruska, ak bude Arménsko pokračovať v zbližovaní s Európskou úniou, napísal dnes na svojom webe ruský denník Kommersant. Kremeľ v pondelok pohrozil Arménsku, že by mohlo prísť o doterajšie zľavy na ruský plyn.

Kremeľ útočí na arménsku energetiku

Moskva zvažuje jednostranné vypovedanie príslušnej dohody z roku 2013 o bezcolných dodávkach plynu, ropných výrobkov a diamantov, čo podľa analytikov môže Arménsko pripraviť nielen o zľavu na ruský plyn a ropu, ale aj postaviť Jerevan pred nutnosť obtiažneho hľadania náhradky za ruské dodávky, dodal denník.

Uvedená hrozba podľa denníka vyplýva z listu ruského ministra energetiky Sergeja Civiljova arménskemu ministerstvu infraštruktúry. Snahy Arménska vstúpiť do EÚ nezodpovedajú partnerstvu medzi ruskou a arménskou vládou, varoval Civiljov. Ruské aj arménske úrady sa podľa denníka zdržali vyjadrenia.

Jerevan v totálnej ruskej pasci

Arménsko pokrýva väčšinu svojich potrieb dovozom zemného plynu z Ruska. Gazprom vlani dodal krajine 2,7 miliardy metrov kubických plynu, ďalších 476 miliónov metrov kubických plynu poskytol Irán v rámci programu plyn za elektrinu. Podľa ruského prezidenta Vladimira Putina platí Arménsko 177,5 dolára za 1000 metrov kubických ruského plynu.

Vzťahy Jerevanu s Moskvou sa vyostrujú od roku 2023, keď Azerbajdžan susediaci s Arménskom bleskovou vojenskou operáciou znovu ovládol Náhorný Karabach a napriek prítomnosti ruských vojakov ukončil desiatky rokov trvajúcu vládu tamojších arménskych separatistov. Ruské oddiely boli rozmiestnené v Karabachu ako mierové sily po arménskej porážke v krátkej vojne s Azerbajdžanom na jeseň 2020.

Zmrazené spojenectvo a nahnevaná Moskva

Arménsko sa v roku 2023 pripojilo k Medzinárodnému trestnému súdu (ICC), čo Moskva označila za nepriateľský krok. Súd vydal zatykač na prezidenta Putina a obvinil ho z osobnej zodpovednosti za únosy detí z Ukrajiny. Arménsko tiež v roku 2024 zmrazilo svoju účasť v Organizácii kolektívnej bezpečnosti, ktorú vedie Moskva.

Arménsko je členom Ruskom vedeného ekonomického zoskupenia Euroázijská hospodárska únia (EAHU) a je silne závislé od energetických dodávok z Ruska. Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa tento rok rozhodol, že sa nezúčastní májových osláv víťazstva nad nacistickým Nemeckom v druhej svetovej vojne v Moskve, ani nadchádzajúceho summitu EAHU v Kazachstane.

Vysvetlil to začínajúcou kampaňou pred júnovými voľbami. Moskva však v reakcii na jeho rozhodnutie kritizovala zbližovanie Jerevanu so Západom a ruský prezident Vladimir Putin uviedol, že Arménsko sa postupne odtrháva od Ruska.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie