Putinov nový strach: AI dokáže premeniť mestské kamery na zbraň. Ako sa poučil z atentátu na Chameneího?

Atentát na iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího nevyvolal obavy len v Teheráne. Podľa britského denníka Financial Times zasiahol aj Moskvu, kde ruské bezpečnostné služby po útoku dočasne odstavili časť špeciálneho monitorovacieho systému určeného na ochranu prezidenta Vladimira Putina a jeho najbližších spolupracovníkov.

Podľa zdrojov Financial Times prijalo Rusko tieto mimoriadne opatrenia po tom, čo izraelské spravodajské služby údajne využili rozsiahle záznamy z iránskych dopravných kamier na sledovanie pohybu ajatolláha Alího Chameneího a jeho okolia. Zhromaždené dáta mali pomôcť určiť miesto a čas stretnutia iránskeho najvyššieho vodcu s najbližšími spolupracovníkmi 28. februára. Pri následnom útoku zahynulo viacero vysokopostavených predstaviteľov iránskych bezpečnostných zložiek. 

Kremeľ preveroval vlastný ochranný systém

Systém, ktorý funguje nezávisle od približne 300-tisíc kamier monitorujúcich obyvateľov Moskvy, bol  vypnutý a podľa britského denníka opäť spustený až po dôkladnej kontrole. Inžinieri sa pritom snažili zabezpečiť, aby bol čo najviac izolovaný od internetu, uviedol jeden zo zdrojov.

Schopnosť spracovať obrovské množstvo dát z kamier v krátkom čase podľa expertov mení pravidlá moderných spravodajských operácií. Bezpečnostné služby síce už desaťročia počítajú s tým, že kamerové systémy môžu byť napadnuté hackermi alebo zahraničnými spravodajskými službami, umelá inteligencia však priniesla novú úroveň analýzy. Dokáže automaticky vyhľadávať konkrétne osoby, identifikovať ich návyky a odhaľovať vzorce správania v miliónoch hodín videozáznamov.

Od moderného cára k „dedovi v bunkri“. Putin si pripomína 26 rokov pri moci v strachu a neistote. Kto ho nahradí?

Práve toho sa podľa všetkého obávajú aj ruské bezpečnostné zložky. Riaditeľ ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) Alexander Bortnikov minulý týždeň varoval, že rozsiahly systém sledovania, vytvorený na monitorovanie obyvateľstva, sa môže obrátiť proti samotnému režimu.

„Nedávne odstránenie vysokých iránskych predstaviteľov americko-izraelskou alianciou je jasným varovným signálom,“ vyhlásil 26. mája podľa ruských štátnych tlačových agentúr. „Polohy obetí boli identifikované čiastočne prostredníctvom softvérových zadných vrátok v teheránskych systémoch video dohľadu.“

Podľa denníka Financial Times izraelské spravodajské služby využili najnovšie nástroje umelej inteligencie na podrobné zmapovanie Teheránu a analýzu pohybu ľudí v jeho uliciach. Cieľom bolo identifikovať vzorce správania ochranky vysokopostavených predstaviteľov, sledovať ich pohyb a z miliónov hodín videozáznamov vyčleniť konkrétne osoby a vozidlá. Tieto informácie následne kombinovali s ďalšími spravodajskými zdrojmi vrátane informácií získaných od agentov v teréne.

zdroj: TASR/AP

Nová generácia umelej inteligencie

Viaceré zdroje oboznámené s technológiou pre Financial Times uviedli, že schopnosti umelej inteligencie pri analýze obrazu zaznamenali výrazný pokrok približne v roku 2023 a ďalší významný skok nasledoval počas uplynulého roka. Nové systémy sú podľa nich podstatne sofistikovanejšie než staršie algoritmy strojového učenia využívané na rozpoznávanie tvárí, detekciu zbraní alebo identifikáciu vozidiel podľa značky či evidenčného čísla.

Kým staršie nástroje dokázali pracovať len s obmedzeným počtom vopred definovaných parametrov, najnovšie systémy umožňujú vyhľadávať vo videozáznamoch pomocou prirodzeného jazyka.

Vyhľadávanie ako v internetovom prehliadači

Spravodajskí analytici tak môžu prehľadávať obrovské objemy videa pomocou jednoduchých opisov správania. Systém dokáže napríklad vyhľadať dvojicu ľudí, ktorí si odovzdali tašku, osobu, ktorá si počas dňa viackrát zmenila oblečenie alebo vzhľad, prípadne vozidlo, ktoré opakovane prechádzalo okolo rovnakého miesta alebo bolo nedávno premaľované.

Podľa expertov ide o zásadnú zmenu v tom, ako možno využívať rozsiahle kamerové siete. Namiesto sledovania konkrétnych osôb alebo objektov dokáže umelá inteligencia identifikovať podozrivé vzorce správania a vzájomné väzby medzi ľuďmi.

„Toto je svätý grál sledovania,“ povedal pre Financial Times európsky predstaviteľ z krajiny, ktorá podobnú technológiu využíva vo svojich mestách. „Sme schopní sledovať správanie, nie objekty. Otvorilo to úplne nový svet možností.“

Iránske pokusy v Izraeli

Podľa zdrojov citovaných Financial Times sa aj Iránu podarilo preniknúť do systému dopravných kamier v Jeruzaleme. Samotný prístup k záberom však nestačil. Bez pokročilých nástrojov umelej inteligencie schopných analyzovať obrovské množstvo videa v reálnom čase nedokázali získané dáta efektívne využiť.

Práve v tom spočíva nová sila moderných sledovacích technológií. Po identifikácii konkrétnej osoby dokáže umelá inteligencia spätne zrekonštruovať jej pohyb, kontakty a každodenné návyky počas týždňov či mesiacov. Nejde pritom len o kamerové záznamy. Podobné profily možno vytvárať aj kombinovaním údajov zo sociálnych sietí, mobilných zariadení, cestovných záznamov či ďalších digitálnych stôp, ktoré ľudia za sebou zanechávajú.

Vývoj podobných technológií zároveň nevyužívajú len západné krajiny či Izrael. Podľa Financial Times investuje do novej generácie kamerových systémov a umelej inteligencie aj Čína. Nové systémy dokážu interpretovať dianie na uliciach, rozpoznávať vzorce správania a vyhľadávať konkrétne situácie pomocou textových pokynov. Experti však upozorňujú, že rovnaké nástroje, ktoré štátom umožňujú efektívnejšie sledovať vlastné obyvateľstvo, môžu v prípade preniknutia do systému poslúžiť aj ich protivníkom. „To oni umiestňujú kamery – my musíme len nájsť cestu dnu. 

Kaddáfího smrť

Smrť ajatolláha Alího Chameneího tak postavila Kremeľ pred situáciu, ktorej sa Putin dlhodobo vyhýbal. Podľa servera Politico táto udalosť zasiahla dve citlivé oblasti ruského prezidenta: hlboko zakorenenú paranoju o vlastnej dlhovekosti a túžbu po politickom prežití definovanú víťazstvom nad Ukrajinou – nech už to stojí čokoľvek.

Server Politico konštatuje, že Chameneího smrť vyvolala v ruských politických kruhoch aj spomienky na pád líbyjského diktátora Muammara Kaddáfího, ktorý bol po zásahu NATO v roku 2011 zabitý povstalcami.

Zábery natočené mobilným telefónom, na ktorých je líbyjský prezident Muammar Kaddáfí ubitý na smrť, podľa dobre prepojeného ruského novinára Michaila Zygara „vyvolali šok“.

„Ukázali celému svetu, ako ho zabili, celého od krvi,“ povedal Putin, viditeľne nahnevaný, počas televíznej tlačovej konferencie. „To je demokracia?“

„Práve Kaddáfího smrť sa stala zlomovým bodom v ruskej politike – zahraničnej aj domácej,“ píše Alexander Baunov, vedúci pracovník Carnegieho centra Rusko-Eurázia so sídlom v Berlíne.

Putin v izolácii

To, že USA a Európa dovolili tak brutálne zvrhnutie svetového lídra, Putin, bývalý agent KGB, považoval za „vrchol zrady“, povedal Baunov.

S postupom rokov sa Putin utápal v čoraz väčšej izolácii, čo sa pandémiou koronavírusu ešte posilnilo. Obavy o bezpečnosť ruského prezidenta sa ešte výraznejšie prehĺbili po invázii na Ukrajinu. FSB preto podľa viacerých médií zaviedla sériu opatrení na utajenie Putinovho pohybu. Súčasťou tejto stratégie sú aj takmer identické prezidentské kancelárie v rôznych častiach krajiny, ktoré majú sťažovať identifikáciu jeho skutočného miesta pobytu.

zdroj: TASR/AP

Obavy z atentátu a prevratu v ruských elitách

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie